Skúmanie Podmienok Zmluvy v Katastri Nehnuteľností

Prevod nehnuteľností je v súčasnosti bežnou súčasťou života. Mnohí sa stretávajú so situáciou, keď sami alebo niekto z ich okolia prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Avšak, nie každý si uvedomuje význam tohto právneho úkonu a možné právne problémy s ním spojené. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na skúmanie podmienok zmluvy v katastri nehnuteľností, vrátane autorizácie zmluvy advokátom a jej výhod.

Úvod do Prevodov Nehnuteľností

Zmluvné strany často nevedia správne nastaviť zmluvné vzťahy, nepoznajú zákonné náležitosti scudzovacích zmlúv alebo nevedia posúdiť právne, daňové a skutkové pozadie vlastníctva nehnuteľnosti. Taktiež nedokážu zistiť právnu „čistotu“ nehnuteľnosti predchádzajúcim vlastníkom.

Autorizácia Zmluvy Advokátom

Autorizácia zmluvy advokátom je garanciou, že zmluva o prevode nehnuteľností bude mať všetky zákonné náležitosti a jej obsah ani účel nebude odporovať zákonu, ani sa priečiť dobrým mravom.

Zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii v § 1a umožňuje advokátovi autorizovať akúkoľvek zmluvu, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, ako napríklad kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a ďalšie. Nie je pritom smerodajné, či ide o odplatné alebo bezodplatné zmluvy. Avšak, ak ide o odplatnú zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, advokát je povinný upozorniť zmluvné strany aj na platobné podmienky kúpnej ceny.

Nie každé spísanie zmluvy advokátom musí viesť aj k jej autorizácii. Advokát je oprávnený v určitých prípadoch odmietnuť vykonanie autorizácie zmluvy.

Prečítajte si tiež: Všetko o invalidnom dôchodku

Výhody Autorizácie Zmluvy Advokátom

Medzi najväčšie výhody autorizácie zmluvy o prevode nehnuteľnosti patrí to, že všetko vybavíte na jednom mieste - u advokáta. Nemusíte overovať podpisy u notára, podávať návrh na vklad vlastníckeho práva na katastri ani sa zaoberať platbou správnych poplatkov. Všetko za vás vybaví poverený advokát.

Advokáta môžete splnomocniť aj na komunikáciu so správcom bytového domu/bytovým spoločenstvom, katastrom nehnuteľností alebo matričným úradom. Pokiaľ je to vhodné, môžete sa s advokátom dohodnúť na podpísaní a vykonaní autorizácie zmluvy na inom vhodnom mieste ako v advokátskej kancelárii.

Z povahy povolania advokáta a v záujme transparentnosti by advokáti mali poskytovať právne služby väčšinou v priestoroch ich advokátskych kancelárií.

Úspora Času a Peňazí

Kataster posudzuje autorizovanú zmluvu len z pohľadu súladu s katastrálnym operátom a splnenia procesných podmienok na povolenie vkladu. Kataster je povinný rozhodnúť o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní, pričom zrýchlené konanie je do 15 dní. Samotné rozhodovanie katastra je zjednodušené prenesením zodpovednosti za skúmanie náležitostí zmluvy na advokáta. Kataster vo väčšine prípadov rozhoduje do 14 dní.

Správne poplatky za podanie návrhu do katastra sú 100,- € pri klasickom konaní a 300,- € pri zrýchlenom konaní. Ak poveríte advokáta podaním návrhu na vklad do katastra elektronicky, znižujú sa správne poplatky o 50%. Okrem toho, ak advokát pred podaním návrhu zašle katastru oznámenie o zamýšľanom vklade, znižuje sa správny poplatok ešte o 15,- €.

Prečítajte si tiež: Život so ZŤP na Slovensku

Ochrana Záujmov Klienta

Advokát je povinný zistiť pravú totožnosť účastníkov zmluvy, čím zabezpečí ochranu pred zneužitím totožnosti. Advokát je zo zákona povinný mať uzatvorené poistenie zodpovednosti pri výkone advokácie, čo kontroluje Slovenská advokátska komora. Realitné kancelárie ani iné subjekty takúto zákonnú povinnosť nemajú.

Poistenie zodpovednosti a jeho výška sa líši v závislosti od formy výkonu advokácie. V prípade výkonu advokácie ako fyzická osoba je minimálna poistná suma 100.000,- €. V prípade výkonu advokácie prostredníctvom právnickej osoby sa toto minimálne poistné krytie podstatne zvyšuje.

Dobromyseľné Nadobudnutie Vlastníckeho Práva k Nehnuteľnej Veci

Máloktorá z tém slovenskej civilistiky rezonuje v súčasnom odbornom diskurze viac než problematika dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Súčasný vývoj v rozhodovacej činnosti slovenských súdnych autorít však nasvedčuje skutočnosti, že princíp nemo plus iuris je naďalej aktuálny, v dôsledku čoho musí ochrana dobrej viery nadobúdateľa ustúpiť ochrane vlastníckeho práva vlastníka. Zatiaľ čo tento prístup stanovuje jasné kritéria na riešenie tohto právneho problému v budúcnosti, nerieši už (mnohokrát) tvrdé dopady tohto prístupu pre dobromyseľného nadobúdateľa.

Kúpa nehnuteľnosti patrí v dnešných spoločenských pomeroch medzi jedno z najdôležitejších životných rozhodnutí jednotlivca alebo rodiny. Rozhodnutie kúpy nehnuteľnosti je pritom spájané nielen s ekonomickými faktormi, ale aj sociálnymi a emocionálnymi, keďže kúpou nehnuteľnosti začína jednotlivec, resp. rodina budovať aj svoj domov. Súhra týchto faktorov vo výraznej miere ovplyvňuje osobnostný rozvoj človeka ako aj jeho integráciu do spoločnosti. Odhliadnuc aj od esenciálnych potrieb jednotlivca, resp. rodiny predstavuje investícia do nehnuteľnosti naďalej vhodný spôsob, akým môže investujúci zhodnotiť svoje kapitál, zvlášť v období inflácie, ktorej sme v súčasnosti svedkami. Závažnosti rozhodnutia kúpy nehnuteľnosti by v tomto kontexte po správnosti mala zodpovedať aj náležitá opatrnosť zo strany kupujúceho. Popri samotnej prevencii by právny poriadok mal taktiež dopomôcť pozícii starostlivého kupujúceho aj osobitnými ochrannými mechanizmami.

Investigatívna Povinnosť Kupujúceho

Pri analýze tejto povinnosti treba vychádzať z podobnej štruktúry ako pri analýze právneho režimu hnuteľných vecí. Investigatívna povinnosť kupujúceho, teda istý sumár preventívnych krokov, ktorými kupujúci preskúmava existenciu oprávnenia predávajúceho.

Prečítajte si tiež: Dokumenty a aktuality: Národný program

V znení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „OBZ“) nenachádzame všeobecnú úpravu pravidiel vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam. Tieto sú výlučným spôsobom obsiahnuté v § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“), ktorý odkazuje na aplikáciu osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 162/1995 Z. z.

V zmysle § 409 a nasl. OBZ sú predmetom kúpnej zmluvy výlučne hnuteľné veci (tovar), čím sú z kategórie aplikácie týchto ustanovení vylúčené nielen veci nehnuteľné, ale aj iné predmety právnych vzťahov. Uvedené je expressis verbis potvrdené aj v znení § 446 OBZ, ktorý upravuje pravidlá o nadobudnutí vlastníckeho práva výlučne k tovaru. V porovnaní s obchodnoprávnou úpravou definuje občianskoprávna úprava kúpnej zmluvy v § 588 a nasl. ako objekt záväzku „predmet kúpy“, teda všeobecne. Kúpa nehnuteľnej veci v obchodnoprávnych vzťahoch patrí vplyvom tejto zákonnej konštelácie k tzv. kombinovaným (zmiešaným) obchodnoprávnym vzťahom v zmysle § 261 ods.

Napriek tomu, že všetky predpoklady hovoria o vylúčení možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnej veci od neoprávnenej osoby na základe § 446 OBZ, predsa je nevyhnutné zaoberať sa osobitným prípadom. Ide o prípad zmluvy o predaji podniku v zmysle § 476 nasl. OBZ. Predmetom kúpy v zmysle tohto paragrafu je podnik ako hromadná vec, čoho súčasťou môžu byť aj nehnuteľné veci. Základným argumentom pre rozšírenie uplatnenia pravidiel z hnuteľných vecí aj na nehnuteľné veci predstavuje v tomto kontexte interpretačné pravidlo obsiahnuté v § 483 ods.

Vo svojej podstate by teda mala prvá veta iba signalizovať odklon od princípu kauzálnej tradície v zmysle občianskoprávnej a obchodnoprávnej (všeobecnej) úpravy tejto problematiky pri kúpnej zmluve. Skutočnosť, že § 446 OBZ má platiť obdobne aj v prípade zmluvy o predaji podniku len ustanovuje možnosť pre kupujúceho podniku nadobudnúť vlastnícke právo k hnuteľným veciam patriacim do podniku v dobrej viere. Tomuto interpretačnému záveru prisviedča najmä fakt, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci - či už v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu - je spájaný s intabuláciou v zmysle KZ.

Reštriktívnu interpretáciu § 483 ods. 3 veta 3 OBZ (prvý záver) môžeme badať najmä v rozhodovacej činnosti českých súdov. Druhý interpretačný záver je bližší rozhodovacej činnosti slovenských súdov. Aj tieto závery slovenských súdov nasvedčujú záveru, že v systematike slovenského súkromného práva existuje zmluvný titul, pri ktorom môže kupujúci ako nadobúdateľ nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnej veci v dobrej viere.

Princíp Kauzálnej Tradície

Medzi základné charakteristické črty vecných práv patrí ich publicita. Práve tento aspekt vecných práv predstavuje jeden z rozdielov vo vzťahu k obligáciám ako v zásade súkromným (diskrétnym) právnym skutočnostiam. V prípade slovenskej občianskoprávnej úpravy vychádza z princípu kauzálnej tradície. V zmysle tohto princípu je pre účinný prevod vlastníckeho práva potrebná existencia právneho dôvodu (lat. „titulus“) a spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (lat. „modus“).

Právne účinky takéhoto zápisu sa týkajú už mnohokrát diskutovanej úpravy princípu materiálnej publicity katastra nehnuteľností v právnom poriadku SR. Argumenty, prečo súčasná úprava neposkytuje dostatočnú ochranu dobromyseľnému kupujúcemu sú právnickej obci už dostatočne známe.

Stav de lege lata a doktrína slovenských súdov o bezvýhradnej ochrane skutočného stavu pred stavom evidovaným, teda učenie, že modus bez existencie právneho dôvodu na seba neviaže právne účinky, nachádza podľa názoru autora svoje ideové korene ešte v zákone č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ z roku 1950“).

Prijatím novej občianskoprávnej úpravy došlo vo vtedajšej ČSR k uzákoneniu princípu konsenzu pri otázke prevodu vlastníckeho práva k individuálne určeným veciam a to aj v prípade nehnuteľných vecí (§ 111 OZ z roku 1950). Translačné účinky prevodu vlastníckeho práva mala v zmysle tohto princípu už len samotná existencia zmluvy; zápis nadobúdateľa do pozemkovej knihy (modus) nebol potrebný.

Pre komunistický režim predstavoval taktiež v tomto kontexte dôležitejšiu skutočnosť, kto nehnuteľnosť užíva než kto je jej zapísaným vlastníkom. Na tomto ideovom základe bola neskôr v roku 1956 založená aj tzv. Podstatným však aj pre súčasnosť je, že revolučná úprava odstránila akúkoľvek relevanciu pozemkovo knižného zápisu (modus) a tým aj ochranu dobromyseľného nadobúdateľa.

Kupujúci nehnuteľnosti je v tomto režime zaťažený aj skutočnosťami, o ktorých by sa za štandardných okolností nemohol dozvedieť, pričom nedbanlivosť vlastníka v tejto záležitosti nezohráva úlohu. Riešenie by mohla predstavovať podľa názoru autora istá syntéza týchto prístupov, akú ustanovil napr. Hľadanie istého ekvilibra medzi ochranou skutočného a evidovaného stavu je však prioritnou úlohou zákonodarcu.

Doterajšie zistenia ukazujú, že ani občianskoprávny ani obchodnoprávny režim kúpnej zmluvy (s výnimkou zmluvy o predaji podniku) nevytvárajú predpoklady pre dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Rovnako môžeme konštatovať, že súčasná katastrálna úprava nepripisuje zápisu v katastri nehnuteľností právne účinky (v prípade počiatočnej absencii právneho dôvodu) a tým chráni výlučne skutočný stav.

Právne Povinnosti Kupujúceho

Prvý druh týchto povinností predstavujú esenciálne povinnosti, ktoré zakladajú pre druhú stranu nárok na plnenie. Ak k plneniu nedôjde dobrovoľne, môže byť súdne vymáhané vrátane náhrady škody, ktorá zmluvnej strane v dôsledku neplnenia vznikla. Ako príklad môžeme uviesť nárok predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle § 409 ods.

Pri pohľade na platné úpravy kúpnej zmluvy však vieme identifikovať aj také povinnosti, ktoré nárok na plnenie pre druhú stranu nezakladajú. Neplnenie týchto povinností navyše ani nemôžu viesť k uplatneniu náhrady škody pre druhú zmluvnú stranu. V germánskom právnom priestore bývajú tieto povinnosti označované ako povinnosti nižšieho druhu popr. kvázipovinnosti (v nem. právnej terminógii „Obliegenheit). Aj keď zákon vylučuje pri takýchto povinnostiach ich žalovateľnosť druhou stranou, plnenie týchto kvázipovinností je vo výlučnom záujme kupujúceho, keďže ich nesplnením môže dôjsť k vzniku škody na jeho strane.

Odborná literatúra uvádza ako príklad takejto povinnosti povinnosť kupujúceho prezrieť predmet predaja a reklamovať prípadné vady dodanej veci. V slovenskom práve spĺňa tieto parametre napr. § 427 ods. 1 v spojitosti s ods. Identifikácia a reklamácia vád je v tomto zmysle povinnosťou výlučne kupujúceho, pričom predávajúcemu vo vzťahu k nej nevzniká nárok na plnenie ani prípadný nárok na náhradu škody.

Podobne ako identifikácia faktických vád, aj identifikácia právnej vady veci je predmetom právnych (kvázi)povinností zo strany kupujúceho. Existencia tejto povinnosti je v zahraničných úpravách výsledkom sudcovského dotvárania práva pri posudzovaní dobromyseľnosti nadobúdateľa vlastníckeho práva, Právna veda však vychádza aj z názoru, že tento postup môže vyplývať z princípu prevencie škody popr. V rozhodovacej činnosti NS ČR bol napr. formulovaný názor, že bežná (obvyklá) opatrnosť zmluvnej strany pri nadobúdaní vecného práva zásadne nezahrňuje aj povinnosť učiniť aktívne kroky (šetrenie) smerujúce k tomu, aby sa zmluvná strana uistila, že zapísaný stav je v súlade so skutočným stavom, no uvedené neplatí, ak existujú objektívne okolnosti vzbudzujúce pochybnosti o súlade medzi zapísaným a skutočným stavom.

Nadobudnutie Vlastníctva Nehnuteľnosti

Vlastníctvo nehnuteľnosti je možné nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou (napr.

• zmluvný prevod - vlastníctvo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu).
• dražbu - vlastníctvo k predmetu dražby sa nadobúda dňom určeným osobitným predpisom, podľa ktorého bola dražba vykonaná.
• na základe rozhodnutia štátneho orgánu - vlastníctvo sa nadobúda dňom určeným v tomto rozhodnutí (napr.
• nadobúdanie vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom - do katastra nehnuteľností sa zapíše záznamom ako vlastník osoba uvedená v rozhodnutí o pridelení súpisného čísla alebo osoba uvedená v kolaudačnom rozhodnutí, pričom uvedený záznam plní len evidenčnú funkciu.

Príklady Nadobudnutia Vlastníctva

Príklad č. 1: Daňovník predáva nehnuteľnosť nadobudnutú kúpou, ktorú využíval na prenájom. Kúpna zmluva na obstaranie nehnuteľnosti bola uzatvorená dňa 2.9.2024, kedy bola uhradená kúpna cena, pričom vklad do katastra bol vykonaný ku dňu 30.10.2024. Pri zmluvnom prevode sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti, resp. právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu.

Príklad č. 2: Daňovník zdedil nehnuteľnosť po svojom strýkovi (tzn. v nepriamom rade). Strýko zomrel 12.5.2025, dedičské konanie prebehlo až 23.7.2025. Pri dedení sa vlastníctvo nadobúda smrťou poručiteľa, tzn.

Príklad č. 3: Dvaja vlastníci nadobudli pozemok dedením v roku 1996, na ktorom stála záhradná chatka. Bola užívaná, o čom je dokumentácia, ale nebola zapísaná na liste vlastníctva. Na základe kolaudačného rozhodnutia v roku 2025 bolo pridelené súpisné číslo pre registráciu v katastri nehnuteľnosti. Pri posudzovaní zdanenia dosiahnutých príjmov z predaja záhradnej chatky je potrebné prihliadnuť na moment nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti.

Príklad č. 4: Daňovník nadobudol darovaním v roku 2008 pozemky, pri ktorých došlo v roku 2025 k sceleniu - komasácii. Tento nový pozemok sa daňovník rozhodne predať. Od akého dátumu sa bude počítať moment nadobudnutia? Ak sa geometrickým plánom zlúčilo viacero pozemkov jedného vlastníka v doterajšom stave do jedného pozemku v novom stave, na zápis do katastra nehnuteľností sa doručuje žiadosť o zápis geometrického plánu, na základe ktorého sa vykoná iba záznam v katastri nehnuteľností (nie vklad do katastra nehnuteľností). Z uvedeného vyplýva, že je potrebné vychádzať z údajov listu vlastníctva, ktorý obsahuje údaje a bližšie vysvetlenia súvisiace s právom k nehnuteľnostiam.

Príklad č. 5: Daňovník zdedil pozemky po svojom bratovi v roku 2004. V čase dedenia neboli pozemky prepísané na liste vlastníctva. K vkladu do katastra nehnuteľností došlo až v roku 2025. Daňovník sa rozhodol predať tieto pozemky. Považuje sa príjem z predaja daných pozemkov sa zdaniteľný príjem? Ak daňovník nadobudol predmetnú nehnuteľnosť - pozemky z titulu dedenia, potom sa vlastníctvo počíta odo dňa smrti poručiteľa. Ak sú splnené podmienky pre oslobodenie príjmu od dane, t. j.

Autorizácia Zmluvy Advokátom a Zákon o Advokácii

Autorizácia zmluvy advokátom, a to konkrétne zmluvy o prevode nehnuteľností pribudla v súvislosti s účinnosťou novely zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov od 01.09.2009.

Podľa § 1a, 1b zákona:

§ 1a

(1) Autorizáciou zmluvy je spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody.

(4) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti za odplatu, advokát upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a v zmluve uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Advokát je povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

§ 1b

(1) Ak advokát nepozná účastníkov, ich zástupcov, tí musia preukázať svoju totožnosť platným dokladom totožnosti alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.

(3) Ak sa ani napriek postupu podľa odseku 2 advokátovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a právnu službu neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti; to neplatí, ak preukáže, že poškodený účastník zmluvy vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.

Význam Autorizácie Zmluvy Advokátom

Pod pojmom autorizácia zmluvy advokátom zákon rozumie spísanie, t. j. vyhotovenie zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pritom je povinnosťou advokáta zistiť spoľahlivo totožnosť účastníkov zmluvy. Totožnosť zisťuje z ich dokladov totožnosti alebo na podklade potvrdenia o ich totožnosti prostredníctvom dvoch svedkov. To samozrejme nebráni advokátovi, aby zistenie totožnosti v prípade jeho pochybností uskutočnil aj inými spôsobmi. Napr. prostredníctvom ďalších svedkov alebo vyžiadaním vyjadrenia príslušnej obce.

Pokiaľ ide o posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody, tento tzv. prieskum vykonáva advokát na základe skutočností a okolností, ktoré sa uzavretia zmluvy týkajú. V zásade ide o činnosť, ktorá súvisí s odborným vzdelaním advokáta.

V prípade odplatnej zmluvy, upozorní advokát účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve. Ďalej uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Zároveň advokát oznámi účastníkom zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

Ďalšie Výhody Autorizácie

Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posúdi zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Obmedzuje sa teda len na skúmanie, či sú údaje o prevádzanej nehnuteľnosti zhodné s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. Neskúma či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou. Neskúma ani či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Dokonca neskúma či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností: „Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, okresný úrad rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní.“ Výhodou je teda kratšia lehota pre rozhodnutie a zápis práva k nehnuteľnosti. Okresný úrad rozhodne o 10 dní skôr, oproti bežnej 30 dňovej lehote.

Výhodou je aj skutočnosť, že advokát je pre prípad škody vzniknutej v spojitosti s autorizáciou zmluvy poistený.

tags: #skumanie #podmienok #zmluvy #kataster #nehnuteľností