Rozvod počas rodičovskej dovolenky: Podmienky, postup a dôležité aspekty

Rozvod je náročná životná situácia spojená s emocionálnou a právnou záťažou. Ak sa rozvod týka rodiny s maloletými deťmi a prebieha počas rodičovskej dovolenky jedného z rodičov, situácia sa stáva ešte zložitejšou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, postupe a dôležitých aspektoch rozvodu počas rodičovskej dovolenky na Slovensku.

Miestna príslušnosť súdu

V konaní o rozvod manželstva je miestna príslušnosť súdu určená osobitným spôsobom. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku platí, že na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Ak manželia nemajú spoločné bydlisko, miestne príslušný je všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak manželia žili počas manželstva v spoločnej domácnosti v zahraničí a po návrate na Slovensko už nemajú spoločné bydlisko, miestnu príslušnosť súdu je potrebné určiť podľa druhej vety ustanovenia § 92 Civilného mimosporového poriadku. Napríklad, ak obaja manželia majú evidovaný trvalý pobyt u rodičov, miestne príslušný je súd podľa trvalého pobytu toho manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal.

Podmienky rozvodu

Súdy majú tendenciu manželstvo skôr zachovať, než rozviesť, najmä ak z manželstva pochádzajú maloleté deti. Uvedené je legislatívne vyjadrené napríklad v ustanovení § 96 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Na druhej strane, pokiaľ manželia chcú rozvod obaja a dôsledne pred súdom preukážu naplnenie hmotnoprávnych predpokladov rozvodu manželstva, ktoré sú uvedené v ustanovení § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd manželstvo rozvedie. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navyše aj podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine platí, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Rodičovská dohoda a úprava výkonu rodičovských práv a povinností

Pokiaľ ide o rodičovskú dohodu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, je potrebné uviesť, že takáto dohoda podlieha schváleniu súdom. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine platí, že rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. V zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o rodine platí, že ak sa rodičia nedohodnú o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, súd môže aj bez návrhu rozhodnúť o obmedzení, alebo pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o ich pozbavení.

Čo zahŕňa úprava rodičovských práv a povinností?

Súd rozhoduje o:

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

• Osobnej starostlivosti (ktorému z rodičov sa maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti)
• Zastupovaní maloletého dieťaťa
• Určení výživného rodičovi, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
• Úprave styku (rozsahu stretávania sa) maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
• Podstatných veciach súvisiacich s ÚPP ako je vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti maloletému dieťaťu

Rodičia sa môžu o ÚPP dohodnúť formou tzv. rodičovskej dohody, avšak túto musí schváliť súd. Ak sa rodičia nedohodnú, súd rozhodne v „štandardnom“ súdnom konaní, kedy jeden z rodičov musí podať na súd návrh ako navrhovateľ proti druhému rodičovi ako odporcovi.

Zverenie dieťaťa do starostlivosti

Súd vždy rozhoduje na základe individuálnych okolností každej jednej veci. Ak je dieťa malé a veľmi naviazané na matku, je vysoko pravdepodobné, že bude zverené do jej starostlivosti. Matke súdy zoberú dieťa vtedy, ak nie je schopná sa o dieťa postarať, alebo ak by bolo pre dieťa z výchovného hľadiska hrozbou.

Styk s dieťaťom

Slovenská právna úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vychádza zo zásady, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, čo sa prejavuje aj pri rozhodovaní súdu o styku rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, s dieťaťom. Právna úprava styku s dieťaťom totiž vychádza z toho, že prítomnosť druhého rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, pri styku s dieťaťom predstavuje pre toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, obmedzenie výkonu jeho rodičovských práv a povinností, o ktorom môže rozhodnúť len súd a za výnimočných okolností - teda len v prípade, ak by to bolo v záujme maloletého dieťaťa - to by bolo napr. v prípade, ak hrozí zdravotná, morálna či osobnostná ujma dieťaťa (§ 36 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 3 Zákona o rodine).

Doklady potrebné k návrhu na rozvod manželstva

Pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva, z hľadiska dokazovania je potrebné súdu predložiť najmä sobášny list. Ak z manželstva pochádzajú deti, je potrebné predložiť aj ich rodné listy. Ďalšie doklady závisia najmä od toho, akým spôsobom sa bude konanie vyvíjať.

Majetkové vysporiadanie

Rozvod prináša aj praktické výzvy, medzi ktoré patrí rozdelenie majetku. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je právny vzťah, ktorý vzniká uzavretím manželstva a zahŕňa všetky majetky a záväzky, ktoré manželia nadobudli počas jeho trvania. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka patria do BSM napríklad nehnuteľnosti, finančné úspory, vozidlá, ale aj spoločné dlhy, ako sú hypotéky či spotrebné úvery.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Spravodlivé vysporiadanie majetku

Spravodlivé vysporiadanie majetku v rámci BSM zabezpečuje, že obaja manželia získajú podiel podľa zákonných pravidiel, pričom sú zohľadnené ich konkrétne okolnosti a prínosy počas trvania manželstva. Častokrát sa ten lepšie zarábajúci z manželov domnieva, že má nárok na viac z majetku, lebo na to zarobil, ale pravda je taká, že sa zohľadňuje aj nevyčísliteľný podiel druhého z manželov, na výchove detí a starostlivosti o domácnosť. Väčšinou ide o manželku, ktorá tým že je na rodičovskej dovolenke, nemôže budovať kariéru.

Príprava na majetkové vysporiadanie

Dôkladná príprava je pre spravodlivé vysporiadanie majetku kľúčová. Najprv je vhodné zhromaždiť všetky potrebné dokumenty a zhodnotiť majetok. Pred začiatkom rozhovorov o rozvode s manželom/manželkou, resp. (ex)manželom či (ex)manželkou, môže byť veľmi užitočná včasná konzultácia s advokátom. Zabezpečte výpisy z listu vlastníctva nehnuteľností nadobudnutých počas manželstva, kópie technických preukazov motorových vozidiel, dôkazy o nadobudnutých umeleckých dielach a hnuteľných veciach s vyššou hodnotou. Ak ste dostali nejaký dar od rodičov počas manželstva tak bude potrebný dôkaz, povedzme bankový prevod, darovacia zmluva, či aspoň čestné prehlásenie. Na ocenenie nehnuteľností využite služby najprv realitnej kancelárie aby ste mali prehľad pri mimosúdnych rokovaniach s protistranou. Na znalecký posudok je čas ak uzavriete dohodu, resp. ak sa rozhodnete pre súdne konanie.

Dohoda o vysporiadaní BSM

Dohoda predstavuje najjednoduchší, najefektívnejší a najlacnejší spôsob ako rozdeliť majetok po rozvode bez nutnosti súdneho zásahu. Tento proces vyžaduje vzájomnú ochotu komunikovať a spolupracovať, čo môže byť náročné, najmä ak medzi manželmi pretrvávajú konflikty. Ak sú vzťahy napäté a dohoda nie je možná, advokát môže prevziať vyjednávanie a jeho úlohou je najmä odbúrať citovú zložku. Je lacnejšie vyjednávania ponechať advokátovi a dospieť ku dohode ako ísť na súd.

Súdne vysporiadanie BSM

Ak manželia nedosiahnu dohodu o majetkovom vysporiadaní, situáciu musí vyriešiť súd. Ak nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z manželov podať návrh na súd o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (BSM). Súd môže rozhodnúť o fyzickom rozdelení majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo o jeho predaji a rozdelení výnosu medzi manželov. Ak ani jeden z manželov nepodá návrh na súd do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode, BSM sa automaticky vysporiada podľa zákona. Súdne vysporiadanie je konečné a jeho rozhodnutie je právne záväzné. Proces však môže byť zdĺhavý a finančne náročný.

Čo patrí do BSM a čo nie?

• Do BSM patrí: Majetok nadobudnutý počas manželstva, príjmy z práce, podnikania, finančné prostriedky na účtoch, nehnuteľnosti, hnuteľné veci.
• Do BSM nepatrí: Majetok nadobudnutý pred manželstvom, majetok nadobudnutý darom alebo dedičstvom, veci osobnej potreby.

Špecifické situácie

• Nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov: Ak je jeden z manželov výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, táto nepatrí do BSM. Manžel/ka však môže mať nárok na vrátenie jednej polovice uhradených splátok úveru počas trvania manželstva, ak sa na splácaní úveru podieľal/a.
• Investície do výlučného majetku jedného z manželov: Ak manželia počas trvania manželstva investovali spoločné finančné prostriedky do rekonštrukcie alebo zveľadenia nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z nich, druhý manžel má nárok na vrátenie jednej polovice investícií.
• Obchodný podiel v s.r.o.: Aj obchodný podiel v s.r.o., kde je spoločníkom len jeden z manželov, ale spoločnosť založil počas manželstva, je potrebné zohľadniť pri vysporiadaní BSM.

Riziká a nevýhodné dohody

Majetkové vysporiadanie môže byť komplikované, najmä ak jedna zo strán nespolupracuje alebo úmyselne porušuje pravidlá. Nevýhodné dohody môžu vzniknúť, ak jeden z manželov podľahne tlaku toho druhého a súhlasí s podmienkami, len aby sa vyhol sporu. Aby ste sa ochránili pred takouto situáciou, vždy konzultujte dohodu s advokátom.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Výživné

Zákon o rodine upravuje viacero druhov vyživovacích povinností, pričom pre každú z nich platia odlišné kritéria. Ide o zákonnom stanovené vyživovacie povinnosti, pričom ak si povinný subjekt (t.j. ten kto má povinnosť platiť výživné) neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť, môže sa jej oprávnený subjekt (t.j. ten kto má právo na prijatie výživného od povinného subjektu) domáhať súdnou cestou.

Druhy vyživovacích povinností:

• Výživné na maloleté deti: Súd určí výšku výživného na maloleté deti s ohľadom na ich potreby a schopnosti a možnosti rodičov.
• Manželské výživné: Počas trvania manželstva môže manžel/ka, ktorý/á sa nemôže sám/sama živiť, požadovať od druhého manžela/manželky, aby mu/jej prispieval/a na primeranú výživu.
• Príspevok na výživu rozvedeného manžela: Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť pri splnení zákonom stanovených predpokladov.
• Príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke: Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

tags: #rozvod #počas #rodicovskej #dovolenky #podmienky