
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik (SVP, š. p.), zohráva kľúčovú úlohu v správe vodných tokov a ochrane vodných zdrojov na Slovensku. Článok sa zaoberá rôznymi aspektmi činnosti SVP, od čistenia brehov a údržby vodných tokov až po povoľovacie konania a povinnosti súvisiace s užívaním vôd.
SVP, š. p., vykonáva odbery a analýzy kvality pitnej vody, povrchovej vody a odpadovej vody. Ak máte záujem o analýzu vody, je dôležité vedieť, na aký účel miestnu vodu používate a o aký druh analýzy máte záujem. Odber vody môžu vykonať zamestnanci SVP, alebo ho môžete vykonať aj sám, pričom vás zamestnanci poučia o spôsobe odberu, vzorkovniciach a spôsobe konzervovania vzoriek. Vzorkovnice, chemikálie a roztoky na konzervovanie vzoriek si môžete zabezpečiť sám alebo vám ich poskytnú zamestnanci SVP. Laboratóriá má SVP v štyroch odštepných závodoch, a to v mestách Bratislava, Piešťany, Banská Bystrica a Košice. SVP, š. p. prevádzkuje akreditované skúšobné laboratória v Banskej Bystrici, Bratislave, Piešťanoch, Žiline a Košiciach. Laboratória sú akreditované Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS) a sú spôsobilé vykonávať odber a analýzu pitných, povrchových a odpadových vôd. Rozsahy vykonávaných analýz (skúšok) a kontaktné informácie sú zverejnené na www.svp.sk v položke „Ponuka služieb“ ako aj na stránke SNAS www.snas.sk.
MZV (mimoriadne zhoršenie vôd) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb, alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacim s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou (§41 zák. č. 364/2004 Z.z.). Pri spozorovaní príznakov mimoriadneho znečistenia toku, ako je úhyn rýb, nadmerné penenie, výskyt olejovej škvrny, zmena farby alebo neobvyklý zápach, je potrebné ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia, okresnému úradu, na jednotné európske číslo tiesňového volania (112), obci alebo správcovi vodného toku (§ 41 ods. 2 zák. č. 364/2004 Z. z.). Pre nahlásenie „havárie“ správcovi toku má Slovenský vodohospodársky podnik je možné kontaktovať vodohospodársky dispečing príslušného odštepného závodu alebo správy povodia.
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 000 mᶟ za mesiac a prekročí ustanovené limitné hodnoty znečistenia v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené vo vykonávacom predpise (Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd v znení neskorších predpisov) a ten, kto vypúšťa geotermálne vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 mᶟ za kalendárny rok alebo nad 1 000 mᶟ za mesiac (§79, ods. 4, zák. č. 364/2004 Z. z.). Poplatkové oznámenie pre predpokladané vypúšťanie odpadových vôd na nasledujúci kalendárny rok sa podáva do 31. (§11 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. Poplatkové priznanie za skutočné vypúšťanie odpadových vôd za predchádzajúci rok sa podáva v termíne do 31. (§12 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z.
Vyjadrenie SVP so zameraním na ochranu vôd je potrebné, najmä pokiaľ sa v rámci stavby riešia vodné stavby súvisiace s osobitným užívaním vôd (odber podzemných a povrchových vôd, vypúšťanie rôznych druhov vôd do povrchových vôd resp. Pre zaujatie vyjadrenia je potrebné so žiadosťou predložiť kompletnú projektovú dokumentáciu celej stavby (nie len jej voľne žiadateľom vybrané časti a to vrátane celej dokladovej časti). Pre potreby vydania stavebného povolenia súčasne s povolením na osobitné užívanie vôd je potrebné, aby predložená PD obsahovala hydrotechnické výpočty a doklady umožňujúce povoliť odber vôd (hydrogeologické či hydrologické posúdenie, atď.) resp. vypúšťania vôd (platné údaje o prietoku vôd a kvalite vôd v recipiente, charakteristika a parametre vypúšťaných vôd a režim ich vypúšťania, atď.) a aj návrh podmienok povolenia na osobitné užívanie vôd s náležitosťami, ako to vyžadujú platné predpisy na úseku ochrany vôd (v súčasnosti najmä vodný zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a NV SR č. 269/2010 Z. z.). Pokiaľ tieto nie sú súčasťou PD, je nevyhnutné ich doložiť v prílohe žiadosti samostatne. Takéto vyjadrenie so zameraním na ochranu vôd je potrebné, najmä pokiaľ toto osobitné užívanie vôd súvisí s vodnými tokmi v správe SVP, š. p., resp. s vodami v povodí vodohospodársky významných vodných tokov v správe SVP, š. Pre zaujatie vyjadrenia je potrebné so žiadosťou predložiť najmä nasledovné: návrh podmienok pre vydanie nového prehodnoteného povolenia s náležitosťami, ako to vyžadujú platné predpisy na úseku ochrany vôd (v súčasnosti najmä vodný zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a NV SR č. 269/2010 Z. z.) a ich zdôvodnenie, kópiu dovtedy platného povolenia na osobitné užívanie vôd a písomné vyhodnotenie plnenia jeho jednotlivých podmienok, prehľadná situácia vodného hospodárstva celého areálu existujúceho zdroja (zásobovanie vodou, odvádzanie vôd) a jeho prehľadný popis, kópie dokladov o recipiente a posúdenie vplyvu na tento recipient.
Prečítajte si tiež: Cestovanie vlakom pre dôchodcov v Česku
Ak plánujete svoj rodinný dom „odkanalizovať“ do malej domovej ČOV s vyústením do vodného toku, lebo nemáte možnosť napojiť sa na verejnú kanalizáciu, budete potrebovať vyjadrenie SVP. SVP, š. p., ako správca vodných tokov na Slovensku je jedným z účastníkov konania pri povoľovaní vodných stavieb (v zmysle § 52 zákona 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov). Súčasťou podkladov, potrebných pre povolenie domovej ČOV (DČOV), ktoré vydáva miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy, je aj vyjadrenie SVP, š. p., o ktoré má stavebník vopred požiadať príslušnú organizačnú jednotku SVP, š. p., v ktorej pôsobnosti sa plánovaná stavba bude nachádzať. (Orientačné vyhľadanie organizačných jednotiek SVP, š. návrh podmienok povolenia na vypúšťanie v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, ktoré sa vydáva v súvislosti s vydaním stavebného vodoprávneho povolenia, zohľadňujúce požiadavky NV SR č. 269/2010 Z. z.
Ochranné pásmo vodného toku nie je legislatívne definované. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách používa v podobnej súvislosti pojem „pobrežné pozemky“. V §49 sa uvádza, že správca vodného toku môže pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary, pri drobnom vodnom toku do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. Pobrežné pozemky by mali zostať voľné, nezastavané, pre bezproblémový prístup pre výkon správy, zabezpečovacích prác počas povodne a pod. Správca toku je tiež oprávnený vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov. Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov je uvedený vo Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 211/2005 Z.
V zmysle ustanovení §47 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách sú povinní odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku vlastníci týchto stavieb, a to na vlastné náklady. Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok, alebo je v inundačnom území je taktiež v zmysle § 37 Zákona č.7/2010 Z. z. V prípade nánosu alebo inej prekážky vo vodnom toku je možné sa obrátiť na správcu vodného toku. V prípade, že správcom toku je SVP, š. p., je možné žiadosť zaslať na príslušný odštepný závod alebo správu povodia (závod), ktorý predmetnú žiadosť posúdi na základe miestnej obhliadky.
Brehový porast zabezpečuje ochranu svahov pred účinkami vôd a je súčasťou koryta toku. O brehový porast sa stará správca toku v rámci výkonu správy vodného toku v zmysle § 48 vodného zákona. V rámci údržby vodných tokov výrub brehových porastov vykonáva správca toku na základe súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny, po splnení oznamovacej povinnosti v zmysle § 47 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. Výrub na pobrežných pozemkoch môže vykonávať majiteľ pozemku na základe súhlasu správcu vodného toku a povolenia orgánu štátnej vodnej správy v zmysle § 23 vodného zákona a súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny. Poškodené porasty z korýt vodných tokov (brehové porasty) a z pobrežných pozemkov odstraňuje správca toku na základe § 48, ods. 4 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Správca toku na základe doručenej žiadosti posúdi stav týchto porastov, v prípade opodstatnenosti žiadosti porasty vyznačí priamo na mieste a následne vlastnými kapacitami, prípadne dodávateľským spôsobom na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu zabezpečí odstránenie týchto porastov. V takom prípade nie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy (príslušného okresného úradu). V zmysle § 47, ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane prírody a krajiny je však správca toku povinný oznámiť výrub minimálne 15 dní pred jeho uskutočnením orgánu ochrany prírody a krajiny. Práce spojené s výrubom je možné vykonávať len mimo vegetačného obdobia, t. j. od 1. Vo všeobecnosti platí, že porasty patria vlastníkovi pozemku, a to na základe ustanovenia zákona č. 229/1991 Z. z.
Ťažba riečneho materiálu vykonávaná inou právnickou alebo fyzickou osobou než je správca toku, môže byť realizovaná len na základe stanoviska správcu toku a povolenia orgánu štátnej vodnej správy (príslušný okresný úrad) podľa § 23, ods. 1 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
Prečítajte si tiež: Škola a domov dôchodcov - nový model
V záujme ochrany vodných stavieb je v zmysle § 55 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách prejazd motorovými vozidlami po ochranných hrádzach zakázaný s výnimkou miest na to určených. V prípade zabezpečovania nevyhnutných činnosti pri vodných tokoch (prieskumy, výkon rybárskej, poľovnej stráže a pod.) sú dotknuté subjekty povinné požiadať správcu toku (v prípade SVP, š. p.
Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika sú vypracované v súlade s § 6 a § 7 Zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami pre geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko, alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt významného povodňového rizika. Povodňová škoda je v zmysle § 2 ods. 6 písm. a) prvý bod Zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) škoda, ktorú spôsobila povodeň štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity. Podľa § 2 ods. 8 Zákona štát, orgán štátnej správy, vyšší územný celok, obec, správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku nezodpovedá za povodňovú škodu, okrem škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác. Zároveň podľa § 49 ods. 5 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou. Pričom mimoriadnou udalosťou sa podľa § 3 ods. 2 Zákona o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z. V zmysle § 19 ods. 6 písm. a) Zákona osoba vyhodnocuje povodňové škody na majetku, ktorý má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní. Vyhodnotenie povodňových škôd predkladá osoba do piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity obci, v ktorej území povodňová škoda vznikla. Písomné oznámenia o vzniku a odhadnutej výške povodňovej škody eviduje obec a odovzdá do desiatich pracovných dní od času odvolania II. Dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou v sektore poľnohospodárskej prvovýroby, lesného hospodárstva a chovu rýb sa poskytujú podľa Zákona č. 267/2010 Z. z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.
V zmysle Ústavy Slovenskej republiky, čl. Poplatky za odber podzemných vôd platí ten, kto odoberá podzemné vody v množstve nad 15 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 250 mᶟ za mesiac, za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50 000 mᶟ ročne, v zmysle § 79 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. Poplatkové oznámenie za odbery podzemných vôd na nasledujúci kalendárny rok (predpoklad) sa podáva do 31. januára bežného roka (§7 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. Poplatkové priznanie za skutočné odbery podzemných vôd za predchádzajúci rok sa podáva v termíne do 15. februára nasledujúceho roka (§8 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. Zmenou vodného zákona č. 364/2004 Z. z., novelou č. 409/2014 Z. z., účinnou od 15.01.2015, sa zrušilo oslobodenie od platenia poplatkov za odbery PzV na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú späť do podzemných vôd. Poplatky sa platia podľa NV SR č. 755/2004 Z. z., § 6 odst. 2 písm. Každému odberateľovi podzemných vôd odporúčame, aby sa informoval na príslušných Okresných úradoch, odboroch starostlivosti o životné prostredie, v ktorých kompetencii je vydávanie týchto povolení.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia zo Slovenska a cestovanie v Česku
tags: #slovensky #vodohospodarsky #podnik #čistenie #brehu #zmluva