Úloha a rozvrh sociálnej práce v zariadení pre seniorov

Sociálny pracovník zohráva v zariadení pre seniorov nenahraditeľnú úlohu, ktorá presahuje rámec bežnej starostlivosti. Je odborníkom, ktorý disponuje širokým spektrom znalostí a zručností z oblasti sociálnej prevencie, intervencie, riadenia sociálnych klientov a procesov. Jeho prítomnosť a aktivity sú kľúčové pre zabezpečenie kvalitného a dôstojného života seniorov v zariadeniach.

Kto je sociálny pracovník?

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti. Riadi a koordinuje aktivity.

Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.

Legislatívny rámec sociálnej práce

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách § 84 ods. V zmysle zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci § 7 ods. 2 písm. b sa pri povolení na výkon samostatnej praxe vyžaduje 3 ročná prax „žiadateľ o povolenie vykonával sociálnu prácu v praxi najmenej tri roky“.

Prečítajte si tiež: Všetko o urgentnej zdravotnej starostlivosti

Činnosti sociálneho pracovníka v zariadeniach pre seniorov

Úloha sociálneho pracovníka v zariadení pre seniorov je rozsiahla a zahŕňa množstvo činností, zameraných na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o seniorov.

Individuálna práca s klientmi

Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.

Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.

Skupinová práca s klientmi

Udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.

Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.

Prečítajte si tiež: Cesta k oddlženiu

Podpora sebestačnosti a aktivizácia

Podporuje seniorov v sebestačnosti, udržiava a podporuje ich telesné, duševné a sociálne zdravie, zmierňuje utrpenie a zabezpečuje im dôstojný život.

Komunikácia a poradenstvo

Komunikuje s úradmi, rodinnými príslušníkmi, inými zariadeniami a v prvom rade so samotnými klientmi. Poskytuje krízovú intervenciu, sociálne poradenstvo a podporu zameranú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.

Administratívna činnosť

Vedie sociálnu dokumentáciu klientov, zaznamenáva sociálne intervencie.

Organizovanie aktivít

Podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov, odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy). podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení. odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).

Vzdelávanie

Sociálny pracovník si sústavne zvyšuje svoju odbornú spôsobilosť. Sociálny pracovník si sústavne zvyšuje svoju odbornú spôsobilosť.

Prečítajte si tiež: Lekárske fakulty a pôrodná asistencia

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi, poskytuje im informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti. Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života.

Konkrétne príklady činností

• Analyzovanie individuálnych alebo skupinových potrieb klientov sociálnej starostlivosti.
• Organizovanie a realizácia prieskumov a výskumov v oblasti svojej pôsobnosti.
• Napr. krízová intervencia, terénna práca, resocializácia, vyjednávanie a zastupovanie klienta, pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi a pod.

Osobnostné predpoklady sociálneho pracovníka

Na výkon tejto náročnej profesie nestačí len odborné vzdelanie. Sociálny pracovník by mal disponovať určitými osobnostnými predpokladmi, ktoré mu umožnia efektívne vykonávať svoju prácu. Medzi najdôležitejšie patria:

• Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie klienta, pochopiť jeho pocity a potreby. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci. musí odrážať optimálnu mieru pomoci.
• Komunikačné zručnosti: Jasná a zrozumiteľná komunikácia, schopnosť aktívne počúvať a viesť rozhovor.
• Trpezlivosť a tolerancia: Rešpektovanie individuality každého klienta, trpezlivé riešenie problémov.
• Zodpovednosť a spoľahlivosť: Dodržiavanie etických zásad, zodpovedný prístup k práci.
• Iniciatíva a dynamickosť: Hľadanie nových spôsobov riešenia problémov, aktívny prístup k práci. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamičnosť. V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
• Morálny kredit: Zásadovosť a morálna integrita, rešpektovanie súkromia a dôvernosti informácií. K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.
• Zmysel pre humor a životný optimizmus: Schopnosť zvládať stresové situácie, udržiavať pozitívny prístup. Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Keď spomíname životný optimizmus a zmysel pre humor, v žiadnom prípade nemáme na mysli zľahčovanie situácie klienta, či jeho zosmiešňovanie. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.
• Sociálne cítenie: Sociálne cítenie však nie v žiadnom prípade súcit.

Sociálny pracovník spĺňa osobnostné požiadavky kladené na neho ako sú napr. disponuje požadovanou úrovňou všeobecných a odborných špecializovaných vedomostí, sociálnych zručností. Sociálny pracovník svojou činnosťou pomáha zlepšovať životnú funkčnosť jednotlivca, skupiny, komunity tým, že prispieva k mobilizácii zdrojov, ktoré sú takémuto riešeniu potrebné. vychováva jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu. Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie. rešpektovanie súkromia a pod. má úctu k životu.

Dôležitosť komunikácie

Podľa Pavlovičovej (2008) komunikácia v rámci práce s klientom je iba jednou, aj keď veľmi dôležitou dimenziou. Okrem komunikácie sem zaraďuje aj interakciu a percepciu. Interakcia je vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolu práca, kooperácia, prípadne obojstranná pomoc alebo ochota k nej. Percepcia zahrňuje zase vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu. Čím bohatšie je poznanie seba samého, tým bohatšie je poznanie iných a naopak.

Jazyk sociálneho pracovníka ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.

Schopnosť práce v tíme. Aj táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa. Schopnosť inštrumentálizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta. Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou. Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv. Ďalšou požadovanou zručnosťou je komunikovať a kooperovať. Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie. schopnosťou nezaujatého, objektívneho hodnotenia informácií a pod. Ak hovoríme, že sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. “Reflexívna kompetencia je založená na schopnosti nestratiť a nepoprieť vývoj v jeho základných črtách, ale integrovať ho do svojej profesionálnej výbavy.” (Levická, 2004, s. Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov. Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.

Vzdelávanie a odborná prax

Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.

Požadované vzdelanie:

• vysokoškolské vzdelanie I. stupňa
• vysokoškolské vzdelanie II. stupňa
• vysokoškolské vzdelanie III. stupňa

Špecifikácia vzdelania:

• Etapy transformácie sociálnej sféry v Slovenskej republike, aktuálna sociálna politika v legislatívnom zázemí Slovenskej republiky, systém sociálneho zabezpečenia (sociálne poistenie, sociálna pomoc, sociálna podpora).
• Cieľové skupiny výkonu sociálnej práce a špecifiká sociálnej práce s cieľovými skupinami, špecifiká cieľových skupín sociálnej práce - rodiny s deťmi, zanedbávané, týrané a zneužívané deti; týraní a zneužívaní dospelí ľudia; opustené deti, dysfunkčné rodiny; deti a mladí ľudia s poruchami správania, s delikventným správaním, páchajúcei trestnú činnosť; ľudia, ktorí sa stali obeťami trestného činu; nezamestnaní ľudia; ľudia bez domova; utečenci a migranti, ľudia odlišnej kultúrnej príslušnosti; osoby pracujúce v pouličnom sexbiznise; ľudia po výkone trestu odňatia slobody; nízkopríjmové skupiny obyvateľstva resp. chudobní ľudia; ľudia s obmedzenou schopnosťou samostatne fungovať; opustení ľudia; osoby z marginalizovaných komunít resp. etnických minorít; umierajúci ľudia a ich rodiny, ľudia, ktorí stratili svojich blízkych v dôsledku úmrtia, ľudia s rôznymi zdravotnými problémami (v stave po ťažkom úraze, s ťažkým zdravotným postihnutím, s rôznymi psychiatrickými diagnózami, trpiaci látkovou i nelátkovou závislosťou a s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré sú ovplyvnené, príp. ktoré ovplyvňujú ich sociálne fungovanie) a i.
• Teórie sociálnej práce, postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov; sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce; sociologické základy sociálnej práce; psychologické základy sociálnej práce; právne základy sociálnej práce; ekonomické základy sociálnej práce a základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce; sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce; politologické základy sociálnej práce a i.
• Aplikovaná sociálna politika, teória a prax, objekty a subjekty sociálnej politiky, modely sociálnej politiky, nástroje sociálnej politiky, sociálna politika na medzinárodnej úrovni, typológie a funkcie sociálneho štátu, vplyv demografického vývoja na sociálnu politiku, typy rodinnej politiky a motivačné nástroje populačnej politiky; zdravotná politika v legislatívnom ukotvení (choroba, invalidita, pracovná neschopnosť, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia), riešenie chudoby v legislatíve (hmotná núdza, životné minimum); aktuálne trendy sociálnej politiky vo vzdelávaní (inteligenčný rast, potreba duálneho vzdelávania); politika zamestnanosti a politika trhu práce (aktívne a pasívne nástroje v riešení nezamestnanosti); komunálna sociálna politika; financovanie sociálnej politiky, mimovládny sektor a jeho funkcie v systéme sociálnej politiky; participácia a účasť v sociálnej politike (sociálne partnerstvo, tripartizmus, kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy).
• Cieľ a zameranie supervízie v sociálnej práci, typy supervízie, formy supervízie, štruktúra supervízie, techniky používané pri supervízii.
• Potreba a využitie výskumu v praxi sociálnej práce, výskum vs. prieskum, prax založená na dôkazoch, základné typy výskumov v sociálnej práci, výskumný projekt, výskumný problém (súčasný stav poznania problému, teoretické východiská skúmanej problematiky), metodológia výskumu, výskumné otázky (hlavná, čiastkové), výskumná stratégia, hypotézy, výskumná vzorka (objekt výskumu, výber respondentov), metódy zberu výskumných dát, validita a reliabilita metód získavania údajov, časový harmonogram výskumu, metódy analýzy výskumných dát, štatistické spracovanie výskumných dát, zobrazovacie techniky výskumných dát, interpretácia údajov, závery výskumu a návrhy opatrení, zostavenie záverečnej správy z výskumu, etika vo výskumnej práci.
• Charakteristika, podstata a význam manažmentu v sociálnej práci, strategické plánovanie, manažérske rozhodovanie, vedenie ľudí, bežné riadenie verzus projektové riadenie, základy projektovej práce.
• Úvod do problematiky inklúzie, ľudsko-právny prístup, medzinárodné právne akty a právne akty záväzné pre našu republiku v oblasti inklúzie; individuálne plánovanie, budovanie podporných sietí, sieťovanie a multidisciplinárna spolupráca; princípy zmocňovania; možnosti sociálneho pracovníka pri tvorení inkluzívneho prostredia.
• Hlavné prístupy v sociálnej práci; životná situácia a sociálne fungovanie; základné princípy sociálnej práce; metódy sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou; metódy používané vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach - analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, ďalej diagnostické metódy, metódy hodnotenia a ďalšie.

Etické aspekty sociálnej práce

Etika a jej princípy sú pre primerané fungovanie ľudí v akejkoľvek oblasti života, činnosti jedinca, jeho profesie, teda i sociálneho pracovníka prirodzenou nevyhnutnosťou. Sociálna práca sa neustále dostáva do každej oblasti života človeka. Deklarácia etických princípov sociálnej práce predkladá deväť základných etických zásad, a to brániť a podnecovať nezávislosť konania klienta, obraňovať jeho rovnoprávnosť, ktorá spočíva v oslobodení od represií a podradných životných podmienok, zabraňovať akémukoľvek spôsobu diskriminácie, rešpektovať ľudské práva a demokraciu, zaručovať ochranu a integritu klienta, pracovať s klientom za jeho aktívnej spoluúčasti, dávať možnosť jeho sebaurčeniu, teda dobrovoľnosti v rozhodovaní, odmietanie akéhokoľvek násilia, pracovať s osobnou zodpovednosťou aj bez etických princípov (Tokárová et al., 1997).

Model etického kódexu sociálneho pracovníka by mal zohľadňovať tieto princípy a normy:

• Profesionálne vedomosti, zručnosti a skúsenosti používať v prospech všetkých členov obce a komunity.
• Profesionálnu zodpovednosť uprednostňovať pred osobnými záujmami, uplatňovať ju pri dodržiavaní štandardnej úrovne služieb, zároveň uplatňovať jednotu emocionálneho nasadenia, ale i potrebnú mieru citového odstupu, aby sociálny pracovník mohol efektívne riešiť problém a vykonávať intervencie.
• Sociálny pracovník by mal vnímať vlastnú nedokonalosť vo svojej práci a snažil sa o zlepšenie stavu. Uskutočňovať sebareflexiu nedostatkov, hľadať cesty na ich prekonanie, v prípade nezdaru požiadať o výmenu plnenia úloh konkrétneho prípadu.
• Uplatňovať zmysel pre tímovosť a spoluprácu, ak práca a intervencie jednotlivca nestačia.
• Vážiť si klientov, rešpektovať ich osobnosť, chrániť dôstojnosť a práva, porozumieť im, nenanucovať vlastné hodnotenie, ponechať klientovi možnosť sebaurčenia, možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní a stanovení služieb, nepripustiť nijaké násilie a diskrimináciu.
• V správaní voči klientom a komunikácii s nimi byť taktní, slušný, zdvorilý, vytvárať vzťah plný dôvery, a tým vytvárať pocit istoty a bezpečia. Prejavovať o klientov trvalý záujem.
• Dodržiavať zásadu diskrétnosti, dôvernosti informácií o klientoch, zverejňova…

tags: #rozvrh #socialnej #prace #v #zariadeni #pre