Ukončenie pracovného pomeru odchodom do starobného dôchodku: Podmienky a nároky

Pracovný život sa raz pre každého končí odchodom do dôchodku. Tento prechod je spojený s určitými právami a povinnosťami, ako pre zamestnanca, tak aj pre zamestnávateľa. Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky spojené s ukončením pracovného pomeru pri odchode do starobného dôchodku na Slovensku, s dôrazom na odstupné a odchodné.

Odstupné vs. Odchodné: Rozdiel a kedy na ne vzniká nárok

Je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným, pretože ide o dve rôzne formy platieb, ktoré zamestnancovi prináležia za rôznych okolností.

  • Odstupné: Predstavuje kompenzáciu pre zamestnanca za ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
  • Odchodné: Je odmena pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

Nárok na odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce, a to za predpokladu, že pracovný pomer trval minimálne 2 roky. Medzi tieto dôvody patrí napríklad situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.

Dôležité je zdôrazniť, že ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká.

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Podmienky ukončenia starostlivosti

Nárok na odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku, a predstavuje odmenu za jeho celú kariéru a prácu u zamestnávateľa. Nárok na odchodné vzniká v dvoch situáciách:

  1. Ak zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%). Stačí samotný vznik nároku, nie je nutné, aby dôchodok bol reálne priznaný a vyplácaný.
  2. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Ukončenie pracovného pomeru po dosiahnutí veku 65 rokov a nároku na starobný dôchodok (Pozastavené Ústavným súdom SR)

Novela Zákonníka práce priniesla od 1.1.2022 zmenu, ktorá umožňovala zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Táto zmena bola zakotvená v § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce.

Aktualizácia: Ústavný súd Slovenskej republiky však 15.12.2021 rozhodol o pozastavení účinnosti tohto ustanovenia. To znamená, že od 1.1.2022 sa toto ustanovenie neuplatňuje a zamestnávatelia ho nemôžu využiť na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancami.

Prečítajte si tiež: Odstupné a odchodné pri ukončení pracovného pomeru

Výpovedná doba

Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce (ktorého účinnosť je pozastavená), prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, by začala plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak však zamestnanec pre zamestnávateľa odpracoval viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace.

Ak by zamestnanec počas plynutia výpovednej doby nezotrval u svojho zamestnávateľa, zamestnávateľ by mal právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.

Dohoda o ukončení pracovného pomeru a odstupné

Ak zamestnávateľ nechce dať zamestnancovi výpoveď, ale navrhuje dohodu o ukončení pracovného pomeru, je dôležité vedieť, aké sú nároky na odstupné. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku a splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.

Zvyšovanie kvalifikácie a ukončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, v ktorej sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Prečítajte si tiež: Ukončenie pracovného pomeru na Slovensku

tags: #skončenie #pracovného #pomeru #odchod #do #starobného