Francúzsko zakazuje pesticídy: Vplyv na včely a poľnohospodárstvo

Včely, ako zásadní opeľovači, zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní potravinovej produkcie a udržiavaní ekosystémov. Ich populácie však v posledných desaťročiach dramaticky klesajú, čo predstavuje vážnu hrozbu pre ľudstvo. Jedným z hlavných faktorov, ktoré prispievajú k tomuto alarmujúcemu trendu, je používanie pesticídov v poľnohospodárstve. Francúzsko sa rozhodlo ísť proti tomuto trendu a ako prvá európska krajina zakázalo používanie piatich pesticídov, čo vyvolalo zmiešané reakcie medzi včelármi, ekológmi a poľnohospodármi.

Neonikotinoidy a ich dopad na včely

Neonikotinoidy sú syntetické insekticídy štruktúrou podobné nikotínu. Tieto chemikálie útočia na centrálny nervový systém hmyzu, čím spôsobujú paralýzu a smrť. Používajú sa v poľnohospodárstve na ochranu plodín pred škodcami, ale majú rozsiahle negatívne dopady na včely a iný hmyz. Pridávajú sa do takmer všetkej americkej kukurice a do asi jednej tretiny americkej sóje.

Už v roku 2006 sa začal pozorovať dramatický úhyn včelích populácií. Výskumy ukazujú, že neonikotinoidy majú negatívne účinky na včely a divé včely. Okrem včiel sú ohrozené aj ďalšie druhy hmyzu, vrátane čmeliaka severoamerického, ktorý zaznamenal pokles o 90 %.

V ríši hmyzu je účinok neonikotinoidov porovnateľný s chemickým útokom sarínom na ľudí. Látka napadne nervový systém, paralyzuje svaly a nervy, včelám vykrúti krídla.

Francúzsky zákaz pesticídov: Prelomový krok alebo riziko pre poľnohospodárov?

Francúzsko sa rozhodlo zakázať až 5 pesticídov a týmto sa stane prvou európskou krajinou, ktorá zavedie takúto politiku. Pre včelárov a ekológov je to dobrá správa no pestovatelia plodín len nad tým krútia hlavou pretože sa zvýši riziko napadnutia ich plodín škodcami. Čo týchto pestovateľov trápi ešte viac je to, že pesticídy budú zakázané nie len vo vonkajších priestoroch ale aj v skleníkoch.

Prečítajte si tiež: Výzvy v starostlivosti o maloletých vo Francúzsku

Na rozdiel od Francúzska, Británia takýto zákaz odmieta aj napriek dôkazom, že pesticídy zabíjajú včely.

Obavy poľnohospodárov

Pestovatelia plodín sa obávajú zvýšeného rizika napadnutia ich plodín škodcami. Zákaz pesticídov sa týka nielen vonkajších priestorov, ale aj skleníkov.

Alternatívne riešenia a ekologické postupy

Katarína Juríková z Greenpeace hovorí, že existuje viacero ekologických postupov, ako chrániť plodiny. Správnym riešením je podľa ochranárov používanie biologických postrekov.

Poľnohospodári môžu diverzifikovať farmy, aby vytvárali vždy dostupnú potravu pre včely. Treba podporiť obnovu ekologicky priateľských postupov.

Používanie biologických BTI postrekov pôsobí na larvy komárov, no pre ostatné organizmy nie sú škodlivý. Na rozdiel od chemických postrekov neohrozujú ľudské zdravie a nepredstavujú ani záťaž pre životné prostredie. BTI pôsobí preventívne na larvy ešte skôr, ako sa z nich komáre vyliahnu, takže vo väčšej miere zabraňujú budúcemu množeniu komárov. Zároveň je dovolené ich použitie aj v chránených oblastiach.

Prečítajte si tiež: Múzeá a pamiatky pre ZŤP v Paríži

Situácia na Slovensku a postoj ministerstva pôdohospodárstva

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že problém s neonikotinoidmi nie je. Rezort pôdohospodárstva presviedča, že k ochrane včiel pristupuje zodpovedne - Slovensko má vlastné pracovisko na analýzu vplyvov pesticídov a neonikotinoidy obmedzili už v roku 2010. Na Slovensku je zakázané neonikotinoidy používať na včelomilné rastliny, nemali by sa používať v kombinácii s inými látkami, ktoré znásobujú účinok jedov a za nevhodných poveternostných podmienok.

„Ošetrovanie osiva repy neonikotinoidmi je lacnejšie, efektívnejšie, menej zaťažujúce pre životné prostredie a nemá vplyv na včelstvá. Plošný zákaz by podľa komory znamenal zvýšené náklady pre poľnohospodárov a viac by zaťažil prírodu, pretože postreky s násobne účinnejšou látkou by zabíjali okrem škodcov aj užitočný hmyz.

Problémy včelárov na Slovensku

Pri pohľade na podlahu bratislavského včelárstva, ktorá je plná mŕtvych tiel, je ťažké tomu uveriť. Betónová podlaha včelárstva na okraji Bratislavy je posiata mŕtvolkami. Niektoré včely sú rozpučené, na zemi ich je tak veľa, že sa im nedá vyhnúť. Ďalšie už slnko vysušilo na nehybné sivé telá. Podobný výjav sa opakuje takmer po celom svete. Pri priamom kontakte s chemickým prachom včely, motýle a ďalší hmyz umierajú okamžite. To je ten menej bolestivý spôsob. Chémia sa totiž dlho drží aj v rastlinách a keď ich včely opeľujú, vystavia sa síce menšej, no stále smrteľnej dávke.

Včelár Dušan Dedinský jednu z postihnutých včiel dvihne zo zeme, chvíľu mu chodí po ruke, trepoce krídlami, skúsi vzlietnuť, no namiesto toho sa zrúti dolu, nedokáže už lietať. Do Dedinského úľov v Devínskej Novej Vsi sa koncom apríla časť včelína nevrátila. Niektoré zomreli v prírode, iné boli po kontakte s pesticídom také dezorientované, že do úľa už netrafili. Dedinský vtedy pozametal zo zeme asi kilo včiel (o jeho prípade informovala v reportáži aj RTVS) a hynú dodnes.

Z otravy podozrieva miestne družstvo Devín, ktoré obrába blízke polia. „Hovorili, že striekali jedom, ktorý zabíja všetko živé. Ale na pšenici, kde by nemali byť včely. Hneď za tým je však vysiate pole repky.

Prečítajte si tiež: Podmienky návštevy múzeí pre držiteľov ZŤP vo Francúzsku

Dokázať zásah neonikotinoidmi je možné len cez drahé rozbory a množstvá látok vo včelách sú príliš malé, vysvetľuje Dedinský. Včely umierajú postupne, nikto úhyny nemonitoruje a veľa ich zostane popadaných v prírode.

„Keď niekto včelári so srdcom a vidí, ako mu zvieratko hynie pod rukami, je znechutený. Dedinský a ďalší včelári to však nevzdávajú a proti pesticídom chcú bojovať ďalej.

„Opakuje sa to, ale tento rok to bolo na celom Slovensku. Úhyn bol taký, že už začali včelári biť na poplach,“ hovorí Dedinský.

Chlebo hovorí, že pre problémy s neonikotinoidmi tieto čísla nie sú výpovedné a včelárom sa naoko darí aj vďaka dotáciám z Únie a štátu. Pri lepšom pohľade do úľov už stav včelstva taký optimistický nie je. „Niektorí mali stopercentné straty včelstiev. Na štatistikách sa to veľmi neodzrkadlí, včelári to do jesene doženú.

Dedinský pred obedom rieši objednávky, stáča med či skôr zachraňuje med z plástov včelstiev, ktoré zahynuli. Poobede kontroluje včely, opatrne vyťahuje rámy včelích plástov s medom. Jedna rodina útoky prežila, no medu je skromne. Včela zberačka sa dožije asi mesiac, kým si zoderie krídla, no dovtedy sa stihnú vyliahnuť ďalšie včely, ktoré ju nahradia. „Je to tento rok bieda. Oproti minulým rokom mám necelých 50 percent medu.

Význam včiel pre ekosystém a ľudstvo

Strata včiel by bola pre ľudstvo katastrofou, pretože sú nenahraditeľné. Včiel existuje viac ako 20 000 druhov. Prevažná väčšina z nich žije v úľoch. 87 hlavných potravinových plodín na celom svete je úplne alebo čiastočne závislých na opelení. Tie zasa kŕmia tisícky druhov zvierat a vtákov. Med ako najstaršie známe a zároveň najzdravšie sladidlo bol vyhľadávaný už od dávnych čias. Bol to bezplatný dar prírody. Spoliehať sa na umelý proces je takmer nemožné.

Riešenia pre budúcnosť

Je tiež bezprostredne nevyhnutné prijať úplný zákaz používania pesticídov, najmä neurotoxínov a používať prírodné alternatívy. Pestovatelia si musia byť vedomí toho, že opeľovače potrebujú konkrétne plodiny a podľa toho konať.

tags: #francúzsko #zakázané #pesticídy #vplyv #na #včely