
Sexualita je základnou potrebou každého človeka, bez ohľadu na jeho fyzické schopnosti. Táto téma je však na Slovensku stále tabuizovaná, čo vedie k mnohým mylným predstavám o sexualite ľudí s telesným postihnutím.
Častým mýtom je, že telesne postihnutí ľudia sú asexuálni, netúžia po manželstve a deťoch, a nemôžu mať skutočný sex. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a škodlivé. Rola rodiča je súčasťou identity prakticky každého dospelého človeka a táto primárna biologická potreba nemá žiadny súvis s telesným hendikepom. Odborná definícia pojmu - skutočný sex - neexistuje. Odborníci ani nemajú záujem tento pojem nejako definovať.
Pre ľudí, ktorí sa stali telesne postihnutými v dôsledku nehody, úrazu alebo choroby, je dôležité poznať svoje limity a možnosti. Ak pred krízovou situáciou partneri nemali problémy v sexuálnej oblasti a odkázanosť na vozík negatívne neovplyvnila fyziologické pohlavné funkcie a vnemy, potom by žiadny problém nastať nemusel. Je síce pravdou, že už nič nebude také, aké to bolo pred tým, ale je veľa možností a foriem ako sa realizovať po pripútaní na invalidný vozík aj v intímnej sfére. Dôležité je, aby partneri otvorene komunikovali o svojich potrebách a hľadali nové spôsoby, ako sa realizovať v intímnej sfére. Ak problémom v intímnej oblasti, z jednej či druhej strany nie je neznalosť fyzických možností a schopností, ale psychika, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Deti pripútané na vozík v pubertálnom veku a staršie sa nestávajú asexuálnymi bytosťami. Preto je dôležité, aby mali prístup k odbornej sexuálnej výchove. Tá je však na rozdiel od iných výchovných disciplín na Slovensku prísne posudzovaná z politického, náboženského či etického hľadiska. Rodičia sa musia sami rozhodnúť, či chcú, aby ich dieťa bolo aj v tejto oblasti odborne vzdelávané, alebo sa tejto výchove chcú venovať výhradne oni. Niekedy to ale v praktickom živote vyzerá tak, že škola nesmie, rodič nechce a tak deťom všetko podstatné ponúkne ulica (dnes aj internet). V obidvoch skupinách vozičkárov teda môže nastať situácia, že jediným vhodným riešením je odborná rada, pomoc.
V niektorých prípadoch môže byť jediným riešením odborná rada alebo pomoc. Na Slovensku však veľká ponuka v tomto smere nie je. Na jednej strane sú oficiálne lekárske či psychologické ambulancie. A potom už len viac či menej seriózne a dôveryhodné, neodborné internetové diskusie.
Prečítajte si tiež: Využitie dild v sexuálnom živote seniorov
Sexuálna asistencia je služba, ktorá pomáha ľuďom s telesným postihnutím uspokojovať ich sexuálne potreby. Sexuálny asistent ponúka podporné služby pre ľudí s hendikepom a seniorov. Služby nie sú určené iba pre jednotlivcov, môžu ich využiť aj páry. Asistent pomáha uspokojovať potreby v oblasti sexuality. Ide o poradenstvo, rozhovory, pomoc pri hľadaní vlastného intímneho priestoru. Klienti sa učia prijať svoje telo a posilňujú motorické i senzorické vnímanie. Patrí tu aj nácvik masturbácie, dotyky, spoločná nahota či kúpeľ. Asistenti pomáhajú klientom pri nákupe erotických pomôcok, niektorí pristupujú aj k masážam či k pohlavnému styku. Každý asistent si určuje limity sám.
Už v roku 1992 izraelská sexuologička Ronit Aloni referovala o skúsenostiach so sexuálnymi terapeutkami vo svojej praxi. Vo Veľkej Británii si hendikepovaný môže objednať napríklad cez organizáciu TLC Trust sexuálnu pracovníčku alebo pracovníka. V Holandsku dostávajú hendikepovaní pacienti finančný príspevok od štátu na platené sexuálne služby. Užiť si ich môžu maximálne dvanásťkrát do roka. Veľmi intenzívne sa o tejto téme otvorene diskutuje vo Francúzsku. V Nemecku má diskusia o práve postihnutých na sexuálny život veľmi konkrétnu podobu. V celoštátnej televízii bol nedávno odvysielaný program Už žiadne tabu! Táto nemecká dokumentárna séria mapuje rôzne spoločenské témy, o ktorých sa verejne nehovorí. Jeden diel bol venovaný sexualite ťažko zdravotne postihnutých.
Už v susednom Česku je v porovnaní so slovenskou tabuizáciou téma intimity hendikepovaných vecou verejnou. Spracovávané sú diplomové práce na túto tému, noviny, časopisy zverejňujú dotazníky, ankety, vychádzajú prvé publikácie na túto téme. Z posledného obdobia môžeme spomenúť iniciatívu Ligy vozičkárů, predstavitelia ktorej na 21. novembra 2014 v Brne zorganizovali verejnú diskusiu na tému Sexualita a sexuálna asistencia pre ťažko zdravotne postihnutých. Jedno z posledných podujatí pripravila Národná rada osôb so zdravotným postihnutím s Pardubickou univerzitou na 15. januára tohto roku. Na diskusné prednášky pod názvom Sex verzus hendikep bol vstup voľný.
V Česku funguje sexuálna asistencia od jesene roku 2015, kedy bolo vyškolených prvých päť sexuálnych asistentiek. Vznikla ako požiadavka „zdola“. V roku 2013 sa Lucie Šídová ešte za združenie Rozkoš bez rizika, ktoré pomáha riešiť problémy žien pracujúcich v sex biznise, zúčastnila jednej medzinárodnej konferencie. Hovorilo sa na nej aj o téme sexuálna asistencia. A keď sa existencia tejto služby v zahraničí začala dostávať do širšieho českého povedomia, Luciu kontaktovali viacerí ľudia so zdravotným postihnutím. Vraveli jej, že sexuálna asistencia je určite služba, o ktorú by mali záujem. Lucie nečakala, že ju budú nakoniec oslovovať aj rodičia dospelých detí, ktoré sú od narodenia postihnuté. Vysvetľovali jej, že taká služba je pre šťastie ich detí veľmi potrebná.
Spoločnosť Freya mení pohľad väčšinovej spoločnosti na sexualitu a intímne vzťahy u ľudí so zdravotným postihnutím. Tiež vzdeláva pracovníkov a pracovníčky pomáhajúcich profesií, publikuje, búra stereotypy a predsudky.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o rotátore
Sexuálna asistencia bola v roku 2016 poskytnutá 250 a vlani 220 klientom. Hodinová sadzba je 1 200 českých korún (47,11 eur) plus cestovné.
Sexuálna asistencia nemusí byť len jednorazovým sexuálnym uspokojením, ku ktorému niekedy, ako už bolo povedané, ani nedochádza. Ona je aj o postupnom zoznamovaní sa so sexualitou, nastavovaní hraníc, vysvetľovaní štandardných pravidiel, nácviku a poznávaní dotykov, masáže. Asistentky sa s klientom rozprávajú, a to mnohokrát neľahkým spôsobom.
V Česku aktívna sexuálna asistencia za dva roky výrazne zmenila postoj odbornej verejnosti na túto problematiku. Niektorí psychiatri v rámci terapie už odporúčali túto službu svojim pacientom. L. Šídovú tiež teší, že aj laická verejnosť mení postoj k tejto téme. V súčasnosti sa už často stretáva s pozitívnymi ohlasmi na ich terénnu prácu.
Cieľom je, aby v každom kraji bola aspoň jedna asistentka pripravená poskytovať potrebné služby. Vo Freya by chceli spolupracovať aj s mužmi, ktorí by uspokojovali potreby zdravotne postihnutých žien. Pre naplnenie toho základného cieľa spoločnosť Freya v jesenných mesiacoch otvára kurz pre záujemcov o sexuálnu asistenciu. Zúčastniť sa ho môžu aj muži, no zatiaľ sa žiadny neprihlásil. Lucie dokonca ponúkla účasť na kurze aj slovenským ženám.
Na Slovensku je sexuálna asistencia tabu pre verejnosť i úrady. Na rozdiel od susedného Česka.
Prečítajte si tiež: Rotor - váš sprievodca
Proti múru Odvahu otvorene pomenovať problém a upozorniť naň kompetentných nabral 28-ročný Michal. Od narodenia trpí telesným postihnutím, ktoré mu spôsobila detská mozgová obrna. Nemôže chodiť, problém mu robia aj ďalšie každodenné činnosti. „Potrebujem 24-hodinovú osobnú asistenciu pri všetkom: obliekaní, osobnej hygiene aj sexe,“ hovorí Michal otvorene. Zdôrazňuje, že sexualita je prirodzenou súčasťou života každého človeka. Aj ľudí s hendikepom, hoci väčšinová spoločnosť sa tvári, že niečo také neexistuje. Ak si chcel pomôcť, musel sa zariadiť podľa jednoduchého hesla: „Poraď si sám!“ „Pred tromi rokmi som na internete zverejnil inzerát. Ozvali sa mi viaceré ženy, napokon sme sa dohodli s dvoma. Zabezepčujú služby, ktorým sa v okolitých krajinách hovorí sexuálna asistencia,“ priznáva bez obalu. Hodina sexuálnej asistencie ho stojí 50 eur, peniaze dostáva od rodičov. „Je to pre nich veľká finančná záťaž. Sociálny príspevok by situáciu vyriešil, no pre silný konzervativizmus je to na zatiaľ nepravdepodobné,” dodáva. Priznáva, že finanie na sexuálnu asistentku sa pokúšal získať aj cez verejnú výzvu. Stretol sa však s nenávisťou a obviňovaním.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdí, že u ľudí so zdravotným postihnutím neeviduje záujem o služby sexuálnej asistencie. Rovnako ani od ich reprezentatívnych organizácií. „Nemáme ani informácie, že by požiadavka smerovala na samosprávy, ktoré majú všeobecne sociálne služby v priamej kompetencii. Aj preto sa ministerstvo touto problematikou nezaoberá,“ uviedla hovorkyňa ministerského úradu Barbora Petrová. Zároveň však nevylúčila, že v spoločnosti môže byť záujem o služby sexuálnych asistentov, keďže v niektorých krajinách ich zabezpečuje súkromný alebo neziskový sektor.
Slovenský sociálny systém pozná iba pojem osobná asistencia. Tú štát hradí telesne postihnutým, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky. Časový rozsah služby, čiže na koľko hodín osobnej asistencie denne majú hendikepovaní nárok, závisí od ich zdravotného stavu. Niektoré prípady si vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť, iným stačí napríklad 15-hodinová.
Záujem zo strany ľudí s hendikepom by bol, otázka je, či by do tejto témy vo veľkej miere nevstupovalo konzervatívne rodinné prostredie. Viaceré političky by privítali, ak by sa téma dôkladnejšie preskúmala aj v slovenskom kontexte. „To, čo napríklad funguje v susednom Česku, by mohlo naraziť na slovenské reálie,“ uvažuje Natália Blahová z SaS. Jej kolegyňa Lucia Nicholsonová má opačný názor. „Nemusíme vymýšľať teplú vodu. Štát by sa mal podľa medzinárodných zmlúv snažiť hendikepovaným v tejto oblasti pomôcť. Lucie Šídová, ktorá projekt rozbehla v Česku, nad tým však krúti hlavou. „Neviem si predstaviť, že by spoločnosť niekedy bola pripravená. Téma sexuality podľa nej bude v spoločnosti tabuizovaná vždy.
tags: #sexuálna #asistencia #pre #postihnutých #legislatíva #Slovensko