Rozvoj Zmyslov u Detí s Mentálnym Postihnutím: Metódy a Prístupy

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v oblasti edukácie a starostlivosti. Narušená komunikačná schopnosť mentálne retardovaných detí má svoju špecifickú etiológiu a symptomatológiu, a preto si metódy starostlivosti o reč takto postihnutých detí vyžadujú výrazné osobitosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť rodičom, pedagógom, špeciálnym pedagógom a vychovávateľom informácie a nástroje na podporu rozvoja reči a zmyslov u detí s mentálnym postihnutím.

Špecifiká Narušenej Komunikačnej Schopnosti u Detí s Mentálnym Postihnutím

Vývin reči u dieťaťa je zložitý proces, ktorý môže byť u mentálne retardovaných detí ešte komplikovanejší. Mentálna retardácia ovplyvňuje kognitívne funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre osvojovanie a používanie jazyka. Medzi najčastejšie prejavy narušenej komunikačnej schopnosti patria:

• Oneskorený vývin reči: Deti začínajú rozprávať neskôr a pomalšie si osvojujú nové slová a gramatické štruktúry.
• Obmedzená slovná zásoba: Deti majú menšiu slovnú zásobu a ťažko si spomínajú na slová.
• Gramatické chyby: Deti robia chyby v gramatike, ako napríklad nesprávne používanie časov, pádov a rodov.
• Problémy s artikuláciou: Deti majú ťažkosti s výslovnosťou hlások a slov.
• Ťažkosti s porozumením: Deti majú problémy s porozumením hovorenej reči, najmä ak je zložitá alebo abstraktná.
• Obmedzená schopnosť komunikovať: Deti majú ťažkosti s vyjadrovaním svojich potrieb a pocitov, a s nadväzovaním a udržiavaním sociálnych kontaktov.

Etiológia narušenej komunikačnej schopnosti je rôznorodá a môže zahŕňať genetické faktory, prenatálne a postnatálne poškodenia mozgu, environmentálne vplyvy a iné zdravotné problémy.

Princípy Rozvíjania Reči u Detí s Mentálnym Postihnutím

Rozvíjanie reči u mentálne retardovaných detí vyžaduje individuálny prístup, ktorý zohľadňuje ich špecifické potreby a schopnosti. Kľúčové princípy zahŕňajú:

• Včasná intervencia: Čím skôr sa začne s intervenciou, tým väčšia je šanca na zlepšenie komunikačných schopností dieťaťa. Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach je dôležitá pre včasné odhalenie a riešenie problémov s rečou.
• Individuálny prístup: Každé dieťa je iné a vyžaduje si individuálny prístup, ktorý zohľadňuje jeho silné a slabé stránky, záujmy a potreby.
• Hrové aktivity: Hra je pre deti prirodzený spôsob učenia sa a rozvíjania svojich schopností. Hrové aktivity zamerané na rozvoj reči, ako napríklad bábkové divadlo, hranie rolí a hry so slovami, sú veľmi účinné. Voľná hra tiež podporuje rozvoj komunikačných schopností.
• Podpora komunikácie v prirodzenom prostredí: Dôležité je vytvárať príležitosti na komunikáciu v bežných situáciách, ako napríklad pri jedení, obliekaní, hraní a prechádzkach.
• Využívanie vizuálnej podpory: Vizuálna podpora, ako napríklad obrázky, symboly a gestá, môže pomôcť deťom lepšie porozumieť hovorenej reči a vyjadriť svoje potreby.
• Logopedická terapia: Logopéd je odborník, ktorý sa špecializuje na diagnostiku a liečbu porúch reči. Logopedická terapia môže pomôcť deťom zlepšiť výslovnosť, slovnú zásobu, gramatiku a porozumenie reči.
• Multisenzorický prístup: Zapájanie viacerých zmyslov do učenia, ako napríklad zraku, sluchu, hmatu a pohybu, môže pomôcť deťom lepšie si zapamätať a pochopiť nové informácie.
• Posilňovanie pozitívneho správania: Dôležité je chváliť a odmeňovať deti za ich úspechy a snahu, a vytvárať pozitívnu a podporujúcu atmosféru.
• Spolupráca s rodinou: Rodina je najdôležitejším partnerom pri rozvíjaní reči dieťaťa. Dôležité je úzko spolupracovať s rodinou a poskytovať jej informácie a podporu.
• Integrativní a Komplexní prístup: Integrativní prístup zohľadňuje všetky aspekty vývinu dieťaťa a komplexní prístup zahŕňa spoluprácu rôznych odborníkov.

Pedagogika Viacnásobne Postihnutých (PVNP)

Predmet PVNP nie je jednoznačne definovaný, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky a problematiky edukácie a starostlivosti o VNP. PVNP sa zameriava na edukáciu jednotlivcov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj oproti žiakom s jediným postihnutím, či narušením. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Prečítajte si tiež: Inovatívne prístupy v rozvoji zmyslov

Definícia a Kategorizácia Viacnásobného Postihnutia (VNP)

Viacnásobné postihnutie je definované rôzne.

• Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.
• Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“ Pričom tento fenomén je ovplyvnený kompenzačnými mechanizmami jednotlivca.

Vašek rozlišuje dve kategórie VNP:

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory, ako napríklad prenatálne vplyvy (infekcia, intoxikácia, traumy, metabolické činitele, chromozomálne abnormality, atď.), perinatálne a postnatálne vplyvy.

Diagnostika VNP sa zameriava na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca v oblastiach ako komunikácia, motorika, emocionalita, správanie, senzorika, sebaobsluha, kognitívne procesy, sociálne interakcie, orientácia v prostredí a autoregulácia.

Ciele, Úlohy a Princípy Edukácie VNP

Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti.

Prečítajte si tiež: Rozvoj osobnosti a spoločnosti

Vašek uvádza špeciálne metódy edukácie VNP:

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Vzdelávanie žiakov s VNP prebieha v špeciálnych školách alebo v špeciálnych triedach základných škôl, často podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP).

Technické Prostriedky a Interaktívne Pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.

Pri výbere ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob jeho aktivácie. Na trhu sú rôzne druhy ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak vyvolá, musia byť pre neho motivujúce. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov je možné rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít. Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa aktivovať hračku alebo spustiť obľúbenú hudbu. Existujú aj počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov.

Prečítajte si tiež: Príspevok o rozvoji Matúškova

Komunikátory

Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov, od adaptovaných tlačidiel s nahranými odkazmi po komunikátory s viacerými tlačidlami s obrázkami a symbolmi. Komunikátory rozširujú možnosti komunikácie a komunikačné prejavy sa stávajú zrozumiteľné.

Interaktívne Pomôcky v Snoezelen Miestnosti

Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu. Klasické komponenty, ako sú bublinkové valce alebo optické vlákna, môžu byť prepojené s ovládačmi, pomocou ktorých môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca.

Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ako sú interaktívne panely, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Komponenty reagujúce na zvuk zmenou farby môžu podporiť verbálnu komunikáciu alebo vokalizáciu. Soundbeam, neviditeľný hudobný nástroj, vysiela ultrazvukový lúč, ktorý pri prerušení vyvolá zvuky alebo hudbu. Interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Nové Programy Práce so Žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie.

Bazálna Stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Základom sú elementárne podnety v najjednoduchšej podobe. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách: základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné) a rozširujúca stimulácia (taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové podnety).

Snoezelen

Snoezelen je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín a neklaie nároky na intelektové alebo iné schopnosti. Snoezelen možno definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi. Svojou štruktúrou a vybavením podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností.

Metódy Starostlivosti o Postihnutých

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Základné skupiny metód:

• Reedukačné metódy: Súhrn špecifických pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcii.
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie.

Prístup k Osobám s Viacnásobným Postihnutím

Zdravotné postihnutie je definované ako postihnutie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života človeka, hlavne schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy s ľuďmi a schopnosť pracovať. Umožniť takýmto osobám využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti. Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí.

Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované.

Hluchoslepota ako Špecifická Forma VNP

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu.

Legislatíva a Podpora Osôb s VNP na Slovensku

Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzelávanie (praktická škola). V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z.

Kazuistika - Silvia

Silvia (13 rokov)

• Neurologická diagnóza: Morbus Down, DMO - spastická diparéza
• Porucha sluchu: Hypacusis mixta bilat. stredného stupňa. Odporúčaný načúvací prístroj nebolo dieťa schopné používať.

Rodinná a sociálna anamnéza: Silvia bola do DSS umiestnená krátko po narodení, nakoľko rodičia sa nedokázali o ňu adekvátne postarať kvôli jej ťažké zdravotnému postihu. Má dvoch mladších súrodencov, ktorí sú zdraví. Rodičia prejavujú o dieťa záujem pravidelnými návštevami.

Osobná a zdravotná anamnéza: Silvia je z prvej fyziologickej gravidity. Hneď na druhý deň po narodení jej operovali tráviaci trakt. Prekonala aj operáciu srdca. Z ďalších diagnóz sa hneď po narodení udáva DMO - spastická diparéza a porucha sluchu. Bol urobený pokus s načúvacím aparátom, ktorý si stále vyberala a bola z neho veľmi nervózna. Pre jej mentálne postihnutie nebolo možné nastaviť ani správnu intenzitu aparátu. Reaguje len na silné zvukové podnety.

Psychologické vyšetrenie: Silvia bola na základe psychologického vyšetrenia charakterizovaná ako prevažne pokojné dieťa, ktoré akceptuje sociálny a dotykový kontakt a vyžiada si ho priblížením. Pohybuje sa zvyčajne prevaľovaním, dostane sa do žabacej polohy, chviľu sa vzpriami do kľaku. Je rehabilitovaná Vojtovou metódou. Má záujem o okolie. Cielene uchopuje hračky, lepšie pravou rukou. V polohe na chrbte zapája do aktivity obe ruky, prekladá si hračku. Hračky väčšinou hryzie. Rečový, resp. zvukový prejav je slabo rozvinutý v dôsledku poruchy sluchu. Je kŕmená lyžicou, granulovanou stravou. Dieťa je plienkované. Na stimuláciu reaguje pozitívne.

Zážitková Pedagogika

Zážitok je každý duševný jav, ktorý jedinec prežíva; je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný; je zdrojom osobnej skúsenosti, hromadí sa celý život a utvára jedinečné duševné bohatstvo. V súčasnej dobe sa zážitkové učenie využíva hlavne na posilnenie rozvoja osobnosti, sebapoznanie, ovplyvnenie postojov ľudí, lepšiu kooperáciu tímu, poznanie tímových rolí, odhalenie silných a slabých miest tímovej práce, vedenie ľudí, rozvoj kreativity a posilnenie spontánnosti. Zážitkové vyučovanie sa snaží prostredníctvom zážitku a skúsenosti pomôcť žiakovi získať vedomosti, schopnosti a zručnosti tak, aby si ich osvojil na celý život.

Cieľom zážitkovej pedagogiky je všestranný rozvoj jedinca. Zážitky sú neprenosné. Pokiaľ chceme niečo prežívať, musíme sa najprv naučiť vnímať prítomnosť. Prostredníctvom zážitkovej pedagogiky sa žiaci môžu cítiť slobodnejšie a uvoľnenejšie, môže sa zlepšiť ich vzťah ku škole, k predmetom, ku ktorým nemajú pozitívny vzťah, vyostruje sa ich vnímavosť a chápanie odlišností, akceptácia a tolerancia inakostí.

Pre pedagógov je príprava zážitkových aktivít veľmi náročná či už z hľadiska priestorového, časového, osobnostného a v neposlednom rade aj z hľadiska finančného. Učitelia, ktorí sa rozhodli realizovať zážitkové aktivity vo výchovno-vzdelávacom procese, však deklarujú úspechy. Žiakom sa aktivity páčia, ich netradičnosť a novosť sú motivačným prostriedkom, ktorý priťahuje celé skupiny detí.

tags: #rozvoj #zmyslov #u #mentalne #postihnutych #metody