Započítanie predchádzajúcej praxe v školstve: Podmienky a aspekty

Započítanie predchádzajúcej praxe je dôležitý aspekt pri určovaní odmeňovania zamestnancov, najmä v školstve a vo verejnom sektore. Dĺžka započítanej praxe má vplyv na zaradenie zamestnanca do platového stupňa a tým aj na výšku jeho platu. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty započítavania predchádzajúcej praxe v školstve, s dôrazom na legislatívu, materskú a rodičovskú dovolenku, a špecifické situácie, ktoré môžu nastať.

Legislatívny rámec započítanej praxe

Odmeňovanie zamestnancov v školstve sa riadi zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon upravuje zaraďovanie zamestnancov do platových tried podľa náročnosti pracovnej činnosti a do platových stupňov podľa dĺžky započítanej praxe.

Definícia započítanej praxe

Zákon definuje započítanú prax v ustanovení § 6 ods. 1 ako:

• Odborná prax: Súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.

• Prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Túto prax zamestnávateľ započíta do započítanej praxe v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti, najviac v rozsahu dvoch tretín.

  Prečítajte si tiež: Školstvo a ESF

Kompetencie zamestnávateľa pri započítavaní praxe

V oblasti započítavania predchádzajúcej praxe má zamestnávateľ značné kompetencie. Je na ňom, aby posúdil vzťah pracovných činností vykonávaných u predchádzajúcich zamestnávateľov vo vzťahu k pracovným činnostiam, ktoré má zamestnanec vykonávať u neho, a teda len on rozhodne, či predchádzajúcu prax započíta. Nakoľko je každý prípad iný, zamestnávateľ musí predchádzajúcu prax zamestnanca posudzovať vždy individuálne.

Zákon neurčuje formu, akou má zamestnanec preukázať predchádzajúcu prax, avšak najčastejším spôsobom je pracovný posudok od predchádzajúceho zamestnávateľa, zápočtový list, alebo čestné prehlásenie zamestnanca, v ktorých sú podrobne uvedené druhy vykonávaných pracovných činností. Nakoľko je tento údaj dôležitý na účely rozhodnutia zamestnávateľa o tom, či predchádzajúca prax je odbornou praxou alebo je inou praxou.

Započítanie doby starostlivosti o dieťa

Dôležitým aspektom je, že do započítanej praxe sa v súlade s § 6 ods. 4 citovaného zákona započítavajú aj iné zákonom ustanovené doby. Medzi tieto doby patrí aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania. Zákon stanovuje, že na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky. Je však dôležité zdôrazniť, že čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu.

Materská a rodičovská dovolenka

Materská a rodičovská dovolenka sú kľúčové inštitúty, ktoré rodičom umožňujú venovať sa starostlivosti o svoje deti v prvých rokoch ich života. Obdobie poberania materského v zásade „lícuje“ s nástupom a trvaním materskej dovolenky poskytovanej Zákonníkom práce.

Doba materskej, resp. rodičovskej dovolenky sa na účely zaraďovania zamestnanca do platového stupňa započítava do započítanej praxe, a preto je zamestnávateľ povinný toto obdobie ako prax započítať.

Prečítajte si tiež: Ako na rekreáciu v školstve?

Praktické príklady a situácie

Zaradenie do platového stupňa vo verejnej správe

Zamestnankyňa nastúpila do verejnej správy 1. 9. 2015 ako sekretárka. K uvedenému dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní, a bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Má dve deti narodené 1. 12. a 11. 10. Vzhľadom na to, že do započítanej praxe sa započítava aj doba starostlivosti o dieťa (maximálne 3 roky na jedno dieťa), je potrebné túto dobu zohľadniť pri zaradení zamestnankyne do platového stupňa.

Pedagogická prax a materská dovolenka

V prípade pedagogických zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi odbornou praxou (pedagogickou činnosťou) a započítanou praxou. Materská a rodičovská dovolenka je náhradnou dobou, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však do odbornej praxe.

Príklad: Učiteľka náboženstva a etickej výchovy pracovala od roku 1997 do roku 2002, kedy nastúpila na materskú dovolenku. Teraz pri zápočte rokov zistila, že jej zamestnávateľ jej nezarátal do pedagogickej praxe materskú dovolenku. Hoci predložila znenie zákona § 6 zákona č. 553/2003 Z. z , o započítavaní materskej dovolenky do pedagogickej praxe, zamestnávateľ to odmieta s tvrdením, že jej to nepatrí.

Kvalifikácia a vzdelávanie učiteľov materských škôl

Vzdelávanie a kvalifikácia učiteľov materských škôl sú kľúčové pre kvalitnú výchovu a vzdelávanie detí.

Kvalifikačné požiadavky

Učiteľ materskej školy zohráva zásadnú úlohu pri výchove a vzdelávaní detí predškolského veku. Jeho kvalifikácia je preto nevyhnutná pre zabezpečenie kvalitného priebehu a výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu. V súčasnosti je požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa materskej školy najmenej úplné stredné odborné vzdelanie.

Prečítajte si tiež: Legislatíva sociálneho fondu v školstve

Od 1. septembra 2029 nadobudne účinnosť časť zákona č. 182/2023 Z. z., ktorá definuje ako požadované vzdelanie pre kategóriu učiteľ MŠ najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa pre učiteľa materskej školy, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné.

Inovačné vzdelávanie

Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ak učiteľ MŠ nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín. Toto vzdelávanie musí učiteľ absolvovať do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca. Učiteľ materskej školy s úplným stredným odborným vzdelaním musí absolvovať inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania do 31.

Príplatok za profesijný rozvoj

Inovačné vzdelávanie spadá pod individuálny profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov a nie je povinný. Funguje na dobrovoľnej báze teda aby motivoval zamestnancov pracovať na aktualizácii a rozšírení si profesijných kompetencií napr. aj formou príplatku vo výške 3% ku mzde za vzdelávací program v rozsahu minimálne 50 hod. za program. Maximálna výška príplatku za profesijný rozvoj je 12%.

Podľa platnej legislatívy je nárok na 3% príplatok za profesijný rozvoj v rozsahu najmenej 50 hodín ukončený overením profesijných kompetencií a vydaným osvedčením o absolvovaní vzdelávania. Do príplatku za profesijný rozvoj v maximálnej výške 12% sa môžu zarátať napríklad 4 programy inovačného vzdelávania v trvaní min.

Evidencia a vykazovanie praxe

Pri evidencii a vykazovaní praxe zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi praxe a spôsobmi jej započítavania. Vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ v zápočtovom liste uvádza len trvanie pracovného pomeru zamestnanca vo svojej organizácii. Ak je však potrebné započítať aj predchádzajúce obdobia, je potrebné tieto údaje evidovať a správne ich vykazovať.

Pre započítanie predchádzajúcich období praxe sa používajú špeciálne formuláre a postupy. Údaje o počte odpracovaných rokov sa uvádzajú vo formáte RR.DDD (roky.dni) k zadanému dátumu, ktorý predchádza dňu začiatku pracovného pomeru v danej organizácii. Pri pridávaní záznamu o praxi sa uvádza názov organizácie, obdobie trvania pracovného pomeru a prípadne aj funkcia, v ktorej zamestnanec pôsobil. Dôležitá je kontrola na prekrývanie zadávaného obdobia a na správnosť zadania obdobia.

Kvalifikačné skúšky, atestácie a ich náhrady

Napriek tomu, že podľa platnej legislatívy nemožno vykonávať kvalifikačné skúšky, pojem „kvalifikačná skúška“ sa z posudzovania kvalifikácie nevytratil skončením účinnosti niektorých právnych predpisov. Je veľmi dôležité vedieť nadobudnuté vzdelanie pedagogických zamestnancov uplatniť pri ich zaraďovaní do platových tried a je vhodné poznať nadväznosť právnych predpisov v tejto oblasti.

Vyhláška č. 41/1996 Z. z.

Dňa 1. marca 1996 nadobudla účinnosť vyhláška č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov, na základe ktorej mohli vykonať pedagogickí zamestnanci s požadovaným vzdelaním a pedagogickou praxou najmenej päť rokov I. Pedagogickí zamestnanci, ktorí mali požadované vzdelanie najmenej desať rokov pedagogickej praxe a vykonanú prvú kvalifikačnú skúšku, resp. uznanie náhrady prvej kvalifikačnej skúšky, mohli vykonať II. Vyhláška definovala, čo možno uznať ako náhradu kvalifikačnej skúšky v § 9 vyhlášky č. 41/1996 Z. z.

Zmeny po prijatí zákona č. 317/2009 Z. z.

Situácia sa zmenila prijatím zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 317/2009 Z. z. zrušil vyhlášku č. 41/1996 Z. z. Od 1. novembra 2009 mohli pedagogickí aj odborní zamestnanci vykonávať atestácie. Kvalifikačné skúšky vykonané do 1. novembra 2009 sa uznali za vykonané atestácie, a to na základe § 61 ods. 7, 8 a ods. 11 zákona č. 317/2009 Z. z.

Zákon č. 138/2019 Z. z.

Zákon č. 317/2009 Z. z. nahradil s účinnosťou od 1. septembra 2019 zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aj tento zákon zachoval nadväznosť na vykonané kvalifikačné skúšky v § 90 zákona č. 138/2019 Z. z.

tags: #školstvo #započítanie #predchádzajúcej #praxe #podmienky