Sociálny kontakt a potreby Slovákov: Prieskumy odhaľujú zaujímavé trendy

Sociálny kontakt a vnímanie potrieb sú kľúčové aspekty, ktoré formujú spoločnosť. Na Slovensku sa tieto oblasti stávajú predmetom rozsiahlych prieskumov, ktoré odhaľujú zaujímavé trendy a postoje obyvateľov. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto prieskumov a ich zistenia, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť slovenskú spoločnosť.

Preferencie politických strán a dôvera vo verejných činiteľov

Politická scéna na Slovensku je dynamická a neustále sa mení. Prieskumy verejnej mienky pravidelne monitorujú preferencie voličov a dôveru v politické strany a ich predstaviteľov. Podľa exkluzívneho prieskumu agentúry SANEP pre televíziu ta3 z polovice októbra by parlamentné voľby vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 21,1 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD premiéra Roberta Fica so ziskom 20,4 percenta. Tretie miesto by obsadilo hnutie Republika vedené Milanom Uhríkom, ktoré by získalo 10,2 percenta hlasov.

Tieto výsledky naznačujú, že politická scéna je pomerne vyrovnaná a voliči sú rozdelení medzi viaceré strany. Dôležité je tiež sledovať volebný potenciál jednotlivých strán, ktorý ukazuje, koľko voličov ich ešte zvažuje ako druhú voľbu. V prípade Progresívneho Slovenska by to mohlo byť až 23,5 percenta.

Prieskumy tiež sledujú dôveru verejnosti v politických predstaviteľov. Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) má dôveru 30 percent a nedôveru 55 percent voličov. Branislav Gröhling (SaS) má dôveru 25 percent, rovnako mu nedôveruje 55 percent opýtaných. Tieto čísla ukazujú, že dôvera v politikov je pomerne nízka a verejnosť je voči nim kritická.

Je však dôležité poznamenať, že štátny prieskum Infostatu ukázal odlišné výsledky ako merania súkromných agentúr. Podľa údajov štátnej inštitúcie by vo voľbách zvíťazil Smer so ziskom 20,2 %. Na druhom mieste by skončilo Progresívne Slovensko s 20,1 %. Rozdiely môžu byť spôsobené dátumom zberu dát, metodikou či štatistickou odchýlkou.

Prečítajte si tiež: Jednorodičovské domácnosti a starostlivosť o rodičov

Sociálny status učiteľov a rešpekt v školstve

Prieskum Global Teacher Status Index (GTSI) poukázal na to, že z hľadiska sociálneho statusu učiteľa sa Slovensko radí na 28 priečku z 36 krajín. Relatívna úroveň GTS Indexu je na Slovensku 28 bodov zo 100, čo je smutným zrkadlom pracovných podmienok v školstve a tiež celkového vnímania hodnoty učiteľského povolania. Sociálny status učiteľa má priamy vplyv aj na žiacky výkon. Z GTSI prieskumu vyplýva, že čím je preukazovaná úcta voči pedagógom v danej krajine vyššia, tým lepšie sa žiakom darí v medzinárodnom PISA testovaní.

V rámci učiteľskej sféry je na Slovensku najvyššia vážnosť priraďovaná riaditeľovi školy, ktorý má na škále od 1 do 14 rešpekt v hodnote 10. Učiteľské povolanie má nízky status a širokou slovenskou verejnosťou je vnímané ako zle platené, napriek tomu, že podľa prieskumu túto profesiu verejnosť označovala najmä ako náročnú a dôveryhodnú.

Taktiež rešpekt samotných žiakov voči učiteľom je v dnešnej dobe na pomerne alarmujúco nízkej úrovni. Len 22 % respondentov súhlasilo s výrokom, že na Slovensku žiaci učiteľov rešpektujú. Ide pritom o rôzne formy nevhodného správania, o ktorom žiak nemusí ani vedieť. Správny učiteľ či učiteľka by však vždy mali ísť príkladom a svojich žiakov nielen obohacovať na vedomostnej úrovni, ale tiež im ukazovať kultúrne a etické správanie či viesť ich k efektívnemu riešeniu konfliktov.

Alexandra Hučeková, laureátka za rok 2021 a učiteľka nemčiny, je presvedčená, že alfou a omegou pre pozitívny vzťah žiaka voči učiteľovi je sociálna a komunikatívna kompetencia učiteľa, až potom rozhoduje učiteľ ako odborník vo svojom predmete. Podľa nej sa rešpekt rodí práve vtedy, keď žiaci dôverujú učiteľovi a na jeho hodinách dosahujú úspech, pretože sa učiť chcú.

Potreba autoritárskeho lídra a dôvera v demokratické princípy

Zaujímavé zistenia priniesol aj prieskum agentúry AKO, ktorý sa zaoberal potrebou autoritárskeho lídra na Slovensku. Takmer 60 percent opýtaných verí, že Slovensko potrebuje autoritárskeho lídra, aj za cenu, že by sa pohyboval na hranici demokratických princípov.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o metodológii sociálneho výskumu

V potrebu autoritárskeho lídra určite alebo skôr verí podľa prieskumu 56,8 percenta opýtaných slovenskej národnosti a až 71,9 percenta respondentov maďarskej národnosti. Pokiaľ ide o voličov jednotlivých politických strán, potreba autoritárskeho lídra dominuje u voličov SNS (80 percent určite alebo skôr), Smeru (79 percent), Hlasu (78 percent), Republiky (70 percent) a aj Sme rodina (61 percent). Naopak, viera, že Slovensko nepotrebuje autoritárskeho lídra, dominuje u voličov Progresívneho Slovenska (80 percent), SaS (76 percent), KDH (56 percent) a OĽaNO (55 percent).

Tieto výsledky naznačujú, že časť slovenskej spoločnosti je nespokojná s fungovaním demokracie a hľadá silného lídra, ktorý by dokázal presadiť zmeny. Je však dôležité si uvedomiť, že autoritársky režim môže viesť k obmedzeniu slobody a porušovaniu ľudských práv.

Zameranie školského vzdelávania a príprava na budúcnosť

Reprezentatívny prieskum CEEV Živica odhalil výrazný pokles dôvery Slovákov v zameranie školského vzdelávania. Zatiaľ čo v roku 2018 nadpolovičná väčšina respondentov verila, že školy pripravujú deti na život po roku 2030 dobre, dnes je tento názor v menšine. Dospelá populácia je veľmi kritická k tomu, ako sa vyvíja kvalita vzdelávania na Slovensku.

Podľa prieskumu v súčasnosti stále prevláda názor, že ideálny učiteľ/učiteľka by mali byť mladší. Ideálny/na učiteľ/ka má mať podľa verejnosti rovnaký prístup ku všetkým žiakom a nechávať žiakov, aby sami prišli na riešenie a učivo tak pochopili. Slovenské školy potrebujú zmenu, aby boli atraktívnejšie pre žiakov a držali krok s dobou. Nedostatok investícií do vzdelávania, najmä do učiteľov, sa negatívne odrazil na kvalite výučby.

Pocit šťastia a frekvencia stretávania sa s blízkymi

Slováci preukazujú najnižšiu mieru pocitu šťastia v porovnaní s ostatnými skúmanými európskymi krajinami. Pri téme stretávania sa s blízkymi sa Slováci umiestnili v strednej časti rebríčka s priemerným skóre 4,61, ktoré sa najviac približuje k slovnej odpovedi "s blízkymi sa stretávam raz za týždeň". Najvyššia úroveň šťastia bola zaznamenaná vo Švajčiarsku (8,15), Fínsku (8,07) a Nórsku (7,95).

Prečítajte si tiež: Nároky žien na zdravotnú starostlivosť

Tieto výsledky naznačujú, že Slováci nie sú veľmi spokojní so svojím životom a že sociálny kontakt s blízkymi nie je dostatočný. Je dôležité si uvedomiť, že pocit šťastia a sociálne väzby majú pozitívny vplyv na zdravie a kvalitu života.

Prieskum národných hodnôt

Cieľom realizácie prieskumu národných hodnôt zo strany SGN je zmapovanie a pochopenie hodnôt, postojov a potrieb obyvateľov, postupná aktivizácia celospoločenského dialógu o tom, akú krajinu budujeme. Výsledky prieskumu národných hodnôt a hodnotových postojov (NVA) sa reálne využívajú v desiatkach krajín pri budovaní platformy riešenia spoločenských výziev a nastavovaní verejných politík štátov i jednotlivých miestnych komunít v súlade s potrebami a prioritami občanov.

Našim zámerom je osloviť, podporovať a prepájať kľúčových nositeľov zmeny v rôznych oblastiach rozvoja na Slovensku. V tomto roku sa sústredíme na oblasti obsiahnuté v pláne obnovy SR. Veríme totiž, že prepojenie zástupcov všetkých sektorov je pre implementáciu plánu a rozvoj SR kľúčové. Prieskum umožňuje pochopiť a zužitkovať výsledky na lepšie zacielenie, akceleráciu, komunikáciu a spoluprácu.

tags: #prieskum #sociálny #kontakt #potreba #Slovensko