Rozvod v Rímskej Ríši: História, Náuka a Zmeny v Koncepte Manželstva

Úvod

Manželstvo, ako ho poznáme dnes, prešlo dlhým vývojom, ktorý bol ovplyvnený kultúrnymi, náboženskými a spoločenskými faktormi. V tomto článku sa pozrieme na históriu rozvodu v Rímskej ríši, katolícku náuku o nerozlučiteľnosti manželstva a to, ako sa koncept manželstva menil v priebehu času.

Ciele Manželstva a Ich Hierarchia

Skôr ako sa budeme venovať nerozlučiteľnosti manželstva, je dôležité pochopiť ciele manželstva a ich hierarchické usporiadanie. Svätý Tomáš Akvinský učil, že cieľom manželstva je spojenie muža a ženy k splodeniu a výchove detí a k spoločnému rodinnému životu. Starý Kódex kánonického práva (CIC) z roku 1917 hovorí, že prvotný cieľ manželstva je splodenie a výchova dieťaťa, a druhotný vzájomná pomoc a liek proti žiadostivosti.

Po Druhom vatikánskom koncile (IIVK) sa však názor na ciele manželstva zmenil. Dnes panuje názor, že plodenie a výchova detí nemá medzi cieľmi manželstva prioritu, a niektorí učia, že je podriadené spoločnému životu a vzájomnému dopĺňaniu sa. Kódex kánonického práva z roku 1983 definuje manželstvo ako spoločenstvo celého života, ktoré je zamerané na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Tieto ciele si neurčujú samotní manželia, ale pochádzajú z prirodzeného práva.

Z podstatného cieľa manželstva vyplýva, že musí mať dve podstatné vlastnosti: musí byť monogamné a nerozlučiteľné.

Nerozlučiteľnosť Manželstva v Katolíckej Náuke

Katolícka náuka o manželstve sa dá zhrnúť do nasledujúcich tvrdení:

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

• V kresťanskom manželstve, ktoré bolo obnovené k pôvodnej nerozlučiteľnosti samotným Kristom, po konzumácii manželstva nikdy nemôže dôjsť k rozvodu.
• Nekresťanské manželstvo môže byť za určitých okolností v prospech viery zrušené.
• Kresťanské manželstvo pred konzumáciou môže byť zrušené vstupom do rehole alebo zásahom pápežskej autority.
• Rozluka od lôžka a stola je povolená z rôznych dôvodov, najmä v prípade cudzoložstva alebo odpadnutia od viery zo strany manžela alebo manželky.

Nemožnosť Rozvodu po Konzumácii Manželstva

Nemožnosť rozvodu bola ustanovená samotným Kristom podľa svedectva apoštolov a evanjelistov: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ (Mk 10,11-12; porov. Mt 19,9; Lk 16,18). Podobne hovorí svätý Pavol vo svojom Prvoliste Korinťanom: „Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža - a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom a muž nech neprepúšťa manželku.“ (1Kor 7,10-11). Týmito slovami Kristus obnovil pôvodnú nerozlučiteľnosť manželstva, ako bola ustanovená Bohom pri stvorení a zakorenená v ľudskej prirodzenosti.

Pius IX. v Sylabe omylov odsúdil takýto blud: „Podľa prirodzeného zákona nie je manželský zväzok nerozlučiteľný a v určitých prípadoch môže byť rozvod v pravom zmysle schválený svetskou autoritou.“

Rozvod v Priebehu Času

Napriek Božiemu zákonu o nerozlučiteľnosti manželstva sa v priebehu času rozvod v zmysle úplného rozpustenia manželstva viac či menej rozšíril medzi všetkými národmi. Mojžiš našiel tento zvyk aj medzi izraelským ľudom. Ako zákonodarca ustanovil v mene Boha (Dt 24,1): „Ak si muž vezme ženu a bude s ňou, a nenájde priazeň v jeho očiach pre nejakú nečistotu, napíše jej rozvodový list, dá jej ho do ruky a prepustí ju zo svojho domu.“ V Kristových časoch prebiehala ostrá polemika medzi novou, miernou školou Hillela a prísnou, konzervatívnou školou Šammája o prípustných dôvodoch pre rozvod.

Výnimka v Matúšovom Evanjeliu

Slová v Evanjeliu podľa Matúša (Mt 19, 9), „okrem prípadu smilstva“, vyvolali otázku, či prepustenie manželky a rozviazanie manželského zväzku nebolo povolené z dôvodu cudzoložstva. Katolícka Cirkev a katolícka teológia vždy tvrdili, že takýmto výkladom by sa Matúš dostal do rozporu s Markom, Lukášom a Pavlom, a konvertiti poučení Pavlom a Markom by boli uvedení do omylu o skutočnej náuke Ježiša Krista, čo je neprípustné. Keďže to je v rozpore s neomylnosťou apoštolského učenia a neomylnosťou Svätého Písma, veta v Matúšovi sa musí vysvetľovať ako prepustenie nevernej manželky bez rozpustenia manželského zväzku. Takéto prepustenie nie je vylúčené paralelnými textami u Marka a Lukáša a Pavol (1Kor 7,11) jasne naznačuje možnosť takého prepustenia: „a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom.“

Tradícia Cirkvi a Nerozlučiteľnosť Manželstva

Náuka Svätého Písma o nedovolenosti rozvodu je plne potvrdená neustálou tradíciou Cirkvi. Svedectvá Otcov a koncilov nám nedávajú priestor na pochybnosti. Na mnohých miestach stanovujú učenie, že ani v prípade cudzoložstva nemôže byť manželské puto rozpustené a nevinná strana nesmie uzavrieť nové manželstvo. Trvajú na tom, že nevinná strana nové manželstvo môže uzavrieť až po smrti druhej strany.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

V Hermovom Pastierovi (okolo roku 150), čítame: „Nech ju (cudzoložnú manželku) prepustí a muž nech zostane sám; ak však po prepustení manželky uzavrie nové manželstvo, aj on sa dopúšťa cudzoložstva“.

Svätý Justín Mučeník († 176) hovorí jasne a bez výnimky: „Kto si vezme ženu, ktorú prepustil iný muž, dopúšťa sa cudzoložstva.“

Podobné vyjadrenia sa nachádzajú aj u ďalších cirkevných otcov, ako Athenagoras, Tertullianus, Klement Alexandrijský, sv. Bazil Veľký, sv. Ján Zlatoústy, Theodoretos, sv. Ambróz, sv. Hieronym, sv. Augustín, atď.

Rozvod v Rímskej Ríši

V Rímskej ríši prešiel inštitút manželstva zložitým vývojom. Pôvodne mal manžel nad manželkou takmer neobmedzenú moc (manus), ktorá zahŕňala aj právo manželku potrestať alebo predať do otroctva. Neskôr sa táto moc oslabila a manželstvo sa stalo slobodnejším zväzkom.

Rozvod bol v Ríme spočiatku pomerne zriedkavý, ale postupne sa stal bežnejším, najmä v období cisárstva. Dôvodom rozvodu mohlo byť cudzoložstvo, neplodnosť, politické dôvody alebo jednoducho vzájomná nezhoda. Rozvod sa uskutočňoval jednoduchým prehlásením o ukončení manželstva.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Cirkev sa snažila ovplyvniť rímske právo a obmedziť rozvodovosť, ale jej snahy boli spočiatku málo úspešné. Až v neskoršom období, keď kresťanstvo získalo dominantné postavenie, sa podarilo presadiť prísnejšie zákony o manželstve a rozvode.

Franské Synody a Rozvod

Kým pápeži neustále odmietali absolútny rozvod vo všetkých prípadoch, niektoré franské synody v 8. storočí ho dovolili v niektorých akútnych prípadoch. Bola to chyba. V tomto ohľade sa mýlili najmä lokálne koncily vo Verberie (752) a Compiègne (757). Tie povolili napríklad v prípade, ak muž musí ísť do cudziny a jeho žena z lásky k domovu a rodine s ním nechce ísť, má zostať nevydatá, no muž sa môže ešte raz oženiť. Taktiež povoľovali druhé manželstvo v prípade mužovi, ktorého sa pokúsila zavraždiť jeho manželka. Alebo mužovi, ktorý prepustil manželku, aby si mohla zvoliť rehoľný život. Tieto kánony boli v rozpore so všeobecnou náukou Cirkvi. Ku koncu 11. storočia však bola každá predchádzajúca ústupčivosť a laxnejšia prax napravená. Úplná nerozlučiteľnosť kresťanského manželstva sa stala tak pevnou súčasťou právneho vedomia.

Typy Rodín a Civilizácie

Podľa amerického sociológa Carle C. Zimmermana existujú tri základné typy rodín, ktoré ovplyvňujú rozvoj a úpadok civilizácií:

• Správcovská rodina: Členovia sa cítia ochrancami rodinného dedičstva, rodina je posvätná, solidarita je silná.
• Domáca rodina: Tradičná nukleárna rodina, najvyváženejší model, primárnou funkciou je výchova detí.
• Atomizovaná rodina: Jednotlivec je "oslobodený" od rodinných pút, hedonizmus, rozvod je bežný, sexuálny život prebieha mimo rodiny.

Zimmerman tvrdí, že západná civilizácia prechádza do etapy atomizácie rodiny, čo je znakom úpadku.

Reformácia a Manželstvo

Rozvod manželstva bol jedným z protestantských lákadiel, ktorým na svoju stranu reformátori verbovali kniežatá, ktoré z dynastických či iných dôvodov túžili zapudiť svoje manželky a zobrať si iné. Protestant by bez podpory kniežat, ktorí chránili popredných buričov, neprežili.

Zhrnutie

História rozvodu v Rímskej ríši a katolícka náuka o nerozlučiteľnosti manželstva nám ukazujú, ako sa koncept manželstva menil v priebehu času. Od pôvodnej nerozlučiteľnosti, ktorú hlásal Kristus, cez obdobia, keď bol rozvod bežnejší, až po snahy Cirkvi o obmedzenie rozvodovosti. Dnes, v dobe atomizácie rodiny, je dôležité zamyslieť sa nad hodnotou manželstva a rodiny pre spoločnosť.

tags: #rozvod #v #Rímskej #ríši #história