
Pomalý internet dokáže znepríjemniť prácu, sledovanie obľúbených seriálov aj hranie online hier. Našťastie, často nejde o skutočne „zlý internet“, ale o drobnosti, ktoré sa dajú jednoducho vyriešiť. V mnohých prípadoch pomôže zmena umiestnenia routera, eliminácia rušenia, odľahčenie preťaženej Wi-Fi alebo aktualizácia nastavení. Skôr než sa pustíte do rozsiahlych úprav, urobte si jednoduchú diagnostiku.
Je dôležité rozlíšiť, či je pomalá samotná linka (DSL, optika, kábel), alebo len bezdrôtová sieť v byte. Ak máte notebook alebo PC s Ethernet portom, pripojte sa káblom priamo do routera a otestujte rýchlosť. Ak je rýchlosť cez kábel výrazne lepšia než cez Wi-Fi, problém je s najväčšou pravdepodobnosťou v bezdrôtovom pokrytí, rušení alebo v nastavení Wi-Fi.
Častým vinníkom spomalenia internetu v domácnosti môže byť cloud záloha, aktualizácie hier, streamovanie vo vysokom rozlíšení alebo kamera, ktorá neustále odosiela video. Skúste na chvíľu zastaviť veľké sťahovania a opäť otestujte rýchlosť.
Tu sú tipy, ktoré majú najlepší pomer medzi časom a dosiahnutým výsledkom:
Konečne je rýchly internet dostupný takmer všade. Satelitný internet je riešením pre lokality, kde nie je dostupný klasický káblový internet.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre satelitný rozvod
Wi-Fi je označenie pre technológiu, ktorá umožňuje pripojiť zariadenia k dátovej sieti pomocou frekvenčného pásma 2.4 GHz alebo 5 GHz ISM. ISM (industrial-science-medical) pásmo je vyhradené bezlicenčné frekvenčné pásmo, na ktorom môžu operovať lokálne rádiové zariadenia s nízkymi výkonmi. Wireless Local Area Network, bezdrôtová sieť WLAN alebo (skratkovite a nie celkom správne) Wi-Fi, je dnes už jednou z najčastejších foriem sietí osobných počítačových systémov.
Veľká časť elektroniky a domácich spotrebičov prichádza na trh s výbavou Wi-Fi, ktorá sa môže pripojiť k internetu alebo lokálnej sieti prostredníctvom prístupového bodu (AP - Access Point), ktorý býva často súčasťou sieťového routera (smerovača). Takýto prístupový bod (alebo "hotspot") má pokrytie užitočným signálom od desiatok metrov po kilometre v závislosti na technológii. Väčšie územia môžu byť pokryté väčším množstvom prístupových bodov, ktorých teritótiá sa prekrývajú.
Americký federálny výbor pre transmisiu definoval v roku 1985 pásma ISM - pre použitie bez licencie. Tieto frekvenčné pásma dodnes zdieľajú všetky malé (nízkovýkonové) zariadenia, vrátane mikrovlnných rúr a pomerne často sú predmetom vzájomného rušenia. Organizácia Commonwealth Scientific Industry Research (CSIRO) získala v rokoch 1992 až 1996 patenty pre metódu výskumu čiernych dier, ktorá bola neskôr použitá pre technológiu Wi-Fi.
Prvá verzia protokolu 802.11 bola vytvorená v roku 1997 za podmienky minimálnej rýchlosti prenosu dát 2 Mb/s. Aktualizovaná bola v roku 1999 na verziu 802.11b a umožňovala rýchlosť prenosu 11 Mb/s. Táto verzia sa stala veľmi rýchlo populárnou. Ešte v tom istom roku si obchodná asociácia Wi-Fi Alliance zaregistrovala "Wi-Fi" ako ochrannú známku tohoto protokolu. Termín "Wi-Fi" bol prevzatý zo známeho termínu hi-fi (High Fidelity - vysoká vernosť), zámenou prvej slabiky za Wi (Wireless - bezdrôtový).
Wi-Fi technológia môže byť použitá pre poskytnutie prístupu k internetu zariadeniam, ktoré sú v dosahu bezdrôtovej siete, ktorá je pripojená k internetu. Wi-Fi poskytuje služby v obydliach, obchodných centrách, rovnako ako na verejných priestranstvách pomocou Wi-Fi hotspotov (prístupových bodov), zriadených buď zdarma alebo komerčne. Prístupové body sú dnes častokrát súčasťou modemu káblového operátora.
Prečítajte si tiež: Satelitný Rozvod v Bytovom Dome
Batériou napájané prístupové body môžu sprostredkovávať mobilný internet pre všetky zariadenia v okolí. Veľká časť smartfónov umožňuje vytvoriť Wi-Fi prístupový bod, i keď operátori niekedy funkciu deaktivujú alebo účtujú osobitný poplatok, najmä pre zákazníkov s neobmedzenými dátovými paušálmi.
V začiatkoch minulého desaťročia rozbehlo mnoho väčších miest po celom svete plány na výstavbu celomestských Wi-Fi sietí. V posledných rokoch je to samozrejmosťou i na Slovensku.
WiMAX je mierne odlišný od Wi-Fi v technických vlastnostiach. Kým Wi-Fi je koncipované ako LAN (miestna sieť), WiMAX je navrhnutý ako MAN (metropolitná sieť). Najviditeľnejší rozdiel je dosah. Kým u Wi-Fi je to v stovkách metrov, u WiMAX je to teoreticky až 10 km. K dosiahnutiu týchto vzdialeností musí byť výkon vyšší. Používané frekvencie sú odlišné, aby sa zabránilo rušeniu inými systémami.
Štandard umožňuje od roku 2010 priamu komunikáciu z jedného počítača na druhý bez použitia prístupového bodu sprostredkovateľa. Tento typ pripojenia sa nazýva ad-hoc.
Medzi dnes najrozšírenejšie a najpoužívanejšie štandardy bezdrôtových sietí patria protokoly 802.11g a 802.11n. Každý z protokolov má svoje špecifiká, ich ucelený zoznam je možné nájsť napr. na internetových stránkach wikipedie. Protokoly sa navzájom líšia typom rádiového prenosu a spôsobom modulácie, od čoho závisí aj celková prenosová rýchlosť.
Prečítajte si tiež: Satelitný rozvod pre domácnosť
Protokoly 802.11b/g, spolu s 802.11n, používajú frekvenčné pásmo ISM 2.4 GHz, teda pásmo, v ktorom pracujú aj mikrovlnné rúry, Bluetooth, ZigBee a podobné zariadenia. Wi-Fi signál používa 13 kanálov v pásme 2.4 GHz, ktoré sa navzájom prekrývajú. Akékoľvek dva kanály, ktoré sú vzdialené o 5 alebo viac kanálov (napr. 2 a 7) sa už neprekrývajú. Kanály 1, 6 a 11 sú jediná skupina troch neprekrývajúcich sa kanálov, pre dosiahnutie maximálnej rýchlosti prenosu dát by preto mali byť vybrané niektoré z týchto kanálov. Protokol 802.11a používa 5 GHz pásmo, ktoré ponúka aspoň 23 neprekrývajúcich sa kanálov, na rozdiel od pásma 2.4 GHz, kde sa susedné kanály prekrývajú. Protokol 802.11n je možné implementovať do oboch frekvenčných pásiem a umožňuje zariadeniam používať súčasne dva prenosové kanály pre zvýšenie celkovej rýchlosti prenosu.
Protokol 802.11b/g pracuje so šírkou kanála 20 MHz. Kvôli minimalizáciám rušenia a vyššej prenosovej rýchlosti bol nový štandard 802.11n obohatený o možnosť využitia dvojnásobnej šírky rádiového spektra (20+20 MHz). To znamená, že signál môže byť prenášaný na dvoch kanáloch súčasne.
U Wi-Fi prenosu môže dochádzať k rušeniu alebo zníženiu rýchlosti vtedy, ak iné aktívne zariadenia pracujú v rovnakej oblasti spektra. Mnoho 2.4 GHz prístupových bodov so štandardom 802.11b/g má nastavený rovnaký východzí kanál pri prvom uvedení do prevádzky, čo prispieva k zahlteniu daného pásma. Wi-Fi smog, resp. nadmerný počet prístupových bodov, a to najmä na susedných kanáloch, môže brániť v prístupe iným zariadeniam alebo iným prístupovým bodom, čo je spôsobené prekrývajúcimi sa kanálmi, ako aj so znížením pomeru signálu k šumu medzi prístupovými bodmi. Môže to byť problémom pri vysokej hustote sietí napr. v bytových domoch alebo administratívnych budovách s mnohými prístupovými bodmi. Z bežnej praxe sa odporúča používať len kanály 1-6-11, práve kvôli absencii kolidácie s inými kanálmi.
Ďalším problémom je, že ISM 2.4 GHz pásmo používajú aj iné zariadenia: mikrovlnné rúry, bezpečnostné kamery, ZigBee zariadenia, Bluetooth zariadenia, videoprenosy, bezdrôtové telefóny, detské pestúnky, apod., ktoré môžu spôsobiť ďalšie dodatočné rušenie. Pre minimalizáciu vzájomného rušenia používa Wi-Fi rôzne techniky časovo-frekvenčnej modulácie rádiového signálu. Protokol 802.11b používa výhradne DSSS. Protokoly 802.11g používajú FHSS, v spojení s OFDMA moduláciou.
Wi-Fi technológia spravidla používa OFDMA. TDMA predstavuje princíp delenia prenosu pomocou časových periód. Využíva sa len jedna frekvencia, na ktorej súčasne beží prenos údajov z rôznych zdrojov. Jednotlivé prenosy sú oddelené pevne stanovenými časovými rámcami a navzájom sa striedajú. Takýto prenos využíva napr. technológia GSM pre prenose údajov medzi základňovou stanicou a 8 rôznymi mobilnými telefónmi. TDMA predstavuje výhradne pulznú digitálnu technológiu.
FDMA je založená na princípe rozdelenia prenosového pásma na jednotlivé frekvencie, na ktorých nezávisle vysielajú jednotlivé zdroje. Prenos je časovo kontinuálny, ale zabratá je väčšia šírka frekvenčného pásma. Tento typ komunikácie využíva napr. analógové FM rádio alebo satelitné vysielanie.
CDMA používa špeciálny jedinečný kód pre každý vysielač, ktorý umožňuje pomocou uričitého kľúčovacieho algoritmu "rozpoznať" signál na strane prijímača. Dekódovanie tvorí matematicky náročnejší proces, čo môže viesť k potrebe väčšej výpočtovej kapacity. Technológia je použitá najmä v mobilných sieťach tretej generácie, tzv. 3G (UMTS), ktorú používame na telefonovanie a prenos dát dodnes (najmä u smartfónov).
OFDMA je zdokonalenou kombináciou predchádzajúcich technológií. Umožňuje pridelenie skupiny subkanálov vybraným zdrojom v rámci danej šírky kanála (pásma). OFDMA môže používať FHSS, ale nemusí. OFDMA poskytuje rýchly prístup k dátam pre viacerých užívateľov na rovnakých kanáloch.
Okrem prevádzky na rôznych kanáloch, môže viacero Wi-Fi sietí zdieľať vzájomne viacero kanálov. Umožňuje im to špecifický identifikačný znak (SSID), pomocou ktorého komunikuje skupina zariadení s konkrétnou Wi-Fi sieťou. SSID sa skladá z 32 bajtov, je nakonfigurovaný v zariadeniach, ktoré sú považované za súčasť siete a je prenášaný v jednotlivých paketoch.
Rádius použiteľného signálu Wi-Fi závisí na frekvenčnom pásme, vysokofrekvenčnom výkone zariadenia, type a zisku antény, i na modulácii. Odraz, priepustnosť a absorpcia elektromagnetických vĺn v budovách má tiež významný vplyv. Bežný dosah Wi-Fi signálu štandardu 802.11b/g so štandardnou prútovou anténou môže byť niekoľko stoviek metrov vo voľnom priestranstve.
Vo vnútorných priestoroch je dosah signálu limitovaný počtom a hrúbkou stien, materiálom stavby, celkovou vzdialenosťou zariadení, prevádzkovou frekvenciou a citlivosťou ich rádiových modulov. Wi-Fi signál vo frekvenčnom pásme 2.4 GHz penetruje cez stavebný materiál značne lepšie než signál vo frekvenčnom pásme 5 GHz.
Všeobecne platí, že maximálny vyžiarený výkon, s ktorým Wi-Fi zariadenia môžu pracovať, je obmedzený zväčša na 20 dBm (100 mW). V pásme 5 GHz sú však povolené vyššie vysielacie výkony od 23 dBm do 30 dBm (200 mW až 1 W). Praktický dosah Wi-Fi pripojenia na internet obmedzuje používanie technológie napr. v aute počas jazdy, pohybujúcom sa od jedného hotspotu k druhému.
Na dosiahnutie požiadaviek bezdrôtových aplikácií Wi-Fi je nutná pomerne vysoká spotreba elektrickej energie v porovnaní s niektorými inými službami. Technológie, akými je napr. Bluetooth (navrhnutý pre prevádzku bezdrôtovej osobnej siete (WPAN) alebo jednoduchú bezdrôtovú komunikáciu medzi zariadeniami), poskytujú oveľa kratší dosah a majú tak všeobecne nižšiu spotrebu energie. Ostatné nízkoenergetické technológie, ako napr. ZigBee má pomerne veľký dosah, ale oveľa nižšiu rýchlosť prenosu dát.
Wi-Fi môže a spravidla aj býva voči úniku dát menej bezpečná než káblové pripojenie práve preto, že útočník nepotrebuje fyzické pripojenie na kábel. Bezpečnosť sa dramaticky znižuje nedostatočným alebo žiadnym šifrovaním dát. Postupom času Wi-Fi získalo rôzne šifrovacie technológie. Na nezašifrovaných sieťach je možné sledovať a zaznamenávať všetky prenášané údaje. Šifrovanie WEP sa ukázalo ako ľahko prelomiteľné. Vyššiu bezpečnosť ponúkajú šifrovania WPA a WPA2 a dodnes je zatiaľ považované za dostatočnú úroveň ochrany, pokiaľ je použité silné heslo.
Výskumníci z Washingtonskej univerzity vyvinuli Wi-Fi technológiu, ktorá spotrebuje pri dátových prenosoch 10000-krát menej energie mobilných zariadení, ako je dnes bežné. Pasívna Wi-Fi technológia využíva prídavný analógový vysielač ladený na ISM pásma RFID a čipov, ktorým sa vytvára nosná elektromagnetická vlna a k nemu moduluje digitálny signál s dátovými paketmi.
Architektúra súčasnej Wi-Fi siete využíva systém, kde sa pri vyžarovaní nosnej vlny spotrebuje pomerne veľa energie jednak na strane prístupového bodu, jednak zo samotného pripojeného zariadenia. Prístupový bod a zariadenie sú každé vysielačom i prijímačom nosnej vlny na frekvencii 2.4 GHz. Dáta sú do tejto nosnej vlny digitálne modulované pomocou impulzov.
U novej architektúry pasívnej Wi-Fi je však na vytvorenie nosnej elektromagnetickej vlny určené navyše ďalšie zariadenie (silný vysielač), ktoré dodáva energiu na inej nosnej frekvencii, ktorou sa "napájajú" zariadenia. Prístupový bod funguje podobne ako u štandardnej Wi-Fi v 2.4 GHz pásme a odosiela dáta podobným princípom, ako u bežnej Wi-Fi. Mobilné zariadenia pripojené na tento prístupový bod dáta prijmú a spracujú, ale na odoslanie signálu k prístupovému bodu nepoužijú vlastnú batériu, ale energiu, ktorú prijmú z prídavného silného vysielača. Ide teda o akýsi princíp "odrazu" od samotných zariadení, podobne ako je tomu u RFID štítkov.
Keďže však dosah RFID štítkov a tejto technológie je veľmi malý (kvôli veľkým stratám energie po ceste), na spoľahlivý prenos je potrebný pomerne výkonný extra vysielač a dosah bude i tak limitovaný na pár metrov v otvorenom priestore. Pri testovaní dosiahla Wi-Fi s novou architektúrou prenosovú rýchlosť 11 Mbit/s. Klienti - zariadenia dokázali komunikovať s prístupovým bodom na vzdialenosť 30 metrov. Autori technológie tvrdia, že "v súvislosti s rýchlym rozvojom IoT (internetu vecí) môže niesť prívlastok "revolučná“.
Okrem káblového pripojenia na prenos dát, kde Wi-Fi nemá dostatočné pokrytie, alebo jednoducho je neželané a kde nie je možná inštalácia nových káblov, je možné použiť d-LAN/homeplug pre vysokorýchlostné lokálne siete využívajúci existujúce domáce elektroinštalácie (elektrické vedenie). Hoci d-LAN neposkytuje niektoré z výhod Wi-Fi (akým je mobilita, alebo vonkajšie použitie), je určený pre aplikácie, kde je pokrytie (napr.
Bezplatný internet prostredníctvom Wi-Fi siete môžu využívať cestujúci už v takmer všetkých vlakových súpravách Železničnej spoločnosti Slovensko a Regiojet. Rovnako je tomu u súkromných autobusových prepravcov a výnimku nerobí ani mestská hromadná doprava a medzinárodná letecká a lodná doprava.
Rozširovanie dostupnosti bezdrôtového internetu na palubách vlakov a autobusov prebieha v rámci projektu Inteligentný dopravný a informačný systém (IDIS) s podporou EU. V bežný pracovný deň sa na Wi-Fi pripájajú cestujúci z 5000 až 10000 zariadení. Najčastejšie navštevujú sociálne siete, internetový vyhľadávač a aplikácie na zdieľanie videosúborov a fotografií. Svedčí to najmä o podstatne najväčšej skupine cestujúcich - mladých ľuďoch do 30 rokov. Nemožno teda ani zďaleka povedať, že ide o užitočné trávenie času počas cesty na prácu alebo obchodné aplikácie. Je však smutnou skutočnosťou, že práve vďaka masovému rozšíreniu pokrytia Wi-Fi v dopravných prostriedkoch majú jedinci citlivejší na elektromagnetické polia alebo elektrosenzitívni jedinci problém cestovať.
#
tags: #satelitný #a #internetový #rozvod #porovnanie