
Manželstvá medzi občanmi rôznych štátov sú v súčasnosti bežné, no kultúrne rozdiely a názorové nezhody môžu viesť k rozvodu. Tento článok poskytuje prehľad o rozvodoch s cudzincom na Slovensku, s dôrazom na právne aspekty a praktické rady.
Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej spoločnosti. Slovenská republika, ako tranzitná krajina pre migrantov, musí vytvárať účinný systém opatrení na reguláciu migrácie s prihliadnutím na bezpečnosť štátu a zároveň zabezpečiť slobodu pohybu osôb v zmysle európskeho práva.
V otázke rozvodu manželstva v Slovenskej republike existuje vnútroštátna právna úprava podľa ustanovenia § 22 zákona č. 97/1963 Zb. Hraničným určovateľom je v tomto ustanovení štátne občianstvo aspoň jedného z manželov. Teda slovenský súd si na základe tohto ustanovenia zakladá právomoc vo veci rozvodu v prípade, že jeden z manželov je Slovák. Pred vnútroštátnymi právnymi predpismi majú však prednosť medzinárodné zmluvy a niektoré právne predpisy EÚ, konkrétne Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25.
Slovenská republika ako členský štát Európskej únie je povinná prednostne uplatňovať legislatívu Európskej únie. Slovenské súdy sú teda viazané právom Európskej únie a preto sú povinné prednostne aplikovať toto právo. Právomoc súdu sa určuje v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel ll b“), ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 1. auguste 2022. Výlučná právomoc je upravená v článku 6 nariadenia Brusel II b, tá upravuje situácie, kedy druhý manžel býva v niektorom z členských štátov. V praxi sa stávajú prípady, kedy nie je splnená pobytová podmienka alebo obaja manželia nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Nariadenia Brusel II b počíta s takouto situáciou a preto v článku 6 ods.
Nariadenie (ES) č. 2201/2003 (Brusel IIa) sa naďalej uplatňuje na rozhodnutia vydané v konaniach začatých, na verejné listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované a na dohody, ktoré sa stali vykonateľnými v členskom štáte, v ktorom boli uzatvorené pred 1. augustom 2022 a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia. S výhradou uvedenou v predchádzajúcej vete je nariadenie (ES) č. 2201/2003 zrušené od 1.
Prečítajte si tiež: Rozvod: Rady a skúsenosti
V prvom rade po podaní návrhu na rozvod, v ktorom sa vyskytuje cudzí prvok, slovenský súd skúma, či bola uzatvorená medzinárodné zmluva, ktorú by bolo možné na konkrétny prípad aplikovať.
Ustanovenie čl. Pojem obvyklý pobyt nie je legálne definovaný. Obvyklý pobyt nie je trvalý pobyt či bydlisko, ale nemožno vylúčiť, že sú totožné. Je to miesto, kde osoba má centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život. Otázky majetku nie sú predmetom nariadení EÚ, preto sa právomoc slovenského súdu určuje podľa § 37 ZMPS. Právomoc existuje, ak má odporca bydlisko v SR alebo sa majetok, ktorý je predmetom konania, nachádza na území SR. Nestačí, aby odporca vlastnil akýkoľvek majetok na Slovensku - musí ísť o majetok, o ktorom sa v konaní rozhoduje.
Rozhodné právo na vyporiadanie BSM sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS určuje štátnou príslušnosťou manželov. Ak majú rôznu štátnu príslušnosť, uplatňuje sa slovenské právo bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. Podľa § 21 ods. 2 ZMPS sa dojednaná úprava majetkového režimu posudzuje podľa práva, ktoré bolo rozhodujúce v čase jej uzavretia. Rozhodnutie slovenského súdu o majetku nachádzajúcom sa v zahraničí nemusí byť v danej krajine uznané ani vykonané.
Otázka: Som Slovenka s dvojitým občianstvom (slovenským a nemeckým) a som vydatá za Nemca. Máme spolu niekoľkomesačné bábätko, ktoré má tiež dvojité občianstvo. Bývame striedavo na Slovensku aj v Nemecku, pretože obaja pracujeme z domu pre nemecké firmy. Chcela by som sa opýtať, kto a na základe čoho rozhoduje o tom, kde bude dieťa vychovávané, ak majú obaja rodičia rôznu štátnu príslušnosť a bývajú v rôznych krajinách? Vzhľadom na vzdialenosť si neviem predstaviť striedavú starostlivosť.
Odpoveď: Vo Vašej situácii ide o tzv. medzinárodný rozvod s maloletým dieťaťom, kde je potrebné riešiť nielen rozvod, ale najmä otázku výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, vrátane určenia miesta jeho obvyklého pobytu. V prípade, že rodičia pochádzajú z rôznych krajín EÚ a dieťa má dvojité občianstvo, rozhoduje sa podľa nariadenia Brusel IIb (Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111). Kľúčovým pojmom je „obvyklý pobyt dieťaťa“ - teda kde dieťa reálne žije a má centrum svojich životných záujmov. Ak dieťa žije striedavo v oboch štátoch, súd bude skúmať, kde má silnejšie väzby (napr. kde trávi viac času, kde má rodinu, lekára, prípadne neskôr škôlku). O tom, kde bude dieťa po rozvode žiť, rozhoduje súd v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak by ste podali návrh na rozvod na Slovensku a dieťa má obvyklý pobyt na Slovensku, slovenský súd bude príslušný rozhodovať. Ak by však dieťa malo obvyklý pobyt v Nemecku, rozhodoval by nemecký súd. Ak je pobyt naozaj striedavý, môže dôjsť aj k sporom o príslušnosť súdu - vtedy je dôležité rýchlo konať a zabezpečiť, aby dieťa malo jasne preukázateľné väzby na Slovensko (napr. trvalý pobyt, lekár, rodina, aktivity). Striedavá starostlivosť na veľkú vzdialenosť je v praxi veľmi problematická a súdy ju zvyčajne nariaďujú len výnimočne, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa a rodičia dokážu spolu komunikovať. Ak by ste chceli, aby dieťa žilo s Vami na Slovensku, odporúčam začať konanie na slovenskom súde a zároveň zabezpečiť, aby dieťa malo väzby na Slovensko/hlavne vaša rodina, lekár, záujmy a pod./. Otec dieťaťa má samozrejme právo na styk s dieťaťom, ale to neznamená automaticky, že by dieťa muselo žiť v Nemecku.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Riziká: Ak by ste dieťa bez súhlasu otca presťahovali natrvalo do inej krajiny, mohol by podať návrh na návrat dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Preto odporúčam všetky kroky konzultovať s advokátom a konať legálne.
Praktické kroky:
Otázka: Mám manžela z Veľkej Británie, manželstvo je bezdetné a máme slovenský sobášny list. Chcela by som podať žiadosť o rozvod, ale netuším, kde sa môj manžel nachádza, keďže žije v Británii a ja už dva roky žijem na Slovensku. Jedinú adresu, ktorú mám, je adresa jeho mamy.
Odpoveď: Vo Vašom prípade ide o rozvod manželstva s cudzincom, pričom manžel žije v zahraničí a jeho presnú adresu nepoznáte. Návrh na rozvod podávate na okresný súd podľa Vášho trvalého pobytu na Slovensku. V návrhu uveďte všetky známe údaje o manželovi, vrátane poslednej známej adresy (napr. adresa jeho matky v Británii). Priložte slovenský sobášny list a ďalšie potrebné dokumenty. Ak súd nevie manželovi doručiť písomnosti na Vami uvedenú adresu, využije tzv. doručovanie do cudziny podľa medzinárodných dohovorov (napr. Haagsky dohovor o doručovaní písomností v civilných a obchodných veciach). Ak by sa zásielka vrátila ako nedoručená, súd môže pristúpiť k doručeniu tzv. verejnou vyhláškou, ak sú splnené podmienky podľa Civilného sporového poriadku (§ 112 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.). To znamená, že písomnosť sa zverejní na úradnej tabuli súdu a považuje sa za doručenú po uplynutí určitej lehoty. Ak sa manžela nepodarí vypátrať alebo sa na pojednávanie nedostaví, súd môže konať aj v jeho neprítomnosti, ak mu bol návrh riadne doručený (alebo sa považuje za doručený). Rozvod je možné uskutočniť aj bez jeho účasti, ak sú splnené zákonné podmienky. Pripravte sa na to, že konanie môže trvať dlhšie kvôli doručovaniu do zahraničia.
Otázka: Som 57-ročná žena. Minulý rok sme s mojím manželom, ktorý je cudzí štátny príslušník z Bosny a Hercegoviny, uzavreli manželstvo. Žijeme oddelene - ja na Slovensku a on v Bosne. Sme manželia iba na papieri. Čím ďalej viac si uvedomujem, že mi toto manželstvo nevyhovuje a je pre mňa zbytočnou starosťou. Mám aj dôkazy, že ma podvádza. Rada by som teda toto manželstvo čím skôr ukončila rozvodom.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Odpoveď: Návrh na rozvod treba podať na súd príslušný podľa miesto Vášho trvalého pobytu v SR. Následne je potrebné čakať na vyjadrenie vášho manžela. Jediný problém môže byť s doručovaním. Preto ak by manžel spolupracoval pri rozvode, dalo by sa to urýchliť. Nemusíte predkladať dôkazy o jeho nevere hneď v návrhu.
Otázka: Svojho manžela, ktorý je pôvodom z Indie, som si vzala v Írsku. Naše manželstvo nefunguje a v Írsku je pravidlo, že pár musí žiť oddelený dva roky predtým, ako môže podať žiadosť o rozvod. No dozvedela som sa, že môj sobáš umiestnený v Írsku sa dá zaregistrovať na Slovensku. Toto by mi umožnilo podať o rozvod na Slovensku.
Odpoveď: Z Vašej strany, nakoľko máte slovenské štátne občianstvo, by bolo možné podať návrh na rozvod za predpokladu, že by ste na Slovensku žili minimálne 6 mesiacov pred podaním návrhu, vtedy by bola založená právomoc slovenské súdu. Takto to je ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 tzv. nariadenie Brusel II bis. Ak by táto podmienka pobytu nebola splnená, slovenský súd by Vás nerozviedol. Je však mozna aj výnimka, aby Vás súd na Slovensku rozviedol. Nepíšete, či máte spoločné deti, ak áno, tak o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode by mali právomoc rozhodovať súdy toho štátu, na území ktorého majú deti obvyklý pobyt, t.j.
Po rozvode s cudzincom je dôležité zamerať sa na integráciu a podporu cudzincov na Slovensku. Tu je niekoľko praktických informácií a zdrojov, ktoré môžu pomôcť:
Každý, kto žije v samospráve (nielen obyvatelia), je povinný platiť miestne dane a poplatky vyberané mestom, ich výška je regulovaná podľa miestnych pomerov.
Konkrétny postup pri podávaní žiadosti o pobyt, požadované dokumenty a čas spracovania sa pre každý typ povolenia na pobyt líšia. Žiadosť o povolenie na pobyt sa podáva na príslušnom slovenskom zastupiteľskom úrade akreditovanom podľa krajiny občianstva/pobytu. V niektorých prípadoch možno podať priamo na cudzineckej polícii.
Každý cudzinec s pobytom na Slovensku je povinný uzavrieť zdravotné poistenie. Cudzinecká polícia má oprávnenie požadovať preukázanie zdravotného poistenia pri kontrole pobytu. Zdravotné poistenie môže byť uzavreté v SR alebo v zahraničí a pokrývať náklady na zdravotnú starostlivosť v SR. Cudzinci s trvalým pobytom, zamestnaní cudzinci a cudzinci, ktorý sú samostatne zárobkovo činní sú súčasťou systému verejného zdravotného poistenia. Cudzinci sú povinní do ôsmych dní od začiatku účasti na verejnom zdravotnom poistení prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne podľa vlastného výberu. Ak sú zamestnaní, registračnú povinnosť bude plniť aj ich zamestnávateľ. Zdravotná poisťovňa cudzincovi vydá a doručí preukaz poistenca. Tento preukaz potvrdzuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, že zdravotná starostlivosť je hradená z verejného zdravotného poistenia. Občania Európskej únie sa zúčastňujú na verejnom zdravotnom poistení, ale môžu byť poistení iba v jednej krajine EÚ. Cudzinci, ktorí sa nemôžu podieľať na verejnom zdravotnom poistení, musia uzavrieť individuálne zdravotné poistenie. Poistenec má nárok na zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom v zmluve s poisťovňou.
Niektorí lekári hovoria aj cudzími jazykmi. Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja prijíma sťažnosti na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pacienti, ktorí nie sú spokojní s lekárskym ošetrením, môžu podať sťažnosť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Odporúča sa zabezpečiť si pediatra pre deti ešte pred ich narodením. Počas prvého roka života deti absolvujú 9 prehliadok a 10. absolvujú po 1,5 roku. Očkovanie na Slovensku je povinné. Starostlivosť o zuby môže byť hradená z verejného zdravotného poistenia iba v prípade, že sa na ošetrenie používal štandardný materiál. Ak má pacient záujem o starostlivosť o zdravie zubov s použitím nadštandardných materiálov, zaplatí cenový rozdiel medzi štandardnými materiálmi.
Zariadenia starostlivosti o deti poskytujú predškolské vzdelávanie deťom mladším ako 6 rokov. Od roku 2021 je predprimárne vzdelávanie povinné pre všetky deti od 5 rokov. 6-ročné deti sú povinné navštevovať základné školy, najvhodnejšie v mieste bydliska. Žiadosť o prijatie dieťaťa do materskej školy možno podať kedykoľvek v priebehu roka. Pre deti od 6 do 16 rokov platí na Slovensku povinná 10-ročná školská dochádzka. Zápis do základných škôl sa zvyčajne koná od 1. do 30. apríla. Mesto Banská Bystrica oznamuje na svojej webovej stránke miesta a dátumy zápisu. Na zápis musí prísť dieťa a zákonný zástupca, pričom dieťa bude posúdené učiteľom. Ak však vaše dieťa príde na Slovensko počas školského roku, musí ho rodič po príchode na Slovensko prihlásiť do školy. Ak dieťa dovŕši 6 rokov do 31. augusta prebiehajúceho roku, takisto ho rodič musí prihlásiť na základnú školu. K zápisu musí rodič priniesť svoj identifikačný doklad, rodný list dieťaťa a osvedčenie o zdravotnom postihnutí, ak je dieťa zdravotne postihnuté. Stredné odborné školy a učilištia spadajú do kompetencie Banskobystrického samosprávneho kraja. Uzávierka prihlášok na stredné školy je zvyčajne vo februári alebo v apríli, v závislosti od typu školy. Na strednú školu môže byť prijatý iba študent s ukončeným základným vzdelaním. Podmienky prijatia pre zahraničných študentov sú vo všeobecnosti rovnaké ako pre štátnych príslušníkov SR. Zahraniční študenti môžu mať povinnosť zúčastniť sa prípravných kurzov ako napríklad kurzy slovenského jazyka, ak nespĺňajú požiadavky na prijatie do danej školy. Pre slovenských a zahraničných študentov je štúdium v slovenskom jazyku na štátnych a verejných vysokých školách bezplatné. Podľa zákona o vysokých školách však musia študenti platiť za štúdium v iných jazykoch ako v slovenčine.
Učenie sa slovenčiny je nevyhnutné pre úplnú integráciu do miestnej kultúry a životného štýlu.
Zamestnávateľ je povinný do 7 pracovných dní od začiatku/konca zamestnania cudzinca oznámiť túto skutočnosť miestnemu príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predložením tzv. Jednotné povolenie oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny na pobyt na území Slovenskej republiky a na výkon zamestnania. Pri vydávaní jednotného povolenia žiada policajný útvar od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta cudzincom. Ak je pracovné miesto na zozname nedostatkových povolaní, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez zohľadnenia situácie na trhu práce. V niektorých prípadoch môžu byť cudzinci zamestnaní bez pracovného povolenia, potvrdenia o možnosti vyplniť voľné miesto alebo potvrdenia o možnosti obsadiť voľné pracovné miesto, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Pre ľudí, ktorí si chcú zvýšiť kvalifikáciu alebo dokonca úplne zmeniť kariéru sú k dispozícii rekvalifikačné kurzy. Ak má cudzinec v úmysle podnikať na Slovensku, je potrebné, aby mal udelený pobyt, ktorý mu umožní podnikať. Slovak Business Agency - jedna zo základných neziskových organizácií zameraných na podporu malého a stredného podnikania na miestnej, národnej a regionálnej úrovni. Cieľom je zvýšiť mieru prežitia a miery zamestnanosti podnikov a zvýšiť úroveň hospodárskej súťaže.
Na Slovensku je možné uzavrieť manželstvo medzi slovenským občanom a cudzincom alebo medzi dvoma cudzincami, pokiaľ majú všetky potrebné doklady. doklad o štátnom občianstve (t. j. doklad totožnosti (t. j. V prípade civilného manželstva sa svadobný sľub skladá pred starostom alebo poslancom za prítomnosti matričného úradníka. V prípade cirkevného sobáša orgán cirkvi do 3 dní po svadbe zašle sobášny list miestnemu príslušnému matričnému úradu. Manželstvo môže súd rozviesť, ak sú vzťahy manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zistí príčiny vážneho narušenia vzťahu medzi manželmi a zohľadní ich vo svojom rozhodnutí o rozvode. Typ udeleného povolenia na pobyt závisí od typu povolenia na pobyt, ktorý majú rodičia. Systém sociálneho zabezpečenia predstavuje súbor inštitúcií a opatrení zameraných na zmiernenie následkov nepriaznivých životných situácií. Sociálne poistenie slúži na ochranu ľudí v rôznych situáciách (napr. Iba tí, ktorí sa podieľali na systéme sociálneho poistenia, majú nárok na dávky z neho. Zamestnaní a samostatne zárobkovo činní cudzinci sú povinní platiť sociálne poistenie rovnako ako občania Slovenska. Zamestnancov prihlasuje do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ, ktorý platí poistenie zo mzdy zamestnanca. Osoby, ktoré nie sú povinné prispievať do sociálneho systému, môžu odvody platiť dobrovoľne. Štátna sociálna podpora je schéma sociálnej pomoci, ktorá podporuje najmä rodiny s deťmi. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na pohreb a pod. Sociálna poisťovňa poskytuje dôchodcom 13. Cudzinci majú tiež nárok na sociálnu pomoc, mali by si však byť vedomí svojich pobytových povinností (účel pobytu, finančná sebestačnosť, ubytovanie atď.), aby sa vyhli možnému zrušeniu svojho pobytu na Slovensku. Hmotná núdza je situácia, keď príjem členov domácnosti nedosahuje životné minimum. V takom prípade môžu cudzinci požiadať o pomoc v hmotnej núdzi na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pomáha osobám s ťažkým zdravotným postihnutím tým, že im poskytuje peňažné a nepeňažné príspevky. V prípade určitej sociálnej situácie (dôchodkový vek, ťažké zdravotné postihnutie, umiestnenie dieťaťa do detských jaslí atď.) alebo krízovej situácie (domáce násilie, strata ubytovania, drogová závislosť, sociálne vylúčenie atď.) môžu aj cudzinci využívať širokú ponuku sociálnych služieb. Sociálne služby poskytujú podľa zákona obce (mestá alebo kraje) alebo iné inštitúcie, alebo neziskové organizácie.
Zabezpečenie ubytovania je jednou zo základných podmienok pre získanie povolenia na pobyt na Slovensku. Cudzinci sú povinní nahlásiť adresu pobytu na Oddelení cudzineckej polície do 3 pracovných dní odo dňa vstupu na územie Slovenska (štátni príslušníci tretích krajín) alebo do 10 pracovných dní (občania EÚ a ich rodinní príslušníci).