Rozvod, psychológia a zvládanie bolesti: Cesta k duševnej rovnováhe

V dnešnej dobe je stres jedným z najrozšírenejších problémov duševného zdravia, ktorý ovplyvňuje takmer každého z nás. Neustále pracovné tlaky, rodinné povinnosti, finančné starosti či nadmerné informačné preťaženie môžu viesť k dlhodobému napätiu. V tomto článku sa dozviete, čo stres vlastne je, ako sa prejavuje a predovšetkým - ako ho zvládať, a ako sa vyrovnať s náročným obdobím rozvodu.

Stres: Definícia, prejavy a dôsledky

Stres je prirodzená reakcia tela a mysle na náročné alebo ohrozujúce situácie. Ide o komplexnú biologickú a psychologickú odpoveď na podnety, ktoré vnímame ako výzvy alebo hrozby. Krátkodobý stres môže byť dokonca prospešný - zvyšuje výkonnosť a pomáha sústrediť sa.

Stres sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi - fyzickými, psychickými aj behaviorálnymi. Medzi fyzické príznaky patria napríklad časté bolesti hlavy, problémy so spánkom či napätie vo svaloch. Psychické prejavy zahŕňajú nadmernú úzkosť a obavy, zhoršenú náladu a depresívne príznaky. Behaviorálne zmeny sa môžu prejaviť napríklad problémami vo vzťahoch alebo zhoršeným sebavedomím a sebaúctou.

Stres neovplyvňuje len našu náladu, ale zasahuje aj do pracovných výkonov, vzťahov a zdravia. Ak stres ignorujeme, môže prejsť do závažnejších foriem duševných porúch, ako sú úzkostné stavy, depresia, syndróm vyhorenia alebo psychosomatické ochorenia. Dlhodobý stres zvyšuje riziko mnohých ochorení - od vysokého krvného tlaku po depresiu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) stres na pracovisku patrí medzi hlavné zdravotné hrozby 21. storočia. Navyše môže dôjsť k narušeniu medziľudských vzťahov, strate zamestnania alebo strate zmysluplnosti života.

Keď je čas vyhľadať odbornú pomoc?

Psychoterapia je často spájaná s predstavou, že ju človek vyhľadáva len v kritických situáciách alebo pri vážnych duševných ochoreniach. V skutočnosti môže byť užitočná pri širokom spektre ťažkostí a životných situácií - od chronického stresu a vyhorenia, cez vzťahové problémy až po osobnostný rast a hľadanie zmyslu života. Ako ale spoznať, kedy je skutočne načase urobiť ten rozhodujúci krok a vyhľadať odbornú pomoc?

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Varovné signály, na ktoré si dať pozor

• Dlhodobý stres a vyčerpanie: Neustály tlak v práci, škole alebo vo vzťahoch môže viesť k vyhoreniu. Pridružujú sa telesné prejavy ako časté bolesti hlavy, problémy so spánkom či napätie vo svaloch.
• Nadmerná úzkosť a obavy: Ak sa obávate bežných situácií a cítite neustály strach či úzkosť, ktorá vám bráni fungovať, je vhodné zistiť, prečo sa to deje. Nezanedbateľné sú aj opakované panické ataky alebo neustále „katastrofické“ myslenie.
• Zhoršená nálada a depresívne príznaky: Pocit prázdnoty, strata záujmu o činnosti, ktoré vás kedysi bavili, či pretrvávajúci smútok môžu naznačovať začínajúcu alebo rozvinutú depresiu. Ak tieto stavy trvajú dlhšie ako niekoľko týždňov, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
• Problémy vo vzťahoch: Časté konflikty s partnerom, rodinou či priateľmi, narastajúce nedorozumenia alebo nevyriešené traumy z minulosti môžu byť signálom, že samostatné riešenie už nestačí. Terapeutická práca môže pomôcť lepšie pochopiť svoje správanie i správanie ostatných, nájsť nové spôsoby komunikácie a budovania dôvery.
• Zhoršené sebavedomie a sebaúcta: Neustála seba-kritika, pocit menejcennosti alebo tzv. syndróm podvodníka môžu výrazne ovplyvniť pracovný výkon a medziľudské vzťahy. Práve tieto témy bývajú vhodným dôvodom na zmenu a sebarozvoj.
• Zvládanie náročných životných udalostí: Rozvod, strata blízkej osoby, vážna choroba či prepustenie z práce - veľké zmeny často vyvolajú emočné vypätie a môžu spustiť rad ďalších ťažkostí. Terapia pomôže získať nadhľad, zlepšiť zvládanie stresu a poskytnúť podporu v krízovom období.

Najčastejšie dôvody príchodu do terapie

• Potreba podpory v kríze: Či už ide o akútnu krízu (náhly rozchod, strata zamestnania) alebo dlhodobé prehlbujúce sa problémy, psychoterapeut je tu na to, aby poskytol bezpečný priestor, v ktorom môžete otvorene vyjadriť svoje pocity a hľadať riešenia.
• Liečba úzkosti a depresie: Mnoho ľudí vyhľadá terapiu práve pri silných úzkostiach, panických atakách alebo pretrvávajúcej depresívnej nálade.
• Zlepšenie medziľudských vzťahov: Niekedy je hlavným motívom posilnenie komunikačných zručností, riešenie partnerských konfliktov či zlepšenie vzťahov s deťmi alebo rodičmi.
• Osobnostný a kariérny rast: Niektorí ľudia prichádzajú do terapie, aj keď nemajú akútne psychické ťažkosti, ale chcú sa osobnostne rozvíjať, získať väčšie sebapoznanie alebo lepšie pochopiť svoje motivácie, vzorce správania či kariérnu cestu.
• Práca s traumou: Psychoterapeut dokáže pomôcť pri spracovávaní závažných situácií z minulosti, ktoré sa ešte nevyhojili a môžu brániť v harmonickom prežívaní súčasnosti.

Občasná zlá nálada, prechodný stres či hádky vo vzťahu nemusia vždy znamenať, že hneď potrebujete terapeuta. Ak však stav pretrváva, zhoršuje sa, začína obmedzovať vaše každodenné fungovanie alebo máte pocit, že svoje problémy už nezvládate sami, môže byť čas vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa rozhodnete, tým skôr získate príležitosť na pozitívnu zmenu.

Prečo nepodceňovať včasné vyhľadanie pomoci?

• Prevencia zhoršenia stavu: Malé signály môžu včasným terapeutickým zásahom zastaviť rozvoj vážnych problémov a porúch.
• Väčšia šanca na úspech: Kratšie trvajúce ťažkosti sa často riešia rýchlejšie ako tie, ktoré sú už dlhodobé.
• Lepšie zvládanie bežných výziev: Psychoterapia nie je len „liečba“, ale aj priestor na rozvoj a osobnostný rast. Vďaka nej môžete lepšie zvládať každodenné stresory a vzťahy.

Rozvod: Kríza manželstva a dopad na rodinu

V súčasnosti sú rozvody častým javom a spoločnosť ich neposudzuje tak negatívne ako kedysi. Manželia sa v súčasnosti rozvádzajú z rôznych, niekedy až absurdných príčin. Pravdepodobne najviac zasiahnuté touto skutočnosťou bývajú práve ich potomkovia, deti. Rodičia si málokedy uvedomujú ako sa správajú, ako to ich dieťa vníma, a aké následky to môže zanechať na ich živote. Nie je totiž neobvyklé, že rodičia v týchto situáciách, plných konfliktov, nadávok a hádok obhajujú svoje vlastné záujmy. Dieťa sa tak ocitá v rôznych situáciách, keď sa ho rodičia snažia za každú cenu získať (až kúpiť) na svoju stranu, resp. manipulujú ho. Takéto správanie negatívne ovplyvní jeho detské prežívanie. Rodičia sú v období rozvodu obvykle menej vnímaví k detským potrebám. Riešia akútne problémy ich vzťahu a na iné im už nezostáva síl.

Manželstvo a rodina: Základné piliere spoločnosti

Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, jeho hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.

Rodina je sociálnou skupinou, ktorá je zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Možno ju charakterizovať aj ako primárnu, neformálnu a intímnu sociálnu skupinu a základnú spoločenskú jednotku, ktorá je často považovaná za kolísku ľudstva a výchovy.

Krízové situácie v manželstve

„Krízové situácie v manželstve a partnerstve patria bezpochyby nielen medzi najčastejšie, ale tiež medzi najintenzívnejšie prežívané krízové udalosti vôbec. Zasahujú človeka väčšinou nepripraveného a bez predchádzajúcich varovných signálov. WHO, Svetová zdravotnícka organizácia, zaraďuje partnerské rozvraty, rozvody a krízy medzi najvýraznejšie stresové životné udalosti.“ Kríza je všeobecne označovaná ako reakcia na situáciu, ktorú jednotlivec nemôže vyriešiť bežným spôsobom.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Medzi základné faktory, ktoré spúšťajú krízu v súčasných rodinách, považujeme:

• Výrazný pokles natality a redukciu štruktúry rodiny (max. 2 deti)
• Neúplné rodiny, často vznikajúce vďaka rozvodovosti
• Otázku konkubinátu, resp. kohabitácie: najmä častých rozchodov, znovu zoznámenia, neodpustenia, sklamania zo vzťahu
• Fenomén registrovaných homosexuálnych partnerstiev
• Absenciu finančných zdrojov
• Impotenciu
• Depriváciu
• Atomizáciu rodín

Ako pomôcť deťom počas rozvodu?

Rozvod je náročný proces pre celú rodinu, obzvlášť pre deti. V prvotnej fáze rozvodu býva hnev a popieranie situácie. Deti sa prirodzene bránia psychickej bolesti rôznymi spôsobmi. Niektoré predstierajú ľahostajnosť a obviňujú rodičov alebo samých seba. Iné sa tvária, že sa ich rozvod nijako netýka a nemajú s tým problém.

V ďalšej fáze rozvodu býva zlosť, kedy ide o prirodzenú reakciu na bolesť a úzkosti. Je dôležité deťom v tejto fáze poskytnúť lásku a pochopenie, ktoré im treba ako rodič ponúkať. Deti nemusia byť na očakávané zmeny vo vzťahu rodičov a chodu spoločnej domácnosti pripravené.

Smútok je prirodzenou reakciou na rozvod rodičov. Smútok je prirodzenou reakciou na rozvod rodičov. Izolované dieťa môže nadobúdať ľahostajný postoj k veciam. Ak smútok u vášho dieťaťa pretrváva alebo sa zhoršuje, môže prerásť až do depresie. Depresia je spojená s pocitmi menejcennosti, bezmocnosti a beznádeje, alebo sebapoškodzovanie. Úteky z domova, sú menej častými problémami pri rozvodoch, ale môžu sa objaviť.

Ako s deťmi komunikovať?

• Rozprávajte sa s dieťaťom: Zistite, ako ono samé vníma celú situáciu. Buďte trpezliví a úprimní. Vytvorte pre dieťa komfortné a bezpečné prostredie. Dovoľte mu vyjadriť svoje pocity o celej vzniknutej situácií.
• Vysvetlite situáciu: Vysvetlite dieťaťu, prečo sa ich rodičia rozvádzajú. Uistite ho, že ho obaja rovnako ľúbite a že to nie je ich vinou.
• Vyhnite sa negativite: Nikdy nehovorte o druhom rodičovi rozprávať pred vašim dieťaťom v negatívnom svetle.
• Podpora: Uistite dieťa, že sa na vás môže spoľahnúť a s čímkoľvek mu pomôžete.
• Zachovajte rutinu: Snažte sa zachovať pre dieťa bežné aktivity, ktoré ich bavia. Hry a zábava znižujú stres a úzkosť u detí.
• Rešpektujte prežívanie: Každé dieťa reaguje na rozvod individuálne. Dôležité je byť trpezlivý a rešpektovať aj ich potreby. S vašou podporou zvládnu aj toto náročné obdobie svojho života.

Ak cítite, že potrebujete pomoc, neváhajte o pomoc požiadať. Existujú rôzne centrá pre deti a rodiny, ako aj psychologické centrá, ktoré poskytujú odbornú pomoc.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Sebapoškodzovanie ako reakcia na duševnú bolesť

Vyrovnať sa s náročným obdobím v čase dospievania nie je dnes prechádzka ružovou záhradou. Až 20 % mladých ľudí sa sebapoškodzuje, a s týmto hrozivým prejavom poruchy správania začínajú už v 12. roku života.

Sebapoškodzovanie je správanie, ktorého cieľom je poškodenie telesnej integrity bez vedomého a cieleného zámeru zomrieť. Jedná sa teda o úmyselné poškodzovanie, zraňovanie vlastného tela alebo časti tela bez zámeru spáchať samovraždu. Ide skôr o spôsob zvládania svojich emócií, ktoré sa zdajú byť príliš bolestné, aby mohli byť vyjadrené slovami.

Ak človek opakovane zažíva ťažké chvíle vo svojom živote, chce zmierniť alebo „prekričať“ duševnú bolesť, ktorú pociťuje. Túži po zmiernení tlaku, ktorý mu vyvolávajú rôzne situácie, pocity a myšlienky. Ak si vo chvíli duševného napätia človek ublíži, na krátku chvíľu fyzická bolesť prehluší tú psychickú. Následne však prichádzajú pocity viny, zlyhania, hanby, sklamania, ktoré znova vytvoria psychický tlak, záťaž a nepohodu a opakovane vedú k sebaubližovaniu.

Príčiny sebapoškodzovania

Keďže ide o únik od emocionálnej bolesti a prežívania hnevu, zranenia alebo úzkosti, častou príčinou sú v podstate situácie a prostredie kde vznikajú. Ide o rôzne druhy záťaže, s ktorou sa nevedia vysporiadať, lebo nemajú vytvorenú žiadnu rezilienciu (miera odolnosti voči stresu a záťaži).

Zároveň majú zníženú rezilienciu z dôvodu, že často žijú v patologickom prostredí. Pri sebapoškodzovaní ide o navodzovanie si takého psychického stavu pri ktorom sa uvoľňujú endorfíny. To znamená, že častými príčinami je práve nedostatok aktivít alebo spôsobov, ktorými by to mohli docieliť. Motiváciou je aj “pomyselné“ nadobúdanie kontroly nad emóciami alebo nad svojím životom.

Sebapoškodzovanie súvisí priamo s výchovou. Dievčatá sú vychovávané k tomu, aby svoj hnev alebo násilie neprejavovali smerom von, a preto ho skôr obracajú do svojho vnútra, u chlapcov je prejavovanie hnevu a zlosti viac spoločensky akceptované a sú skôr vedení k tomu, aby svoje emócie potláčali, alebo ich prejavili vo forme agresie.

Rizikové faktory sebapoškodzovania

Najčastejšie je to dlhodobejšia neprítomnosť rodiča najmä emocionálna, potom je dosť častým rizikovým faktorom zážitok straty rodiča v detstve (smrť, rozvod, pobyt mimo domova). Opakované, dlhotrvajúce pobyty v nemocnici a operácie. Sexuálne zneužívanie, telesné týranie. Impulzívne správanie sa členov rodiny, násilie v rodine. Akákoľvek patológia na strane rodiča, napríklad alkoholizmus, porucha osobnosti alebo duševné ochorenie, sú výraznými determinantami. A nesmieme zabúdať na emočné zanedbávanie v raných vzťahoch. Najčastejšími rizikovými faktormi a najčastejšími spúšťačmi sú komplikované vzťahy s rodičmi. Chladná, zanedbávajúca, neúmerne kritická a znehodnocujúca rodinná klíma.

Spôsoby sebapoškodzovania

Medzi najčastejšie spôsoby sebapoškodzovania patria:

• Rezanie: Je to najčastejší spôsob, najčastejšie na ramenách, nohách, zápästiach a hrudi, ale aj na brucho, tvár, prsty, genitálie.
• Popáleniny: Rovnako veľmi častý spôsob… používajú sa cigarety, zapaľovače, zápalky, horúce či horiace predmety (napr. žehlička, rozpálené kovové časti), niekedy dokonca aj horľaviny ako benzín, propán, alkohol… popáleniny bývajú na ramenách, zápästiach, nohách, hrudi.
• Zásahy do liečiacich sa rán: Opakované zoškrabovanie chrást, strkanie si ihiel alebo iných predmetov do rán, aby sa rana nanovo otvorila.
• Udieranie sa: Päsťami, tvrdými predmetmi…
• Extrémne obhrýzanie si nechtov: Neraz zasahuje až do pokožky a vedie ku krvácaniu.
• Škrabanie sa: Nadmerná frekvencia, intenzita a trvanie, výsledkom je odretá až krvavá koža. Používajú sa obvykle nechty, niekedy aj iné predmety ako nôž, hrebeň, ceruzka.
• Trichotilománia: Vytrhávanie si vlasov, chĺpkov.
• Lámanie si kostí: Zriedkavá, ale o to vážnejšiu formu sebapoškodzovania.

Ako pomôcť osobe, ktorá si ubližuje?

Povedať niekomu o vlastnom sebapoškodzovaní chce dávku sily a odvahy. A práve samotný rozhovor môže byť obrovskou úľavou. Dáva nám priestor zbaviť sa nášho tajomstva. Je to vlastne jedna z možností ako sa cítiť lepšie a zvládať náročné situácie aj iným spôsobom. Cesta, ako z tohto celého von je, že mladý človek bude o svojich pocitoch a sebapoškodzovaní, hovoriť s niekým, komu dôveruje. Môže to byť niekto blízky z okolia (rodičia, učitelia, vychovávatelia, tréneri, kamaráti, …), odborníci (psychológ, školský psychológ, psychiater, terapeut, lekár, …) alebo odborníci na linkách pomoci (anonymne, nonstop, bezplatne). Je veľmi dôležité získať pomoc, podporu a spoznať aj iné možnosti, zdroje a stratégie ako zvládať záťažové situácie. Práve priznanie a následný rozhovor je ten prvotný najdôležitejší krok.

Pri rozhovore je potrebné nájsť si dostatok času, rozhovor môže totiž trvať pár minút, ale aj pár hodín. Ďalším dôležitým faktorom je, aby tento rozhovor prebehol bez rušenia, je potrebné nájsť si pokojné miesto bez vyrušovania, či zvonenia mobilného telefónu. Veľmi dôležité je v žiadnom prípade neodsudzovať, takéto priznanie v nás môže vyvolať rôzne reakcie (šok, smútok, prekvapenie, nepochopenie, …), je to prirodzená reakcia, ale je potrebné ju zvládnuť a neposudzovať.

Je potrebné si ustriehnuť vlastnú zvedavosť, aj to je prirodzené, ale namiesto toho, aby sme sa pýtali na rany, spôsoby ubližovania si, či iné detaily, je potrebné sústrediť sa na to, čo daný človek prežíva, ako sa cíti, a čo potrebuje. Vyvarujte sa sľubom, že o tom nikomu nič nepoviete, pretože ak by bol daný človek v ohrození, je potrebné mu privolať pomoc a týmto klamstvom by ste zradili veľmi závažným spôsobom jeho dôveru. Je dôležité si uvedomiť, že pomoc spočíva v tom, že danej osobe hlavne ponúkneme svoju blízkosť, podporu, ale aj spoločné hľadanie dostupnej odbornej pomoci. V rozhovore nepreberajte kontrolu, nechcite všetko rýchlo vyriešiť - počúvajte, čo hovorí a čo potrebuje, dajte najavo, že sa spolu môžete rozprávať kedykoľvek a o čomkoľvek.

Liečba sebapoškodzovania

Najdôležitejsie pri akejkoľvek liečbe je najmä vytvorenie si bezpečného psychoterapeutického vzťahu. V prípade, že sú prítomné symptómy depresie alebo úzkosti je potrebné navštíviť aj psychiatra a zvážiť farmakologickú podpornú liečbu. Ak je to možné bolo by vhodné spolupracovať aj s okolím, ktoré je možnou príčinou t.j. rodina, škola a pod.

Identifikácia úzkosti a depresie

Úzkosť a depresia sú duševné poruchy, ktoré dnes zasahujú stále väčší počet ľudí. Hoci tieto stavy sú časté, ich pochopenie a prekonanie si vyžaduje veľa času a trpezlivosti, nielen od tých, ktorí nimi trpia, ale aj od ich okolia. Úzkosť a depresia nie sú len „momentálne problémy, ktoré sa jednoducho pominú. Sú to vážne stavy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť a opatrnosť.

Úzkosť je prirodzená reakcia na stres a môže byť prospešná v určitých situáciách. Chronická úzkosť, ktorá môže zahŕňať nadmerné obavy, strach z budúcnosti alebo dokonca pocit neustáleho napätia, môže byť vyčerpávajúca.

Depresia je hlboký pocit smútku, ktorý pretrváva a neustupuje. Oproti bežnému smútku, ktorý sa objavuje v reakcii na stratu alebo sklamanie, je depresia dlhodobý stav, ktorý zasahuje do každodenného života.

Medzi hlavné príznaky depresie patrí:

• Neustály pocit smútku alebo beznádeje
• Strata záujmu o aktivity, ktoré predtým prinášali radosť
• Únava, strata energie a pocity bezcennosti
• Problémy so spánkom alebo nadmerná ospalosť
• Znížená schopnosť sústrediť sa alebo prijímať rozhodnutia

Psychický strach je emocionálna reakcia na vnímanú hrozbu, ktorá je často nevyhnutnou súčasťou ľudského prežitia. Vzniká ako reakcia na niečo, čo považujeme za nebezpečné, a môže byť výsledkom skutočných alebo vnímaných ohrození.

Medzi príčiny psychického strachu môžu patriť:

• Minulé traumatické skúsenosti
• Vnímanie ohrozenia
• Genetická predispozícia
• Neistota a strach z neznámeho
• Sociálne faktory

Úzkosť, strach a depresia môžu mať rôzne príčiny, ktoré sa často navzájom prekrývajú.

• Genetika: Rodinná anamnéza duševných porúch môže zvýšiť riziko vzniku úzkosti a depresie.
• Stres a trauma: Dlhodobý stres alebo negatívne životné skúsenosti, ako sú strata blízkej osoby, rozvod, zneužívanie alebo vážne zdravotné problémy, môžu viesť k rozvoju týchto stavov.
• Nerovnováha chemických látok v mozgu: Neurotransmitery, ako je serotonín, dopamín a noradrenalín, hrajú dôležitú úlohu v regulácii nálady a emócií.

Prevencia a včasná intervencia

Prevencia a včasná intervencia je kľúčovým faktorom v boji proti úzkosti a depresii. Aj keď nie vždy môžeme zabrániť tomu, aby sa tieto stavy objavili, existujú kroky, ktoré môžeme podniknúť na zníženie rizika ich vzniku.

• Budovanie podpory: Udržiavanie silných sociálnych vzťahov a podporných sietí môže pomôcť v náročných obdobiach. Skutočný pocit spoločenského prepojenia je dôležitý pri prevencii duševných problémov.
• Starostlivosť o seba: Venovanie času sebe a svojim potrebám môže pomôcť znižovať pocit vyčerpania.

Úzkosť a depresia sú vážne psychické poruchy, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života. Avšak s vhodnou terapiou, liečbou a podporou je možné tieto stavy zvládnuť a obnoviť psychickú rovnováhu. Ak máte pocit, že trpíte niektorou z týchto porúch, nehanbite sa vyhľadať odbornú pomoc.

Osobná zodpovednosť za duševné zdravie

Dôležité je, aby sme sa starali o svoje duševné zdravie s rovnakou starostlivosťou, akú venujeme tomu fyzickému. Ak sa cítite vystresovaní, úzkostní, bojazlivý alebo depresívni, je dôležité neignorovať svoje pocity. Ak sa neobrátime na odborníka včas, tieto pocity môžu viesť k ešte väčším problémom v budúcnosti. Osobná zodpovednosť za svoje duševné zdravie zahŕňa aj schopnosť rozpoznať, kedy potrebujeme pomoc, a nebáť sa po ňu siahnuť. Nie je to prejav slabosti, práve naopak - je to prejav sily a odvahy, postarať sa o seba. Dôležité je vedieť, že úzkosť a depresia sú liečiteľné. Liečba sa zvyčajne líši v závislosti od závažnosti stavu a individuálnych potrieb.

Ak hľadáte odbornú pomoc - začnite svoju cestu k lepšiemu duševnému zdraviu už dnes. Ak sa cítite preťažení, stratili ste motiváciu alebo čelíte výzvam, ktoré vás brzdia, sme tu, aby sme vás podporili. Prvý krok k zmene je často aj najťažší, rozhodnúť sa vyhľadať pomoc. Na prvom stretnutí s psychológom sa môžete tešiť na otvorenú a príjmajúcu atmosféru, kde budete mať priestor vyjadriť svoje pocity a myšlienky. Psychológ a terapeut vám môže klásť doplňujúce otázky, aby vám pomohol objaviť príčiny vašich problémov a navrhnúť cesty k ich riešeniu. Terapia môže mať rôzne formy, od individuálnych, párových, či rodinných sedení až po skupinové terapie. Dôležité je nájsť pre seba vhodný prístup a terapeuta, ktorý vám bude vyhovovať.

tags: #rozvod #psychológia #zvládanie #bolesti