Sociálny výbor: Definícia, funkcie a význam v kontexte sociálnej práce

Sociálny výbor je komplexná oblasť, ktorá v sebe zahŕňa teoretické poznatky, praktické zručnosti a etické princípy, ktorých cieľom je zlepšovanie života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Jeho cieľom je podpora sociálnej zmeny, rozvoja, súdržnosti a posilňovania schopností ľudí v ich sociálnom fungovaní. V kontexte Slovenskej republiky, ako aj v medzinárodnom meradle, má sociálny výbor špecifické postavenie a definície.

Definícia sociálnej práce

Sociálna práca je definovaná ako praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovania rozdielností sú základom sociálnej práce. K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku. Účastníci sa zhodli na tom, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú možno charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“ a „sprevádzanie“.

Pojem "sociálny"

Slovo sociálny je latinského pôvodu a má význam "spoločenský". Po druhej svetovej vojne sa používalo v trojakom význame:

• Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame
• Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika
• Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti

Pojem sociálny a etymologicky význam tohto pojmu je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti, alebo vyplývajúci zo spoločenského života, zodpovedajúci potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti. Týka sa teda ľudskej komunity. Druhý význam pojmu sociálny sa týka všeobecného zaistenia jednotlivca v spoločnosti, alebo môžeme povedať, že je vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov ľudskej spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod.

Ciele sociálnej práce

Sociálna práca sa zameriava na:

Prečítajte si tiež: Ako tvoriť obsah pre sociálne siete

• Zlepšenie vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia.
• Rozvíjanie sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s ohľadom na individuálne potreby a rozdiely.
• Poskytovanie pomoci, podpory a sprevádzania klientom bez ohľadu na ich vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie a iné sociodemografické odlišnosti.

Funkcie a obsah sociálnej práce

Sociálna práca zahŕňa získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľbu a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. Sociálna práca ako praktická činnosť je profesionálna aktivita, ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám a komunitám identifikovať, to jest eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne.

Miesto sociálnej práce v systéme spoločenskej starostlivosti

Človek v živote prechádza socializáciou - učí sa žiť v spoločnosti a získava schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. Sociálnym učením získava skúsenosti a schopnosti prekonávať obtiaže brániace mu v uspokojovaní svojich psychických a základných životných potrieb. Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru - človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život.

Vedeckosť sociálnej práce

Každá vedná disciplína má ujasnené a definované základné atribúty, ktoré má aj sociálna práca: predmet výskumu, metódy vedecko-výskumnej činnosti, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy (paradigma - príklad, vzor - systém vedeckých poznatkov) a princípy, vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami. Budovanie sociálnej práce ako vedného odboru predpokladá dvojsmernosť procesu poznávania, to znamená, že:

• Jeden smer predstavuje pohyb od teórie k praxi - syntetizujúci prístup k poznatkom iných vedných odborov a disciplín a ich systémové rozpracovanie na problematiku sociálnej praxe.
• Druhý „protismer“ predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce.

Sociálna práca ako multidisciplinárna disciplína skúma praktický život človeka, skupiny, komunity v konkrétnom prostredí, ktoré je determinované súhrnom:

• Prírodného prostredia, ktoré špecificky komunikuje s jedincom.
• Širšieho spoločenského prostredia, ktoré vytvára ľudskú pospolitosť.
• Sociálneho prostredia, v ktorom sa reprodukujú ľudské vzťahy v prakticko-konkrétnych dimenziách.

Formovanie sociálnej práce vychádza z nasledujúcich potrieb:

Prečítajte si tiež: Hľadáte zariadenie pre seniorov v Nitrianskom kraji?

• V postupnom formovaní ako disciplína napĺňa miesto, ktoré vzniká atomizovaním spoločenských vied a vied o človeku, čím približuje skúmanie sociálnych problémov k realite „každodenného života“ a súčasne upozorňuje a nastoľuje objavené problémy a vzťahy v reálnej podobe.
• Predmet SP je konkrétnym „urýchľovačom“ riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika - veda o výchove a príprave človeka na život); filozofické a psychologické disciplíny.
• Spoločenská prax vyžaduje jasne artikulovať sociálne problémy z pozície jednotlivca, skupiny, komunity, ako ich vníma, aké majú dopady a ako sa črtajú vývojové trendy spoločnosti, ktoré z nich sú sociálne únosné a akceptované človekom, občanom.
• Nezostáva v polohe vedeckého popisu sociálnych problémov.

Sociálna práca ako veda a umenie

Sociálna práca je umením, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami).

Formy sociálnej práce

Sociálna práca sa delí na:

• Kuratívnu prácu: zaoberá sa už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.
• Sociálnu prevenciu: sú opatrenia na zmiernenie alebo prekonanie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, ako aj na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.
• Preventívnu sociálnu prácu: je zameraná na predchádzanie vznikaniu dysfunkčných sociálnych procesov.

V preventívnej sociálnej práci rozlišujeme:

• Primárnu prevenciu: dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám.
• Sekundárnu prevenciu: napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy - nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia.
• Terciárnu prevenciu: napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky.

Medzinárodná definícia sociálnej práce

Výkonný výbor Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a Rada Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW), organizácie ktoré sú v partnerstve s Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj (ICSW) sa zhodli na tom, že diskusia o novej globálnej definícii sociálnej práce bola ukončená a že navrhovaná definícia bude predložená členom obidvoch organizácií v júli 2014 počas konferencie v Melbourne v Austrálii.

Definícia v anglickom jazyku: “Social work is a practice-based profession and an academic discipline that promotes social change and development, social cohesion, and the empowerment and liberation of people. Principles of social justice, human rights, collective responsibility and respect for diversities are central to social work."

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Preklad do slovenčiny: „Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. Táto definícia môže byť doplnená na národnej/štátnej a regionálnej úrovni.

Sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré predstavujú možnosti alebo sú prekážkou pre ľudské blaho a rozvoj. Štrukturálne prekážky prispievajú k udržaniu nerovností, diskriminácie, zneužívania a k útlaku. Rozvoj kritického povedomia pomocou poznania štrukturálnych zdrojov útlaku a privilégií na základe príčin ako sú rasa, trieda, jazyk, náboženstvo, rod, zdravotné postihnutie, kultúra a sexuálna orientácia a rozvíjanie činností a stratégií za účelom riešenia inštitucionálnych a osobných prekážok sú základom pre emancipačnú prax, v ktorej sú ciele posilnenie práv a slobôd ľudí.

Poslanie v oblasti sociálnej zmeny je založené na predpoklade, že sociálna práca koná vtedy keď daná situácia na úrovni jednotlivca, rodiny, malej skupiny, komunity, alebo spoločnosti je chápaná ako situácia, ktorá potrebuje zmenu alebo rozvoj. Poslanie v oblasti zmeny je podporované potrebou zmeniť štrukturálne podmienky, ktoré prispievajú k marginalizácii, k sociálnemu vylúčeniu a k utláčaniu (aktívna rola). Iniciatívy za spoločenskú zmenu akceptujú snahy ľudí na podporu práv ľudí a na dosiahnutie ekonomickej, environmentálnej a sociálnej spravodlivosti.

Sociálny rozvoj znamená stratégiu pre intervenovanie, pre dosiahnutia želaného cieľa a predstavuje aj politický rámec spolu s inými vedľajším a hlavnými štruktúrami. Sociálny rozvoj založený na holistickom bio-psycho-sociálnom, duchovnom hodnotení, ktorý presahuje mikro a makro delenie, zahŕňa viacnásobné systémové úrovne, medzisektorovú a medziprofesijnú spoluprácu. Sociálny rozvoj je zameraný na trvalo udržateľný rozvoj.

Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou. Myšlienka kolektívnej zodpovednosti poukazuje na realitu, že ľudské práva jednotlivca môžu byť denne naplnené iba vtedy ak vezmeme na seba zodpovednosť jeden za druhého a aj zodpovednosť za životné prostredie. Zdôrazňuje význam tvorby vzájomných recipročných vzťahov medzi komunitami. Preto hlavné zameranie sociálnej práce musí byť podpora práv ľudí na každej úrovni a napomáhanie k riešeniam tam kde ľudia berú na seba zodpovednosť za vzájomné blaho.

Sociálna práca pokrýva prvú, druhú a tretiu generáciu ľudských práv. Prvá generácia sa týka občianskych a politických práv ako je sloboda vyjadrovania, sloboda presvedčenia, ochrana pred mučením a svojvoľným zadržaním. Druhá generácia sa týka sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv, ktoré zahŕňajú práva na primeranú úroveň vzdelania, zdravotnej starostlivosti, bývania a práva jazyka menšín. Tretia generácia ľudských práv je zameraná na prírodný svet, na právo na biodiverzitu živočíšnych druhov a medzigeneračnú rovnosť. Tieto práva sú podporujúce navzájom a závislé.

V niektorých prípadoch nekonanie zla a rešpektovanie diverzity môže byť v nesúlade s uznávanými hodnotami, napr. tam kde v mene užívanej kultúry sú práva, vrátane práva na život, práva menšín ako sú ženy, homosexuáli, porušované. Globálne štandardy vzdelávania a školenia v sociálnej práci (Global Standards for Social Work Education and Training, 2004) sa venujú takýmto komplexným problémom, podporujú to, že sociálni pracovníci sú vzdelávaní o základných ľudských právach s vysvetlením takým že ich prístup môže uľahčiť konštruktívnu konfrontáciu a zmenu tam kde kultúrne hodnoty, presvedčenia a tradície porušujú základné ľudské práva. Keďže kultúra je sociálny konštrukt a dynamicky sa vyvíja, tak v nej prebieha zmena a vývoj. Konštruktívna konfrontácia a zmena môže byť usmernená.

Sociálna práca je medzidisciplinárna a aj naddisciplinárna a vychádza z množstva vedeckých teórií a z rozsiahleho výskumu. Veda sa chápe v tomto kontexte v jej najzákladnejšom význame ako poznania. Sociálna práca neustále vytvára svoj teoretický základ a výskum. Využíva aj teórie iných humánnych vied vrátane, ale nie výlučne, komunitného rozvoja, sociálnej pedagogiky, administratívy, antropológie, ekológie, ekonomiky, vzdelávania, manažmentu, ošetrovania, psychiatrie, psychológie, verejného zdravia a sociológie. Unikátnosť výskum a teórie sociálnej práce je v ich aplikovateľnosti a emancipatívnosti.

Návrh definície akceptuje to že sociálna práca je formovaná nielen špecifickým praktickým prostredím a západnými teóriami ale aj pôvodným (autochtónnym) poznaním. Časť dedičstva kolonializmu je to že západné teórie a poznanie boli výlučne preferované a pôvodné (miestne) poznanie bolo podceňované, znehodnocované a hegemonizované západnými teóriami a poznaním. Navrhovaná definícia sa snaží zastaviť a zvrátiť tento proces, tým že uznáva že pôvodné obyvateľstvo v každom regióne, krajine a území má svoje vlastné hodnoty, spôsoby predávania poznania že a prispelo nevyčísliteľným prínosom do vedy. Sociálna práca sa snaží napraviť historický západný kolonializmus a hegemóniu tým že poznáva a učí sa od pôvodného obyvateľstva na celom svete. Takto poznanie sociálnej práce bude spoluvytvárané a formované pôvodným obyvateľstvom a toto poznanie bude viacej využívaná nielen v miestnom prostredí, ale aj medzinárodne.

Bývajú v rámci (alebo sú pripojení) geograficky určeného pôvodného územia. Môžu si udržiavať osobitné sociálne, ekonomické a politické inštitúcie v rámci svojich území. Usilujú skôr o udržanie osobitosti kultúrnej, geografickej a inštitucionálnej než plnú asimiláciu do národnej spoločnosti. Vyčleňujú sa pôvodom alebo kmeňovo.

Pôsobnosť a poslanie sociálnej práce sa týka činnosti ľudí v interaktivite s ich prostredím (okolím). Prostredie zahrňuje mnoho sociálnych systémov, v ktorých sú ľudia za zapojení do prírodného geografického prostredia, ktoré má zásadný vplyv na život ľudí. Participatívna metodológia, ktorá je podporovaná v sociálnej práci sa odráža v zapájaní ľudí a organizácií do riešenia problémov života alebo do zlepšenia života. Pokiaľ je to možné sociálna práca viac pracuje s ľuďmi než iba pre ľudí.

V súlade s rozvojovou paradigmou sociálni pracovníci využívajú množstvo schopností, techník, stratégií, princípov a aktivít na rôznych systémových úrovniach s úmyslom stabilizácie systému, alebo so zámerom jeho zmeny. Prax sociálnej práce obsahuje rad aktivít vrátane množstva foriem terapie a poradenstva, skupinovej práce a komunitnej práce, formulovanie politiky, analýz, podpory a politických intervencií. Z emancipačnej perspektívy táto definícia podporuje stratégie sociálnej práce, ktoré sú zamerané na posilnenie nádejí ľudí, sebaúcty a kreatívny potenciál na konfrontovanie a odstránenia utlačovania a zdrojov nespravodlivosti.

Sociálna ekonomika a sociálne podniky

V kontexte zvyšovania zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sa čoraz viac do popredia dostávajú sociálne podniky. Parlamentný sociálny výbor schválil návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z dielne ministerstva práce. Cieľom tohto návrhu je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti.

Vzniknúť majú tri typy sociálnych podnikov, pričom jednou z podmienok má byť, že takýto podnik bude musieť viac ako polovicu svojho zisku investovať do napĺňania vopred definovaného cieľa. Význam integračného podniku spočíva v zamestnávaní znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Sociálny podnik bývania bude zase slúžiť na výstavbu alebo prestavbu bytov, prípadne nájom bytov osobám s mesačným príjmom do štvornásobku sumy životného minima.

Sociálne podniky sa budú môcť uchádzať o priamu aj nepriamu formu pomoci od štátu. Získať budú môcť napríklad investičnú pomoc, kompenzačnú pomoc, ale aj pomoc na podporu dopytu. Nepriama dotácia bude vo forme daňových úľav, napríklad má byť nižšia DPH pri tovaroch a službách, ktoré budú sociálne podniky predávať, nebudú musieť platiť daň zo zisku z tej časti, ktorú následne investujú do plnenia sociálneho cieľa.

Návrh má však napríklad poskytnúť chráneným dielňam, ktoré uvažujú o prechode do režimu integračného podniku, prechodné obdobie, ktoré má trvať do konca roka 2020. Návrhom sa má vypustiť aj časové obmedzenie poskytovania kompenzačného príspevku a nastaviť poskytovanie v trojročnom období s maximálnou sumou príspevku.

Sociálny pracovník a jeho úloha

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť.

Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti. Riadi a koordinuje aktivity.

Legislatívny rámec pre sociálnu prácu

Výkon činnosti sociálneho pracovníka je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Poznámka: Sociálnu prácu je možné v zmysle § 3 ods. 2 zákona . 219/2014 Z.z. Zákon č. 305/2005 Z. z. • opatrenie podľa § 11 ods. 3 písm. • opatrenie podľa § 12 ods. 1 písm. • sociálne poradenstvo podľa § 44a ods. 1 písm. a) a opatrenia podľa § 44a ods. 1 písm. • povinnosť uvedenú v § 14 ods. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. • špecializované sociálne poradenstvo (§ 16, ods. • sociálna posudková činnosť (§ 50, ods. 3).

Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Na výkon tohto zamestnania sa neodporúča žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie.

Ďalšie vzdelávanie a odborná prax

Na výkon tohto zamestnania sa neodporúča žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.

Výkon tohto zamestnania vyžaduje zákonom stanovenú odbornú prax:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Poznámka: V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách § 84 ods. V zmysle zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci § 7 ods. 2 písm. b sa pri povolení na výkon samostatnej praxe vyžaduje 3 ročná prax „žiadateľ o povolenie vykonával sociálnu prácu v praxi najmenej tri roky“.

Komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci upravuje aj postavenie a fungovanie Komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

(1) Komora združuje členov komory. Členstvo v komore je dobrovoľné.## (3) Predstavenstvo komory zapíše fyzickú osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 2 písm. a) a b), do zoznamu členov komory do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o zápis do zoznamu členov komory a dokladov preukazujúcich splnenie kvalifikačného predpokladu na výkon sociálnej práce a vykonávanie sociálnej práce v praxi.## (4) Ak predstavenstvo komory nezapíše fyzickú osobu do zoznamu členov komory v lehote podľa odseku 3, písomne jej túto skutočnosť oznámi do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o zápis do zoznamu členov komory. Súčasťou tohto oznámenia je odôvodnenie nezapísania a poučenie o možnosti podať námietku proti nezapísaniu do zoznamu členov komory v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

Členstvo v komore zaniká:

• b) dňom pozastavenia platnosti povolenia podľa § 11 ods. 1, ak člen komory nevykonáva sociálnu prácu podľa § 3 ods.
• c) uložením disciplinárneho opatrenia podľa § 25 ods. 2 písm.
• c) uložením disciplinárneho opatrenia podľa § 25 ods. 2 písm.
• e) odňatím povolenia podľa § 11 ods. 4 písm.

(3) Člen komory má právo podľa odseku 1 písm. b), c) a e) a povinnosť podľa odseku 2 písm.## (2) Postavenie hosťujúceho člena komory môže na návrh orgánu komory alebo na návrh najmenej desiatich členov komory snem komory priznať členovi iného profesijného združenia alebo iného stavovského združenia z oblasti vzdelávania, odborníkovi z oblasti vzdelávania alebo odborníkovi z oblasti sociálnych vecí a rodiny.## (3) Čestné členstvo v komore môže na návrh orgánu komory alebo na návrh najmenej 20 členov komory snem komory udeliť fyzickej osobe, ktorá významnou mierou prispela k rozvoju sociálnej práce.## (2) Štatutárny orgán komory je predseda komory.## (3) Funkcie v orgánoch komory podľa odseku 1 písm.## (4) Členovi orgánu komory podľa odseku 1 písm.## (1) Snem komory je najvyšší orgán komory.

• d) schvaľuje výšku členského príspevku a poplatkov podľa § 40 ods.

(3) Zasadnutia snemu komory sa konajú podľa potreby, najmenej raz za kalendárny rok.## (2) Predstavenstvo komory je odvolací orgán proti rozhodnutiam profesijnej rady komory podľa § 23 ods.## (2) Členov profesijnej rady komory volí snem komory z členov komory a z hosťujúcich členov komory tak, aby bol zachovaný väčšinový podiel členov komory v profesijnej rade komory. Hosťujúci člen komory má v profesijnej rade komory rovnaké práva a povinnosti ako člen profesijnej rady komory okrem práva byť zvolený za predsedu profesijnej rady komory.

Disciplinárne opatrenia:

• a) písomné napomenutie za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm.
• b) peňažnú pokutu až do výšky 150 eur za opakované porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. b) a c) alebo za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm.
• c) prerušenie členstva v komore od dvoch mesiacov do dvoch rokov za závažné alebo opakované porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) alebo za opakované porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm.
• d) vylúčenie člena komory z komory najviac na päť rokov za opakované závažné porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) alebo za neplnenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm.

(4) Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 nemožno uložiť súbežne. Výkon disciplinárnych opatrení podľa odseku 2 písm. b) až d) možno podmienečne odložiť najviac na dva roky. Ak počas tohto obdobia bude členovi komory uložené ďalšie disciplinárne opatrenie, podmienečne uložené disciplinárne opatrenie sa vykoná.## (1) Disciplinárna komisia komory rozhodne o disciplinárnom previnení do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť v lehote podľa prvej vety, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán.## (2) Ak rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok nebol schválený do 31. decembra bežného roka, spravuje sa hospodárenie komory v období od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom. Výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória v každom miesiaci rozpočtového roka nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka; výnimku počas rozpočtového provizória tvoria výdavky, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku, výdavky na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov a nevyhnutné výdavky spojené so zasadnutím snemu.

• c) poplatky podľa § 40 ods.

tags: #sociálny #výbor #definícia