Investovanie dôchodkov Slovákov: Pripravujú sa dostatočne na budúcnosť?

Finančná situácia slovenských domácností sa v poslednom období vyvíjala rôzne a príprava na dôchodok je čoraz aktuálnejšia téma. Tento článok sa zameriava na to, ako Slováci investujú do svojich dôchodkov, aké sú rozdiely v prístupoch a aké faktory ovplyvňujú ich rozhodnutia.

Aktuálna finančná situácia slovenských domácností

V poslednom roku sa finančná situácia slovenských domácností vyvíjala rozdielne. Viac ako dve pätiny respondentov tvrdia, že ich finančná situácia ostala rovnaká. Až 15 % domácností však uvádza, že bez cudzej pomoci či siahania na úspory by nevyžili.

Príprava Slovákov na dôchodok

Dobrou správou je, že až 61 % ľudí sa na starobu finančne pripravuje, najčastejšie cez II. a III. dôchodkový pilier. Viac ako polovica opýtaných si pravidelne odkladá a v priemere mesačne ušetria 147 eur. Napriek tomu sa ukazuje, že veľká časť ľudí sa spolieha na štát. Takýto postoj je podľa odborníkov alarmujúci, najmä preto, že dominuje u ľudí s nižším vzdelaním či horšou finančnou situáciou.

Vzdelanie, príjem a príprava na dôchodok

Koreláciu medzi vzdelaním, príjmom a schopnosťou pripravovať sa na dôchodok potvrdzuje aj dekanka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Erika Pastoráková. „Vzdelanie a príjem sú kľúčovými determinantmi pre individuálnu prípravu jednotlivcov na dôchodok. Rozhodnutia o odloženej spotrebe sú komplexné a ovplyvňujú ich viaceré ekonomické aj behaviorálne faktory,“ uviedla Pastoráková.

Rozdiely vo vzdelaní a úsporách

Rozdiely medzi jednotlivými skupinami sú markantné. Zatiaľ čo k cieľovej čiastke smeruje alebo ju prekračuje tretina ľudí s nižším vzdelaním, medzi vysokoškolákmi je to až 61 %. Priemer za celú populáciu vo veku 18 - 65 rokov je 55 500 eur, pričom za posledné dva roky tento odhad narástol o 35 %. Mesačné sporenie sa však zvyšovalo iba o necelých 6 %.

Prečítajte si tiež: Podpora rodín s deťmi na Slovensku

Potenciál sporenia a zhodnotenia

Podľa investičného analytika Simplea Richarda Kováča, ak si ľudia od 35. roku života dokážu pri priemernom mesačnom odklade 147 eur a 6 % zhodnotení sporiť až do dôchodku, môžu dosiahnuť sumu takmer 200-tisíc eur. Respondenti však sami uvádzajú, že by im stačilo omnoho menej. V priemere 55 450 eur, pričom ženy si vystačia s podstatne nižšou sumou ako muži.

Investovanie do II. a III. piliera

Výskum zároveň ukázal, že Slováci sporia v II. pilieri priemerne 74 eur mesačne a v III. pilieri 56 eur, pričom väčšine klientov v treťom pilieri prispieva zamestnávateľ. Alarmujúce však je, že až štvrtina ľudí v druhom pilieri a tretina v treťom netuší, v akom fonde si sporí. Oba piliere sa pritom navzájom dopĺňajú - druhý zabezpečuje povinné investovanie časti odvodov, kým tretí je dobrovoľný a slúži na budovanie rezervy navyše.

Nízka finančná gramotnosť a nezáujem o fondy

Nízka finančná gramotnosť a nezáujem o fondy sú významné prekážky efektívneho investovania do dôchodku. Ak ľudia nevedia, v akých fondoch sporia, nemôžu aktívne riadiť svoje investície a optimalizovať ich podľa svojich potrieb a cieľov.

Dôležitosť aktívneho prístupu k investovaniu

Je dôležité, aby si Slováci uvedomili, že spoliehanie sa iba na štát nemusí byť v budúcnosti postačujúce. Aktívny prístup k investovaniu, vzdelávanie sa v oblasti financií a pravidelné sporenie môžu výrazne zlepšiť ich finančnú situáciu v dôchodkovom veku.

Možnosti zlepšenia

Pre zlepšenie situácie je potrebné zvýšiť finančnú gramotnosť obyvateľstva, motivovať ľudí k aktívnemu sporeniu a investovaniu, a tiež zabezpečiť transparentnosť a dostupnosť informácií o dôchodkových fondoch.

Prečítajte si tiež: Trendy v sociálnych potrebách Slovákov

Prečítajte si tiež: Podmienky pre opatrovanie Slovákov

tags: #slováci #investovanie #dôchodkov