Rozvod plynu a elektriny pri lesných cestách: Legislatívny rámec a práva vlastníkov pozemkov

Tento článok sa zaoberá legislatívou upravujúcou rozvod plynu a elektriny pri lesných cestách na Slovensku, s dôrazom na práva a povinnosti vlastníkov pozemkov dotknutých týmito rozvodmi. Článok vychádza zo zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a ďalších súvisiacich predpisov.

Úvod

Rozvod plynu a elektriny je nevyhnutnou súčasťou modernej infraštruktúry, avšak jeho realizácia môže zasiahnuť do vlastníckych práv majiteľov pozemkov. Slovenská legislatíva upravuje podmienky a postupy pri zriaďovaní týchto rozvodov, ako aj práva na náhradu za obmedzenie vlastníctva. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.

Základné legislatívne východiská

Právny rámec pre oblasť energetiky, vrátane rozvodu plynu a elektriny, je definovaný predovšetkým zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje:

• Podmienky na podnikanie v energetike.
• Prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike.
• Opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom.
• Práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike.
• Výkon štátnej správy v energetike.
• Výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike.

Zákon o energetike definuje základné pojmy ako energetika, vymedzené územie, bezpečnosť dodávky elektriny a plynu, vnútorný trh, prepojenie sústavy alebo siete, zúčtovanie odchýlok, regulovaný prístup do sústavy alebo do siete, pripojenie do sústavy alebo do siete a prístup do sústavy alebo do siete.

Dôležité sú aj ďalšie právne predpisy, ako napríklad stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb.), zákon o ochrane prírody a krajiny (zákon č. 543/2002 Z.z.), zákon o pozemkových úpravách (zákon č. 330/1991 Zb.) a zákon o elektronických komunikáciách (zákon č. 351/2011 Z.z.).

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Zmeny a doplnenia predpisov: 311/2001 Z.z., 145/1995 Z.z., 657/2004 Z.z.

Doplnenia častí predpisu: 455/1991 Zb.

Rozvod plynu a elektriny na cudzom pozemku

Podľa zákona o energetike, podnik, ktorý podniká v elektroenergetike alebo plynárenstve, je oprávnený zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníky a pod.

Postup pri zriaďovaní rozvodu

Ak sa energetický podnik rozhodne, že cez váš pozemok povedie rozvod, zašle vám najmenej 15 dní pred plánovaným začatím výstavby rozvodu oznámenie. Doručenie verejnou vyhláškou sa použije v prípade veľkého počtu vlastníkov alebo ak pobyt vlastníka nie je známy. Súhlas vlastníka pozemku na zriadenie rozvodu sa nevyžaduje. Podnik teda môže legálne zriadiť rozvod aj bez jeho stanoviska.

Jednorazová peňažná náhrada za obmedzenie vlastníctva

Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri jej obvyklom užívaní, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu. Nárok treba uplatniť u držiteľa povolenia (energetický podnik) do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom dozvedeli, najneskôr do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak si nárok neuplatníte včas, zanikne vám (ide o prekluzívnu lehotu).

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

O výške primeranej jednorazovej náhrady môžete s podnikom aj vyjednávať. Ak sa nedohodnete, každý z vás môže podať návrh, aby o výške náhrady rozhodol súd. Výška náhrady závisí od rozsahu obmedzenia a zásahu do vášho vlastníckeho práva. Rozsah obmedzenia a výška náhrady taktiež závisí od ochranných a bezpečnostných pásiem, ktoré s rozvodmi súvisia.

Zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností

Povinnosti vlastníka nehnuteľnosti sú vecnými bremenami, ktoré sa viažu na nehnuteľnosť. Návrh na vykonanie zápisu (záznamom) do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia (podnik). Súhlas vlastníka sa pri zápise do katastra nevyžaduje.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. Povinnosť strpieť umiestnenie rozvodu plynu, či elektriny prechádza s prevodom (či prechodom) vlastníctva k nehnuteľnosti aj na nového nadobúdateľa.

Obdobný režim platí pri rozvodoch telekomunikačných káblov. Práva a povinnosti zriaďovateľa a vlastníka pozemku upravuje § 66 zákona č. 351/2011 Z.z., ktorý vychádza z veľmi podobnej právnej logiky ako pri zriaďovaní energetických rozvodov.

Ochranné a bezpečnostné pásma

Po uložení rozvodu na pozemku musí vlastník akceptovať tzv. ochranné alebo bezpečnostné pásmo, ktoré sa zriaďuje za účelom ochrany rozvodu.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Ochranné pásmo

Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku.

Elektrické ochranné pásmo

Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. V ochrannom pásme je zakázané vykonávať činnosti ohrozujúce elektrické vedenie a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy. Zriaďovať stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa sústavy. Stavby, konštrukcie, skládky, výsadbu trvalých porastov, práce a činnosti vykonané v ochrannom pásme je povinný odstrániť na vlastné náklady ten, kto ich bez súhlasu vykonal alebo dal vykonať.

Bezpečnostné pásmo pri plynovode

Bezpečnostným pásmom sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.

Telekomunikačné ochranné pásmo

Ochranné pásmo vedenia je široké 1,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby.

Preložka rozvodu

Náklady na preložku elektroenergetického alebo plynového rozvodného zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal. Preložku rozvodného zariadenia vykonáva prevádzkovateľ sústavy. Vlastníctvo elektroenergetického rozvodného zariadenia sa preložkou nemení.

Na čo si dať pozor

Pri kúpe pozemku je odporúčané získať aj vyjadrenie správcov sietí, či sa pod pozemkom nenachádzajú rozvody, ktoré by vás mohli obmedziť pri realizovaní prípadného stavebného zámeru. Ak ste vlastníkom pozemku, odporúčame byť ostražitý a občas si preveriť, či vám niekto nezasahuje do vlastníctva.

Závery a odporúčania

Rozvod plynu a elektriny pri lesných cestách je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje dôkladnú znalosť legislatívy a práv vlastníkov pozemkov. Je dôležité, aby vlastníci pozemkov boli informovaní o svojich právach a povinnostiach, aby sa vyhli prípadným sporom a zabezpečili si primeranú náhradu za obmedzenie vlastníctva. V prípade nejasností je vhodné obrátiť sa na odborníkov v oblasti energetického práva a katastra nehnuteľností.

Ďalšie oblasti usporiadania územia

Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry, rekreácie a turistiky, sociálnej infraštruktúry, kultúrno-historických hodnôt, poľnohospodárskej výroby, lesného hospodárstva, ťažby a priemyselnej výroby.

Usporiadanie územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry

Pri územnom rozvoji kraja vychádzať z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych a nadregionálnych vzťahov pri zdôraznení územnej polohy kraja, cez ktorý sa prepája hlavné mesto Slovenska Bratislava s ostatným územím Slovenskej republiky a ktorý hraničí s Maďarskou republikou, Rakúskou republikou a s Českou republikou. Formovať ťažiská osídlenia na celoštátnej, nadregionálnej a regionálnej úrovni prostredníctvom usmerňovania formovania funkčnej a priestorovej štruktúry jednotlivých hierarchických úrovní centier osídlenia a priľahlých vidieckych sídel a vidieckych priestorov podieľajúcich sa na vzájomných sídelných väzbách v rámci daného ťažiska osídlenia. Podporovať rozvoj mesta Trnava ako centra prvej skupiny zaradeného do druhej podskupiny a rozvoj miest Piešťany a Dunajská Streda ako centier druhej skupiny zaradených do prvej podskupiny, predovšetkým v rozvoji zariadení verejnej správy vyššieho významu s nadregionálnou pôsobnosťou, zariadení vyššieho systému vzdelávania nadväzujúceho na stredné vzdelanie s maturitou, zariadení uskutočňujúcich ďalšie vzdelávanie a odborné preškoľovanie a rekvalifikovanie zamestnancov, zdravotníckych a sociálnych zariadení s funkciou nadregionálneho poskytovania špecifických služieb, kultúrnych zariadení - divadiel, koncertných sál a múzeí, zariadení výstavníctva a kongresových zariadení, technologických centier a parkov, športových zariadení umožňujúcich súťaže krajskej až celoštátnej úrovne, nákupných a obchodných centier, zariadení na využívanie voľného času, rekreácie a cestovného ruchu uspokojujúcich potreby kraja až po celoslovenskú úroveň.

Podporovať rozvoj kvartérnych centier, predovšetkým v bratislavsko - trnavsko - nitrianskej aglomerácii, ktorá má najväčší predpoklad zabezpečiť rozvoj kvartérnych aktivít. Podporovať rozvoj regionálnych rozvojových pólov centier ťažísk osídlenia; usmerňovať umiestnenie časti funkcií centier ťažísk osídlenia do obcí ležiacich v ich bližšom záujmovom území, a to obytné funkcie s primeraným štandardom občianskej vybavenosti, rekreačné aktivity. Podporovať rozvoj obytnej funkcie, sociálnej a technickej vybavenosti, ale aj hospodárskych aktivít a rekreačnej funkcie vo všetkých vidieckych sídlach s cieľom postupne zvýšiť ich štandard. Pri novej výstavbe zachovať jestvujúce vojenské objekty a rešpektovať ich ochranné pásma. Vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Slovenskej republike a v okolitých štátoch s využitím väzieb jednotlivých sídel a sídelných systémov v euroregiónoch a v ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce. Podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností. Zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov. Pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru. Vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracovne rovnocenné prostredie vo vzťahu k urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života.

Rekreácia a turistika

Podporovať a prednostne rozvíjať ťažiskové oblasti rekreácie, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady - pobyt pri vode (na báze vodných plôch, tokov a geotermálnych prameňov), tranzitnú, poznávaciu, vidiecku, vodnú a cyklistickú turistiku v severnej časti Trnavského okresu a Piešťanského okresu a horskú turistiku v juhovýchodnej časti Senického okresu. Usmerňovať tvorbu funkčno-priestorového systému na vytváranie súvislejších rekreačných území, tzv. rekreačnokrajinných celkov rekreačný pás pozdĺž rieky Moravy s navrhovaným rekreačným územným celkom s centrom v Kopčanoch, Bory s rekreačnými útvarmi Gazarka, Tomky a Lakšárska Nová Ves, pás pozdĺž severozápadných svahov Malých Karpát, súvislé rekreačné územie viazané na kopaničiarske osídlenie na vidiecku turistiku, pás pozdĺž Dunaja v rámci tzv. Malého Žitného ostrova, pás pozdĺž Malého Dunaja, na vhodných úsekoch Váhu (vodné dielo Kráľová, v budúcnosti aj v úseku Sereď - Hlohovec a v úseku Hlohovec - Sĺňava), rekreačno-krajinné celky Piešťany s okolím (Sĺňava, Bezovec) a v strednej časti Malých Karpát Smolenice - Buková a menší celok pri Dobrej Vode. Podporovať rozvoj bodových lokalít v poľnohospodárskej krajine, predovšetkým areály termálnych kúpalísk a vodné plochy. Prepojiť rekreačnú turistiku s poznávacou turistikou. Prednostne rozvíjať najvýznamnejšie rekreačné priestory medzinárodného a regionálneho významu prírodné liečebné kúpele Piešťany, pri ktorých treba dosiahnuť funkčné prepojenie s mestom a jeho okolím, prírodné liečebné kúpele Smrdáky, územie Hrušovskej vodnej nádrže, tzv. Malý Žitný ostrov s nástupným centrom v Čilistove, Gabčíkove a Čunove.

Zabezpečiť na hlavných tranzitných turistických trasách potrebnú obslužnú vybavenosť a napojenie na blízke rekreačné a turistické ciele. Vytvoriť podmienky na rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky. Viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pričom je potrebné využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov národných kultúrnych pamiatok. Zabezpečiť prímestskú rekreáciu pre obyvateľov väčších miest v ich záujmovom území, predovšetkým v Trnave a Piešťanoch. Zabezpečiť nadštandardnú vybavenosť na hlavných turistických dopravných trasách. Na vybudovaných a pripravovaných diaľniciach a medzinárodných cestných trasách vybudovať komplexné objekty služieb pre motoristov. Na medzinárodných trasách železničnej, leteckej a vodnej dopravy dobudovať komplexný systém služieb pre cestujúcich nadväzujúci na systém v krajinách Európskej únie. Zabezpečovať v liečebných kúpeľoch únosný pomer liečebnej, turisticko-rekreačnej, kultúrno-spoločenskej funkcie a ich funkčných plôch. Podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov na základe využitia špecifík daného územia. Na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný pomer funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií spojených s rekreáciou a turizmom.

Sociálna infraštruktúra

Vytvárať územno-technické podmienky na rozvoj školstva na všetkých stupňoch s dôrazom na špecifické podmienky v národnostne zmiešanom území. Riešiť zvýšené nároky na organizáciu a prevádzku verejnej dopravy v súvislosti s vývojom a rozložením základného školstva, ktorý počíta v základnej školskej dochádzke s pohybom žiakov do väčších sídel. Zamerať sa na zvyšovanie kvalitatívneho štandardu jestvujúcich zariadení z pohľadu budúcich požiadaviek na rozvoj siete základného školstva. Usmerňovať rovnomerné rozloženie zariadení stredného školstva po celom území kraja. Podporovať rozvoj univerzít v Trnave a podľa požiadaviek praxe zriaďovať bakalárske štúdium aj v ďalších mestách kraja s vhodnými podmienkami. Rozvíjať zdravotnú starostlivosť v preventívnej, liečebnej a rehabilitačnej oblasti. Vytvárať podmienky na rovnocennú prístupnosť a primeranú dostupnosť obyvateľov jednotlivých oblastí kraja k nemocničným zariadeniam a službám, čo znamená riešiť skalicko-senickú oblasť, pričom nemocnice nižšieho typu a kliniky riešiť ako neštátne zariadenia (mestské a obecné), a tým nahradiť nežiaduci pokles počtu lôžok v nemocniciach. Rozvíjať zariadenia liečebnej starostlivosti v záujme optimálneho využitia lôžkových kapacít v nemocniciach a riešiť nevyhovujúcu materiálno-technickú základňu niektorých zariadení. Zvyšovať kvalitu a kvantitu sociálnych služieb ubytovacích zariadení pre starých ľudí (napríklad domovy-penzióny pre dôchodcov) a súvisiacich služieb pre nich vo väzbe na predpokladaný demografický vývoj, ktorý počíta s nárastom obyvateľov v poproduktívnom veku, tak, aby bol kraj v tejto oblasti sebestačný. Vytvárať územno-technické predpoklady na rozvoj siete zariadení sociálnych služieb pre občanov s ťažkým trvalým postihnutím, a to najmä zariadení pre dospelých.

Kultúrno-historické hodnoty

Nadväzovať na historicky vytvorenú štruktúru mestského a vidieckeho osídlenia s cieľom dosiahnuť ich funkčnú aj priestorovú previazanosť pri akceptovaní ich tvaru, obsahu a foriem, ako aj ich identity, špecifickosti a tradícií. Rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok. Rešpektovať potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických a hospodárskych hodnôt charakterizujúcich dané prostredie, a to vo forme hmotnej, ako aj nehmotnej, a vytvárať pre ne vhodné prostredie. Rešpektovať a uplatniť funkčnú a typovú profiláciu jednotlivých mestských a vidieckych sídel a ich častí. Posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností v nadväznosti na všetky zámery sociálno-ekonomického rozvoja. Zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji územia lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva, územia pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón, územia historických jadier miest a obcí, známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, národné kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ale aj časti rozptýleného osídlenia, novodobé architektonické a urbanistické diela, areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím, historické technické diela. Rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky, ale aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné pásma.

Poľnohospodárska výroba

Rešpektovať pri ďalšom urbanistickom rozvoji územia poľnohospodársky pôdny fond ako jeden z limitujúcich faktorov tohto rozvoja. Rešpektovať pri rozvoji územia ochranu trvalých kultúr vo vyhlásených vinohradníckych a chmeľových oblastiach. Zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu prvkami vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín. Rešpektovať pri návrhu reštrukturalizácie poľnohospodárskej produkcie vyhlásenú Chránenú vodohospodársku oblasť Žitný ostrov reguláciou používania chemických prostriedkov a reguláciou kapacity produkčných chovov. Podporovať alternatívne poľnohospodárstvo na chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a na územiach začlenených do územného systému ekologickej stability. Stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd, najmä pôd pod závlahami, pôd vinohradov a pôd najlepších bonít, a ochranu výmery a kvality pôdy uskutočňovať nielen ako ochranu hospodársko-sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť ochrany prírodného a životného prostredia. Stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárske odvetvie diferencovane podľa poľnohospodárskych produkčných oblastí. Zabezpečiť v záujme rozvoja vidieka v horských a podhorských oblastiach so sťaženými prírodnými podmienkami primeranú životnú úroveň a zlepšenie kvality života vidieckeho obyvateľstva prostredníctvom podpory vybraných centier s využitím ich prírodného, demografického a kultúrno-historického potenciálu v prospech rozvoja vidieckych oblastí.

Lesné hospodárstvo

Rozširovať výmeru lesného pôdneho fondu v okresoch Senica, Skalica, Galanta a Trnava. Rozširovať výmeru lesného pôdneho fondu o pozemky porastené lesnými drevinami, evidované v katastri nehnuteľností v druhu poľnohospodárska pôda (biele plochy) v okresoch Dunajská Streda a Senica. Zalesniť územie dotknuté výstavbou vodného diela Gabčíkovo. Zabezpečiť dobudovanie lesného parku Sládkovičovo-Vincov les. Zabezpečiť dobudovanie lesného parku Piešťany. Vytvárať územno-technické predpoklady na zachovanie stability lesných porastov lužných stanovíšť, zabrániť neodborným zásahom do hydrologických pomerov, pred každým plánovaným zásahom posúdiť jeho vplyv na hydrologické pomery vzhľadom na protipovodňové opatrenia. Pri úprave pozemkov riešiť ochranu poľnohospodárskej pôdy pred veternou eróziou sústavou vetrolamov v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability. Netrieštiť ucelené komplexy lesov pri návrhu koridorov technickej infraštruktúry a líniových stavieb. Rozvíjať tradičnú remeselnú výrobu, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti súvisiace s lesnou činnosťou ako integrované súčasti lesného hospodárstva, ktoré podporujú rozvoj vidieka. Realizovať ozdravné opatrenia v najviac poškodených lesných spoločenstvách.

#

tags: #rozvod #plynu #pri #lesných #cestách #legislativa