
Pracovná zmluva je základný kameň pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov presne upravuje jej obsah a na jej základe vznikajú práva a povinnosti oboch strán. Medzi najčastejšie typy pracovných zmlúv patria zmluvy na dobu určitú a neurčitú. Okrem toho, Zákonník práce umožňuje uzatvárať aj pracovné pomery na kratší pracovný čas, známe ako skrátený úväzok.
Za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas sa považuje ten, ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce. Kratší pracovný čas je pracovný čas, ktorý je kratší ako ustanovený pracovný čas u daného zamestnávateľa. Ak je napríklad u konkrétneho zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas na 40 hodín, rozsah pracovného úväzku zamestnanca nižší, než je ustanovený týždenný pracovný čas, je pracovným pomerom na kratší pracovný čas.
Uvedený pracovný pomer sa často označuje aj ako čiastočný úväzok. Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli. Avšak v zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas môže mať zamestnanec buď len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi, alebo pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas môže byť v súbehu s pracovným pomerom na kratší týždenný pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Zákonník práce v § 49 ods. 7 určuje osobitný režim zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas aj v iných oblastiach pracovného času, napr. zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm. c).
Potreba zamestnávateľa zamestnávať niekoho na kratší úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom práce pre zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok). Potreba zamestnanca pracovať na čiastočný úväzok môže byť spravidla odôvodnená nedostatkom času byť zamestnávateľovi k dispozícii počas celého pracovného týždňa.
Skrátený úväzok je obyčajne práca na trvalý pracovný pomer na rozdiel napríklad od dohody o brigádnickej práci študenta, ktorá je mimopracovným pomerom. Skrátený úväzok má viaceré zamestnanecké a sociálne výhody, ktoré pri práci na dohodu nie sú. Samozrejme aj práca na skrátený úväzok má nejaké negatívne aspekty, ktoré môžu ľuďom prekážať. Je len na zvážení každého človeka, ktoré z výhod a nevýhod sú pre neho dôležité a podľa nich sa rozhodne prijať prácu na skrátený úväzok alebo prácu na dohodu.
Čo sa týka Slovenska práca na skrátený úväzok nie je tak bežná ako je tomu v iných krajinách EÚ. Zamestnaných na skrátený úväzok je len okolo 4% všetkých zamestnaných ľudí. Je to neporovnateľné napr. s Holandskom kde je takto zamestnaných okolo 50% zo všetkých pracujúcich. Práca na skrátený úväzok je typická najmä pre ženy, ktorým tak popri práci zostáva viac času na starostlivosť o deti a domácnosť. Okrem žien ju často využívajú aj študenti, ktorí ešte nemajú možnosť pracovať na plný úväzok kvôli študijným povinnostiam. Dôvod prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.
Možnosť zamestnania na skrátený pracovný úväzok zamestnávateľ obyčajne uverejní už v pracovnej ponuke, príp. upovedomí uchádzača na pracovnom pohovore, že je aj takáto možnosť. Aj sám zamestnanec môže túto možnosť navrhnúť, potom je už len na zvážení zamestnávateľa či príjme aj túto možnosť, resp. ako bude pracovný úväzok skrátený.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zamestnanecovi na skrátený úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Okrem toho mzda nie je nijak inak upravovaná, t.j. navyšovaná alebo znižovaná. Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku.
Spoločnosť zamestnáva troch zamestnancov, ktorí všetci pracujú na trvalý pracovný pomer. Zamestnanec č.1 pracuje na plný pracovný úväzok (8 hodinový), zamestnanec č. 2 pracuje na 3/4 pracovný úväzok (6 hodinový) a zamestnanec č.3 na polovičný pracovný úväzok (4 hodinový). a zamestnancovi č.3, ktorý pracuje na polovičný pracovný úväzok bude vyplatená presná polovica, čo je 400 EUR/mes.
Aký je minimálny mzdový nárok zamestnanca s pracovným úväzkom 0,45 pre rok, ak je odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 4. Minimálny mesačný mzdový nárok pri skrátenom úväzku = minimálny mesačný mzdový nárok pre 4.
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má rovnaké nároky, ako každý iný zamestnanec.
Aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má právo na náhradu mzdy za čas strávený na vyšetrení u lekára, ošetrení, očkovacích činnostiach a pri čerpaní nemocenských dávok, ak sa to nedalo zrealizovať mimo pracovného času. Právny rámec poskytuje zamestnancom právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, za predpokladu, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo ich pracovného času.
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín.
Prijali ste do pracovného pomeru zamestnanca na kratší pracovný čas alebo ste so zamestnancom dohodli zmenu pôvodne dohodnutého pracovného času na kratší pracovný čas? Pracovný úväzok zaevidujete v Personalistike na karte Pracovné pomery pri evidencii nového pracovno-právneho vzťahu. V poli Pracovný úväzok môžete vybrať voľbu plný úväzok, ¾ úväzok, ⅔ úväzok, ½ úväzok, ⅓ úväzok a ¼ úväzok. Týždenný pracovný čas program vypočíta podľa zadaného ustanoveného týždenného pracovného času v Podnikových údajoch (Organizácia - Podnik).
Zamestnávateľ prijal do pracovného pomeru zamestnanca na skrátený úväzok. Zamestnávateľ s ním v pracovnej zmluve dohodol, že svoju prácu bude vykonávať 3 dni v týždni, pričom každý deň odpracuje 6 hodín. Zo základnej ponuky programu nevyhovuje ani jedna z možností rozsahu pracovného úväzku, preto si požadovaný údaj vyplníte ručne ako koeficient skráteného úväzku (desatinné číslo alebo zlomok). Koeficient skráteného úväzku = dohodnutý týždenný prac. čas / ustanovený týždenný prac. Vypočítaný koeficient zadáte do poľa Pracovný úväzok.
Zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Sú nimi dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Dohody o vykonaní práce sa uzatvárajú na práce, vymedzené výsledkom alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. Dohodu o pracovnej činnosti ako aj dohodu o brigádnickej práci študentov možno uzatvoriť iba na príležitostné práce.