Dôchodca zo Slovenska v Českej republike: Daňové aspekty

Tento článok sa zameriava na daňové povinnosti slovenského dôchodcu, ktorý žije alebo poberá príjmy v Českej republike. Rozoberieme si, ako sa určuje daňová rezidencia, ako sa zdaňujú rôzne druhy príjmov zo zdrojov v Českej republike a ako sa postupuje pri zamedzení dvojitého zdanenia.

Daňová rezidencia: Kto je rezident SR?

Podľa slovenského zákona o dani z príjmov je daňovým rezidentom SR osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Rezident SR podlieha na Slovensku neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti, čo znamená, že je povinný zdaniť všetky svoje príjmy, bez ohľadu na to, kde boli zarobené.

Definície podľa zákona o dani z príjmov:

• Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou): Osoba s trvalým pobytom, bydliskom alebo pobytom aspoň 183 dní v SR.
• Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou): Osoba, ktorá nespĺňa podmienky pre rezidenta SR.
• Daňovník nespolupracujúceho štátu: Fyzická osoba bez trvalého pobytu alebo právnická osoba bez sídla v štáte uvedenom v zozname Ministerstva financií SR alebo v zozname EÚ. Na daňovníkov z nespolupracujúcich štátov sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou.

Predmet dane:

• Predmet dane rezidenta SR: Príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem).
• Predmet dane nerezidenta SR: Príjem plynúci zo zdrojov na území SR.
• Zdaniteľný príjem: Príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov.

Konflikt dvojitej rezidencie

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch štátov (napríklad SR a ČR), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií definovaných v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Medzi tieto kritériá patria:

1. Stály byt (trvalo dostupné bývanie): Byt, ktorý má daňovník vo vlastníctve alebo v držbe, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie.
2. Stredisko životných záujmov: Štát, ku ktorému má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy (napr. rodina, zamestnanie, majetok).
3. Obvyklý pobyt: Štát, v ktorom sa daňovník obvykle zdržiava.
4. Štátna príslušnosť: Ak predchádzajúce kritériá nevedú k jednoznačnému určeniu rezidencie, zohľadní sa štátna príslušnosť daňovníka.
5. Dohoda príslušných úradov: Ak ani predchádzajúce kritériá nepostačujú, rezidencia sa určí vzájomnou dohodou príslušných úradov oboch štátov.

Zdaňovanie príjmov zo zdrojov v Českej republike

Ak je slovenský dôchodca daňovým rezidentom SR, je povinný zdaniť všetky svoje príjmy, vrátane príjmov zo zdrojov v Českej republike, na Slovensku. Zdaňovanie týchto príjmov sa riadi Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len "zmluva") a zákonom o dani z príjmov.

Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).

Príjmy zo závislej činnosti (zamestnania)

Ak dôchodca poberá príjmy zo zamestnania vykonávaného v Českej republike, tieto príjmy sú podľa zmluvy zdaniteľné v Českej republike. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia zo Slovenska a cestovanie v Česku

Výnimkou je situácia, keď rezident SR vykonáva zamestnanie v Českej republike kratšie ako 183 dní v danom roku a mzdu mu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v Českej republike nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takom prípade príjem nepodlieha zdaneniu v Českej republike.

Príjmy z prenájmu a predaja nehnuteľnosti

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v Českej republike sa riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v Českej republike podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov.

Ak rezident SR predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol v roku 2013, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či Česká republika toto právo využije a akým spôsobom, závisí od jej vnútroštátnej legislatívy. Rezident SR napriek svojej celosvetovej povinnosti tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako päť rokov). V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

Prečítajte si tiež: Cestovanie vlakom pre dôchodcov v Česku

Príjmy z činnosti umelca alebo športovca

Ak slovenský dôchodca, ktorý je umelcom alebo športovcom, vykonáva činnosť v Českej republike, príjmy z tejto činnosti môžu byť zdanené v Českej republike. To, či Česká republika toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Výhry a ceny

V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, výnimku predstavuje napr. zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja. To znamená, že ak takýto príjem plynie zo zdroja v Českej republike, právo na jeho zdanenie má aj Česká republika. Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.

Oslobodenie prijatých cien alebo výhier od dane vymedzené v § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je podmienené neprevýšením hodnoty 350 eur za cenu alebo za výhru.

Úrokové príjmy

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy (§ 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov) zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.

Prečítajte si tiež: Škola a domov dôchodcov - nový model

V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja (v Českej republike, Maďarskej republike resp. Rakúskej republike). Podmienkou uplatnenia zvýhodnenia v zmysle zmluvy je preukázanie, že daňovník je rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov.

V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške "maximálnej dane" vymedzenej v tejto zmluve (napr. 10 % hrubej sumy príjmov).

Dividendy (podiely na zisku)

V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy".

Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.

Ak podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov vykázané za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 plynú od 1.1.2017 rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (bez ohľadu na to či zo spolupracujúceho štátu, resp.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Slovenská republika má s mnohými krajinami, vrátane Českej republiky, uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto zmluvy definujú, ktorý štát má právo zdaniť konkrétny typ príjmu. Na zamedzenie dvojitého zdanenia sa používajú dve základné metódy:

1. Metóda vyňatia príjmu: Príjem, ktorý bol zdanený v zahraničí, sa na Slovensku vyjme zo základu dane. To znamená, že sa na Slovensku už nezdaňuje.
2. Metóda zápočtu dane: Daň zaplatená v zahraničí sa započíta na slovenskú daň. To znamená, že daňovník zaplatí na Slovensku len rozdiel medzi slovenskou daňou a daňou zaplatenou v zahraničí.

Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods. 3 zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane.

Povinnosti daňovníka - podanie daňového priznania

Rezident SR (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura.

Ak rezident SR poberal v roku 2025 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov (napr.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026. Túto lehotu je možné predĺžiť, ak daňovník podá oznámenie príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

tags: #dôchodca #zo #Slovenska #v #Českej #republike