
Rozvod je komplexná životná udalosť, ktorá so sebou prináša množstvo otázok, emócií a zmien. Často sa stáva, že manželstvá, ktoré na prvý pohľad vyzerajú šťastne a harmonicky, sa po krátkom čase rozpadnú. Tento článok sa zameriava na skúsenosti párov, ktoré prešli rozvodom po dvoch rokoch manželstva, a skúma rôzne aspekty tohto náročného procesu.
Manželia Tibor a Lucia sú tridsiatnici, žijú v malej obci pri Košiciach spolu s Luciiným synom z prvého manželstva a spoločnou dcérou. Lucia v najbližších dňoch privedie na svet tretie dieťa. Obaja si prešli manželstvami, ktoré sa po necelých dvoch rokoch skončili civilným rozvodom a neskôr boli z rozhodnutia cirkevného súdu vyhlásené za nulitné. O tom, ako sa vyrovnávali s rozpadom svojich manželstiev, morálnymi dilemami s tým spojenými, ale aj o tom, ako sa zoznámili a ako spoločne pristupujú k výchove Luciinho syna, nám porozprávali v rozhovore, ktorý si želali viesť v anonymite. Ich pravú identitu však v redakcii poznáme.
Tibor sa sobášil vo februári roku 2010 ako dvadsaťpäťročný. S prvou manželkou sa poznali už zo strednej školy. Akurát odchádzal na vysokú školu, takže ich chodenie prebiehalo na diaľku skrze telefonáty a občasné stretnutia. Boli mladí a mali pocit, že celý svet je ich. Keď spolu začali chodiť, zažil osobné obrátenie k viere. Priateľka bola z neveriacej rodiny, ale začala spolu s ním riešiť otázku viery a dala sa z vlastnej vôle aj pokrstiť. To prvotné nadšenie však u nej dosť rýchlo vyprchalo. Zdá sa mu, že sa nezaľúbili do seba navzájom, ako skôr do svojich predstáv o tom druhom.
Lucia sa vydávala ako dvadsaťjedenročná po známosti, ktorá trvala päť rokov. Obaja boli rovesníci a spoznali sa počas strednej školy. Bola to taká prvá láska s ružovými okuliarmi. Do manželstva vstupovali veľmi nezrelí. Už počas chodenia mali problémy a vzájomné rozdiely, preto aj rozmýšľali, či by sa nemali radšej rozísť. Po piatich rokoch vzťahu došli do bodu, že sa buď zoberú, alebo rozídu. Vybrali si svadbu a dúfali, že tento veľký životný krok niečo zmení.
Tibor priznal, že vo všetkom veľmi tlačil na pílu. Boli s bývalou manželkou totálne nezrelí a to bol ich najväčší problém. Predtým ako sa vzali, spolu chodili šesť rokov. Obaja zároveň študovali na vysokej škole, každý v inom meste. On mal veľký problém s tým, aby ju ukončil. Nebol veľmi zodpovedný ani motivovaný a museli ho dotovať aj rodičia. Bývalá manželka chodila už do práce, nemala v ňom dostatočnú oporu a myslela si, že jej dal len prázdne sľuby.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Lucia spomínala nezhody a problémy už počas chodenia. Tieto sa vstupom do manželstva skôr zintenzívnili. Boli obaja veľmi rozdielni. Ona fungovala aktívne v cirkevnom spoločenstve. Do týchto aktivít nasilu ťahala aj svojho prvého manžela. Čoskoro po svadbe otehotnela, narodilo sa im dieťa a odrazu bolo potrebné riešiť iné, vážnejšie veci. Ona popri materskej stále študovala a aj v riešení týchto praktických vecí sa rozdiely medzi nimi naplno ukázali.
U Tibora nastalo vzájomné odcudzenie takmer ihneď po svadbe. Mali problémy, ktoré boli markantné, ale obaja ich prehliadali a nekomunikovali o nich. Manželka si po roku a pol zbalila kufre a išla si svojou cestou. V práci si našla nového priateľa a začala žiť s ním. O rozvod požiadala o dva roky neskôr.
U Lucie bola tou poslednou kvapkou manželova nevera. Ona manželstvo chcela napriek tomu zachrániť a neveru odpustiť. Neskôr si s Tiborom uvedomili, že obaja vo svojich vzťahoch odpúšťali ešte skôr, než ich o to niekto vôbec poprosil či prejavil aspoň nejakú ľútosť. O rozvod požiadal jej bývalý manžel. Na pojednávaní s tým nesúhlasila. Boli len dva roky po svadbe a mali ročné dieťa. Nechcela rozvod z kresťanského ani existenčného hľadiska. Uvedomila si, že ako externá študentka ostane s ročným dieťaťom na všetko sama. Rozviedli ich však rýchlo, už na prvom pojednávaní.
Tibor zo začiatku veľmi bojoval o to, aby vzťah obnovili. Opakovane vyjadril, že jej odpúšťa a že chce, aby to skúsili urovnať. Z jej strany nebola žiadna snaha, ani minimálna. On to bral tak, že v manželstvách problémy boli, sú a budú, ale treba ich riešiť. Manželka bola nastavením niekde inde. Ani svoju vieru už nežila aktívne. Jednoznačne vedela, že to chce ukončiť. On sa bránil ako správny katolík a chcel to za každú cenu udržať.
Lucia sa prvý rok cítila najmä šokovaná. Trvalo jej dlho, kým jej to celé došlo. Z kruhu ich známych sa brali ako prví a prví sa stali aj rodičmi. Každý sa ich pýtal, aké to je, a o rok už bola rozvedená. Pomáhalo jej, že nemala čas nad tým rozmýšľať. Chodila do školy, starala sa o malé dieťa a snažila sa nejako si privyrobiť.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Tibor sa po rozvode vrátil domov, do bezpečného prostredia. Rodičia ho veľmi podporovali, vyrozprávali si množstvo vecí a dnes majú úprimnejší vzťah. Veľa čítal Sväté Písmo. Pomohli mu aj kamaráti, kňazi a kresťanské spoločenstvá v Košiciach. Chcel zostať sám a dokázať tak ostatným, že dokáže byť dobrý katolík. Od obrátenia však vo vnútri vedel, že jeho povolaním je byť dobrým manželom a otcom rodiny. To sa v ňom neskutočne bilo a prerastalo do neuveriteľných excesov. Pred spoločenstvom katolíkov chcel vyzerať tip-top a potom sa raz za mesiac neuveriteľne spíjal. Všetko to v ňom prasklo. Zápasil s tým dva alebo tri roky kým si uvedomil, že vo svedomí má niečo iné a že Boh od neho nechce život v celibáte.
Pre Luciu boli sviatosti veľmi dôležité. Nad novým partnerom nerozmýšľala. Má dieťa a to pri hľadaní vzťahu vnímala ako istý hendikep. Už v mladosti rozlišovala, či je pre ňu cestou manželstvo alebo rehoľný život. Rozhodla sa pre život v manželstve. Odchod manžela pre ňu znamenal akoby vynútený život v reholi. Akoby za ňu niekto iný rozhodol, že má žiť v celibáte.
Stretnutie Lucie a Tibora bolo spúšťačom toho, že zatúžili po živote s partnerom. S Tiborom sa prvýkrát stretli vo výťahu v ich bytovke. Páčilo sa jej, že sa prihováral jej synovi. Postupne sa dozvedela, že má veľmi podobný životný príbeh.
Tibor v tom čase veľmi zápasil medzi tým, ako by to z pohľadu cirkvi malo byť, a tým, čo mu hovorí vlastné svedomie. Napokon to vzdal a povedal Bohu, že ak bude mať príležitosť, tak pôjde do vzťahu.
Tibor mal dilemu, že by svoju novú partnerku pripravil o možnosť pristupovať k sviatostiam. Aj s Luciou o tom veľa diskutovali. Začali totiž spolu chodiť skôr, než im potvrdili nulitu predošlých manželstiev. Premýšľali, čo bude, ak jednému z nich vyhlásia nulitu a druhému nie. Ak by ani jednému z nich neuznali nulitu manželstva, tak by aj tak išli do vzťahu. Problémom by bolo, keby sa len jeden z nich stal znova slobodným.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Tibor išiel do procesu skúmania nulity hneď po rozvode. Bral to ako revanš za civilný rozvod. Tak to potom aj dopadlo. Stopol ten proces tesne pred koncom, keď sa od svojej advokátky dozvedel, že na 95 percent to manželstvo nebude nulitné. Vtedy ten proces na dva roky pozastavil. Keď spoznal Luciu, otvoril ho nanovo. Medzitým navštevoval kresťanskú psychologičku, dozrel a uvidel ďalšie veci, ktoré potom v procese doplnil ako nové dôvody. Lucia mala prvá rozhodnutie o tom, že jej manželstvo je nulitné. On svoj rozsudok dostal o mesiac neskôr. Ten mesiac bol najhorší v jeho živote.
Lucia si o nulitu požiadala asi dva roky po rozvode. Bolo to v čase, keď spoznala Tibora. Myslela si, že počas procesu budú všetci spoločne skúmať, či je to manželstvo platné alebo nie. Ale tak tento proces nefunguje. Človek musí byť presvedčený, že jeho manželstvo je nulitné, a musí to aj dokázať. Osobne si myslí, že keď človek už vstupuje do procesu s tým, že je presvedčený, že jeho manželstvo je nulitné, tak je preňho nemožné zmieriť sa s rozsudkom, ktorý povie, že to manželstvo nulitné nie je. Ak je o tom hlboko presvedčený, tak to, čo bude napísané na kúsku papiera, je preňho druhoradé.
Počas civilného rozvodu Tibor na vlastnej koži zažil, že so slobodnou vôľou druhého človeka sa nedá pohnúť. Lucia mu potom neskôr povedala, že život s ním je jej slobodné rozhodnutie. Že si nemá dávať za vinu, že uprednostní manželstvo s ním pred sviatostným životom. Presne na jeho narodeniny mu však zavolala advokátka a povedala, že proces sa skončil vyhlásením nulity. Vtedy plakal od radosti ako blázon.
Lucia to takto nevnímala a ani dnes to tak nevníma. Na tábore organizovanom saletínom Matejom Trizuliakom si uvedomila dôležitú vec, na ktorú my katolíci často zabúdame. Sviatostný život totiž neznamená len sviatosť oltárnu a sviatosť zmierenia. Vzťah s Bohom vytvára aj modlitba, Sväté Písmo, láska k blížnym či spoločenstvo. Ísť na prijímanie nie je jediným spôsobom, ako sa spájať s Bohom. Nebolo to teda o voľbe medzi Bohom a Tiborom. Skôr to bolo o tom, že si vyberá niečo z veľkého balíčka vecí, ktoré ju spájajú s Bohom.
To, čo Tibor v sebe najviac riešil, bolo, že si neberie len Luciu, ale aj jej syna. Bál sa, či to bude fungovať. Uvedomoval si, že nebude nikdy jeho plnohodnotný otec. Stále je tam totiž jeho biologický rodič, aj keď s oveľa menšou mierou starostlivosti. Nastavil sa tak, že ide do nevďačnej roly, kde možno bude odmietaný a nepochopený.
Lucia je naozaj v nevďačnej úlohe, pretože keď sa so synom stretne jeho biologický otec, tak od neho nič nechce a celý čas sa len zabávajú. Tie stretnutia často vychádzajú na narodeniny, meniny či Deň detí, takže syn od otca navyše dostáva aj darčeky.
Dnes žijú vo sviatostnom manželstve. Tibor sa vôbec nebál, že sa to môže pokaziť. Je to najmä preto, že si obaja prešli ťažkými vecami. Vedia, čo všetko je s rozpadom vzťahu spojené, a vedia, že tým nechcú znova prejsť.
Pre Luciu má sviatostné manželstvo teraz určite vyššiu hodnotu. Obaja si vyskúšali, aké je žiť sám. Ani ich chodenie nebolo tradičné. Stále mali pri sebe malé dieťa a sledovali, ako spolu vedia fungovať ako rodina. Obaja pri tom všetkom dozreli a boli lepšie pripravení na to, čo v živote môže prísť.
Podľa Lucie je dôležité sa pred sobášom veľa a najmä správne rozprávať. Obaja s bývalými partnermi chodili relatívne dlho a dnes môže povedať, že je lepšie rozísť sa hoci aj deň pred sobášom a nebrať sa len pre tlak okolia či zo zotrvačnosti vo vzťahu.
Tibor dodáva, že veľkým faktorom je aj tlak okolia a očakávania, ktoré si okolo manželstva vytvorili. Taktiež to, že prípravu na manželstvo môže človek absolvovať za jeden víkend, ale nulitu potom rieši aj niekoľko rokov. Je v tom istý nepomer. Určite treba snúbencov viac konfrontovať s ťažkými témami a nútiť ich, aby sa o nich do hĺbky rozprávali.
Lucia dopĺňa, že ako ľudia majú tendencie druhých meniť a trochu s nimi manipulovať. Ísť do manželstva s tým, že mi na druhom niečo prekáža, ale verím, že sa to po sobáši zmení, je omyl.
Okrem príbehu Tibora a Lucie existujú mnohé ďalšie skúsenosti s rozvodom po krátkom manželstve. Často sa opakujúce dôvody zahŕňajú:
Rozvod je náročná udalosť, ktorá môže mať významný dopad na psychické zdravie. Medzi bežné reakcie patria:
Rozvod má významný vplyv na deti, bez ohľadu na ich vek. Deti môžu prežívať:
Rozvod je právny proces, ktorý upravuje zákon o rodine. Súd skúma príčiny rozvratu manželstva a prihliada na záujmy maloletých detí. Súčasťou rozhodnutia je úprava výkonu rodičovských povinností, to znamená, komu z rodičov súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti a ako bude ten druhý prispievať na jeho výživu.
Účinná prevencia rozvodov zahŕňa:
tags: #rozvod #po #dvoch #rokoch #skúsenosti