Rozvoj schopnosti mentálne žiakov učiť sa metódy

Úvod

Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím vyžaduje špecifický prístup a metódy, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a schopnosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť im viesť plnohodnotný život. Tento článok sa zameriava na rôzne metódy a techniky, ktoré možno použiť na rozvoj schopnosti učiť sa u žiakov s mentálnym postihnutím, s cieľom podporiť ich tvorivosť, samostatnosť a celkový rozvoj.

Všeobecné didaktické metódy

V pedagogickej literatúre existuje množstvo klasifikácií vyučovacích metód. Ak ako kritérium delenia metód použijeme charakter poznávacej činnosti žiakov, môžeme rozlíšiť päť všeobecnodidaktických vyučovacích metód:

  1. Informačno-receptívna metóda: Učiteľ odovzdáva žiakom hotové informácie a tí ich prijímajú prostredníctvom zraku a sluchu. Táto metóda sa realizuje formou výkladu, vysvetľovania alebo prednášky.
  2. Reproduktívna metóda: Žiaci opakujú činnosti podľa vzoru učiteľa alebo učebnice.
  3. Problémový výklad: Učiteľ vedie žiakov k tvorivému mysleniu prostredníctvom myšlienkového dialógu, ktorý ich motivuje k ďalšej tvorivej práci.
  4. Heuristická metóda: Žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní nových poznatkov a metód práce. Učiteľ môže nastoliť problémovú situáciu a žiaci navrhujú riešenia, alebo učiteľ demonštruje pokus a žiaci vyvodzujú závery. Medzi ďalšie metódy konkretizácie heuristickej metódy patria DITOR, brainstorming, synektika, situačná metóda a inscenačná metóda.
  5. Výskumná metóda: Žiaci pracujú samostatne na riešení problémovej úlohy, pričom učiteľ dohliada na pochopenie zadania.

Pre rozvoj tvorivosti sú dôležité hlavne heuristická a výskumná metóda. V rámci nich je možné používať aj rôzne techniky, ktoré sú zamerané na rozvoj motivácie k tvorivosti, zvedavosti, fluencie, flexibility, senzibility, originality. Pestujú odvahu na sebavyjadrenie, učia sa pýtať, formulovať, argumentovať, znižujú napätie a úzkosť v sociálnom kontakte.

Metódy rozvoja tvorivosti žiakov

Tvorivosť je možné rozvíjať v každodennej činnosti, ale aj prostredníctvom špeciálnych cvičení, tréningov a programov. Niektoré z metód a techník, ktoré sa využívajú na rozvoj tvorivosti žiakov, zahŕňajú:

  • Didaktické hry: Sú zamerané na rozvoj motivácie k tvorivosti, zvedavosti, fluencie, flexibility, senzibility a originality. Pestujú odvahu na sebavyjadrenie, učia sa pýtať, formulovať, argumentovať, znižujú napätie a úzkosť v sociálnom kontakte.

    Prečítajte si tiež: Rozvoj osobnosti a spoločnosti

    • Questionstorming: Žiaci vytvárajú čo najviac otázok na danú tému v obmedzenom čase.
    • Čo ma prekvapí?: Diskusia o tom, čo by žiakov prekvapilo v rôznych situáciách.
    • Čo sa mi páči na múdrosti?: Diskusia o výrokoch slávnych ľudí a ich využití.
    • Hľadači chýb: Žiaci hľadajú čo najviac nedostatkov na ľuďoch, veciach a javoch.
    • Tvorenie viet: Žiaci tvoria vety zo slov začínajúcich sa určenými písmenami.
    • Slová: Žiaci tvoria čo najviac slov, ktoré sa začínajú alebo končia určitými písmenami.
    • Postava: Žiaci sa vžívajú do postavy a opisujú svoje pocity a možnosti riešenia v danej situácii.
    • Otázky k učivu: Žiaci tvoria otázky, ktorými by preskúšali svojich spolužiakov.
    • Zdokonalenie: Žiaci navrhujú zdokonalenia vecí.
    • Ukončenie príbehu: Žiaci dokončujú príbeh viacerými spôsobmi.
    • Čo keby?: Žiaci vymýšľajú nemožnosti a diskutujú o najzaujímavejších nápadoch.
    • Vypočuj si to: Žiaci počúvajú hudbu a opisujú, aké slová, obrazy a myšlienky sa im vynárajú v mysli.

  • Brainstorming: Metóda, pri ktorej účastníci generujú čo najviac nápadov na danú tému bez kritiky.

    • Pravidlá brainstormingu:
      1. Zákaz kritiky nápadov.
      2. Uvoľnenie fantázie.
      3. Čo najväčší počet nápadov.
      4. Vzájomná inšpirácia.
      5. Úplná rovnosť účastníkov.
    • Etapy brainstormingu:
      1. Oboznámenie účastníkov s cieľom a pravidlami.
      2. Tvorba nápadov.
      3. Prestávka.
      4. Vyhodnocovanie návrhov.

  • Metóda Philips 66: Skupiny zložené zo šiestich členov diskutujú a riešia problém v obmedzenom čase. Vedúci jednotlivých skupín referujú výsledky práce svojich skupín.

  • Situačná metóda: Žiaci obdržia opis situácie a ich úlohou je nájsť východiská.

  • Inscenačná metóda: Žiaci inscenujú určité roly a hľadajú východisko zo situácie. Táto metóda rozvíja empatiu a sociálne cítenie.

Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

Prečítajte si tiež: Príspevok o rozvoji Matúškova

  • Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu.
  • Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií.
  • Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie.

Špecifické metódy edukácie žiakov s viacnásobným postihnutím (VNP)

Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora). Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Vašek uvádza nasledovné špeciálne metódy:

  • Metóda viacnásobného opakovania
  • Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
  • Metóda zapojenia viacerých kanálov
  • Metóda optimálneho kódovania
  • Metóda intenzívnej spätnej väzby

Nové programy práce so žiakmi s VNP

  • Program W. Strassmeiera: Screeningový a podporný program pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov, ktorý sa vzťahuje na jemnú a hrubú motoriku, sebaobsluhu a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie a reč.
  • Bazálna stimulácia: Koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti.
  • Snoezelen: Navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania v špecificky upravenom prostredí.
  • Feuersteinova metóda inštrumentálneho obohacovania (FIE): Metóda zameraná na rozvoj kognitívnych zručností detí, ktorá umožňuje nachádzať a rozvíjať učebný potenciál človeka.
  • Metóda Grunnlaget: Nórsky prístup zameraný na rozvoj základných pojmov a kognitívnych procesov u detí, najmä v predškolskom a rannom školskom veku. Metóda posilňuje schopnosť detí myslieť v pojmoch, rozlišovať, analyzovať a vytvárať si vlastný systém poznania.

Prečítajte si tiež: Mikroturizmus a nenávratné finančné príspevky

tags: #rozvoj #schopnosti #mentálne #žiakov #učiť #sa

Ďalšie články