
Tento článok sa zaoberá simulovanými právnymi úkonmi v slovenskom práve, ich definíciou, dôsledkami a relevantnou judikatúrou. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to ako pre právnikov, tak aj pre laickú verejnosť.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právne úkony, ktoré sú relevantným právnym konaním, musia spĺňať určité náležitosti, aby boli platné. Medzi tieto náležitosti patrí slobodná a vážna vôľa, prejav vôle musí byť určitý a zrozumiteľný. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný.
V kontexte právnych úkonov sa často stretávame s pojmami simulácia a disimulácia.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. To znamená, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou).
Pre platnosť právneho úkonu je nevyhnutné, aby bol urobený vážne. Prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, no v skutočnosti vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je neplatný. Medzi takéto právne úkony patria okrem iných simulované úkony ako aj úkony urobené s takzvanou vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou).
Prečítajte si tiež: Podrobný návod na simuláciu príspevku
Súdy na Slovensku sa opakovane zaoberali problematikou simulovaných právnych úkonov. V tejto časti si priblížime niektoré relevantné rozhodnutia.
Najvyšší súd sa zaoberal prípadom, kde posudzoval platnosť kúpnej zmluvy ako simulovaného právneho úkonu a zmluvy o pôžičke spolu so zabezpečovacím prevodom práva ako dissimulovaného právneho úkonu. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd kúpnu zmluvu vyhodnotil ako simulovaný právny úkon, a to z dôvodu absencie vážnosti vôle. Okresný súd v súlade s § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ustálil, že simulovaný právny úkon je absolútne neplatný. Zaoberal sa však platnosťou dissimulovanej zmluvy o pôžičke a dospel k záveru, že tá bola uzavretá platne.
Krajský súd sa zaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľmi a žalovanými. Krajský súd vyhodnotil, že kúpna zmluva je neplatná, keďže išlo o simulovaný právny úkon. Tento záver krajský súd odôvodnil tým, že pokiaľ účastníci uzavreli simulovanú písomnú kúpnu zmluvu ohľadne nehnuteľnosti, ktorou chceli zastrieť darovanie tejto nehnuteľnosti, nie je dissimulovaná darovacia zmluva platná, pokiaľ nebola uzavretá písomne a z jej znenia nie je zrejmé, že išlo o darovanie.
Ústavný súd sa zaoberal prípadom, kde sťažovatelia tvrdili, že kúpnu zmluvu a dodatok k nej riadne podpísali, nevypovedá nič o náležitostiach vôle ako materiálnej stránke právneho úkonu. Táto skutočnosť môže svedčiť len o tom, že bola dodržaná forma právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka. Ani zmluvné ustanovenie, podľa ktorého strany vyhlasujú, že ju uzavreli slobodne, vážne, a nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, samozrejme, nevypovedá nič o zameraní vôle sťažovateľov (t.j. podstatná náležitosť právneho úkonu), pretože uvedené je potrebné v konaní dokázať, keďže sťažovatelia existenciu vôle spochybňovali.
Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu
V právnych vzťahoch je zakázané zneužívať právo. Zneužitie práva nastáva, ak niekto vykonáva svoje subjektívne právo v rozpore s jeho účelom alebo s dobrými mravmi.
Simulovaný právny úkon je právny úkon, pri ktorom strany navonok prejavujú vôľu uzavrieť určitý právny úkon, ale v skutočnosti takýto úkon nechcú uzavrieť, alebo chcú uzavrieť iný právny úkon. Simulované právne úkony sú spravidla neplatné. Ak sa však simulovaným právnym úkonom zastiera iný právny úkon, tento iný právny úkon je platný, ak spĺňa všetky zákonné náležitosti.
Je dôležité si uvedomiť, že posudzovanie platnosti právneho úkonu je vždy individuálne a závisí od konkrétnych okolností prípadu. V prípade pochybností je preto vhodné obrátiť sa na odbornú právnu pomoc.
Vymedzenie pojmu právneho úkonu odvodzuje Obchodný zákonník od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Z dôvodu účasti už spomínaného obchodného prvku je však charakter obchodno-právnych vzťahov podnietený odlišnosťou, dávajúcou tomuto vzťahu obchodnoprávny rozmer. Obchodnoprávna úprava záväzkových vzťahov má podobné črty ako úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Ich vzájomný prienik je možné sledovať práve v spoločnom pôvode vzniku oboch druhov týchto záväzkov. Podstata totiž spočíva v postavení obchodných záväzkov, ktoré sú istou kontraktuálnou alternatívou občianskoprávnych záväzkov, samozrejme s prihliadnutím na osobitý prvok obchodného charakteru.
Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?
tags: #simulovany #pravny #ukon #definicia