Sociálka a potvrdenie o štúdiu na strednej škole: Podmienky a povinnosti

S prichádzajúcim novým školským a akademickým rokom prichádza aj niekoľko byrokratických povinností, ktoré súvisia s preukázaním statusu študenta. Absolventi škôl každoročne po maturitách či štátniciach hľadajú odpovede na otázky, či sa po skončení štúdia musia prihlásiť do Sociálnej poisťovne, kedy, koľko a či vôbec majú platiť sociálne odvody, prípadne či majú nárok na dávku v nezamestnanosti, ak si prácu nenájdu. Tento článok sa zameriava na objasnenie podmienok a povinností študentov stredných škôl vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, vrátane potvrdení o štúdiu a ich využitia.

Sociálne poistenie a študent strednej školy

Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie, a preto nemá voči Sociálnej poisťovni počas celého štúdia žiadne povinnosti prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové. To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti. Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva ani štátu, čiže študent nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Ak študent popri štúdiu začne vykonávať nejaký druh zárobkovej činnosti, povinnosti mu vzniknú.

Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne.

Príklady situácií

• Príklad č. 1: Vysokoškoláčka otehotnie a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku materské. Sociálna poisťovňa jej ju neprizná, pretože pre priznanie nároku na ňu je potrebné byť poistený v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského (spravidla 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu) a mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

• Príklad č. 2: Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V Sociálnej poisťovni si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa mu ju neprizná, pretože podmienkou jej priznania je trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

  Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca žiadosťou o príspevok na auto

• Príklad č. 3: Žiak Strednej odbornej školy drevárskej utrpel pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, ktorá je súčasťou učebného plánu, úraz pri hobľovaní dreva, pri ktorom si poranil niekoľko článok prstov na pravej ruke.

Možnosti dobrovoľného poistenia a dodatočného zaplatenia

Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia. Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. 1. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“.

Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Fyzická osoba si chce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia v roku 2009, doplatiť si ho chce v roku 2013 (alebo neskôr). Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený pre rok 2009 je v sume 334,36 eur. Najmenej z takéhoto vymeriavacieho základu osoba zaplatí poistné. Zo sumy 334,36 eur zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %.

Práca študenta a sociálne poistenie

Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti, zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru, t. j.

Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ. Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody u študenta mladšieho ako 18 rokov nepresiahol sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahol 159 eur a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Uvedené sumy platia pre kalendárne mesiace roku 2014. Od 1. januára 2015 (za kalendárne mesiace roku 2015) sa hranica mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, ku ktorej si študent uplatní u zamestnávateľa výnimku, zvýši na jednotnú sumu 200 eur. Výnimka platí až do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. O výnimku žiada študent u zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej uplatňovať nechce.

Prečítajte si tiež: Príchod Sociálky po narodení dieťaťa?

Príklad: Dohoda o brigádnickej práci študentov a poistné

17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom už na začiatku dohody požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V októbri a v novembri 2014 zarobil 65 eur, v decembri 2014 zarobí 100 eur, v januári 2015 zarobí 150 eur. Za október a november 2014 poistné na dôchodkové poistenie neplatí (príjem nižší ako 68 eur), za december 2014 zaplatí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32eur (rozdiel medzi príjmom 100 eur a hraničnou sumou 68 eur), t. j. poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eur. Za január 2015 sa hraničná suma zvýši na 200 eur, preto z dosiahnutého príjmu v sume 150 nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie.

Od 1. Vymeriavací základ takého zamestnanca je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods.

Odvodová odpočítateľná položka (OOP) u študentov

Počas letných prázdnin, viac ako inokedy, študenti pracujú ako brigádnici. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku (známu tiež ako odvodová úľava) a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Vďaka tomu môžu zarobiť viac. O takúto úľavu je možné požiadať len u jedného zamestnávateľa na jednu dohodu o brigádnickej prácu študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu. Tlačivo pre zamestnávateľa nájdete na stiahnutie tu: Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov.

Odvodová odpočítateľná položka je maximálne 200 eur mesačne.

Odvodová odpočítateľná položka predstavuje 200 eur za kalendárny mesiac. Ak má študent - brigádnik vymeriavací základ (odmenu v hrubom) na základe určenej dohody nižší ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je jeho hrubá mzda nižšia ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je hrubá mzda vyššia ako 200 eur mesačne, odvody mu zamestnávateľ vyráta z rozdielu hrubej mzdy a sumy 200 eur. Pri platení poistného za zamestnávateľa na účely úrazového a garančného poistenia sa odvodovo odpočítateľná položka v sume 200 eur neodpočítava.

Sirotský dôchodok a študent

O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp.

Prečítajte si tiež: Dôležité kontakty: Sociálna poisťovňa, Nitra

Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Sirotský dôchodok sa prestane vyplácať od výplatného termínu dôchodku nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti (napr.

Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1.

Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov. To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov ministerstva vnútra a obrany). Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. o jeho preruší alebo predčasnom ukončení, predložiť Sociálnej poisťovne sami.

Poberatelia sirotských dôchodkov, ktorí dovŕšili 15 rokov veku a ukončili obdobie školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, môžu počas letných prázdnin pracovať. Výplata sirotského dôchodku im nebude počas týchto letných prázdninových mesiacov zastavená a sirotský dôchodok im bude riadne vyplácaný. Sociálna poisťovňa k 31. máju 2025 vyplácala 19 994 dávok sirotské v priemernej výške 210,48 eur.

Povinnosti po ukončení štúdia

Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia. Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil.

Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO. Študent ukončí štúdium v máji 2014. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa budú jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1.

Štandardne platí, že povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia študenti nemajú - čakajú na ich až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú. Ak začnú na Slovensku pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť ich zamestnávateľ. Ak začnú podnikať, povinné poistenie im posúdi Sociálna poisťovňa až o rok - po podaní daňového priznania za rok 2025. Ak idú pracovať alebo študovať do zahraničia, Sociálnej poisťovni to hlásiť nemusia. Ak sa tak sami rozhodnú, môžu si platiť sociálne poistenie sami dobrovoľne.

Absolvent a rôzne životné situácie

• Absolvent odchádza do zahraničia: Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Nemusí jej nič nahlasovať, ani sa registrovať a ani platiť poistné na sociálne poistenie.

• Absolvent sa stáva po skončení školy nezamestnaným: Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Zdravotné poistenie však nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne. Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti. Pri tejto dávke musí získať najmenej 730 dní poistenia a zároveň sa evidovať na úrade práce.

• Absolvent začína podnikať: Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovni a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok (2026) podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní za rok 2025. Aby sa živnostník, resp. SZČO nestal povinným platiteľom sociálnych odvodov v roku 2026, jeho príjem za rok 2025 nesmie prekročiť sumu 9 144 eur. Ak hranicu príjmov podnikateľ prekročí, vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa. Samozrejme, rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roku zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie.

• Absolvent uzatvorí pracovný pomer alebo dohodu: Viacerí absolventi škôl sa po skončení školy zamestnajú alebo začnú pracovať na dohodu. Ak sa hneď po škole, resp. po letných prázdninách študent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo uzavrie so zamestnávateľom príslušnú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť. Povinnosti zaňho bude automaticky plniť zamestnávateľ, ktorý ho prihlási do Sociálnej poisťovne a bude zaňho platiť aj poistné na sociálne poistenie z dohodnutej mzdy (vymeriavacieho základu). Pozor, ak už osoba nemá štatút študenta, nie je možné uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta (a využiť úľavu na odvodoch), potrebné je použiť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.

Potvrdenie o štúdiu

S prichádzajúcim novým školským a akademickým rokom prichádza aj niekoľko byrokratických povinností, ktoré súvisia s preukázaním statusu študenta. Je to tu znova, aj tak by sa dalo popísať toto obdobie v roku, kedy s opätovným nástupom do školy je potrebné dokázať niektorým inštitúciám, že študent je ešte stále študentom. V zásade to znamená, že si študent zistí, aké potvrdenie potrebuje, dá si ho potvrdiť v škole na študijnom oddelení, na skretariáte alebo na inom poverenom mieste a zanesie ho na príslušné miesto. V prvom rade je dôležité vedieť, aký formát má tlačivo mať. To znamená, že je potrebné si vopred zistiť, či je predpísaný formulár, ktorý si treba v danej inštitúcii vyzdvihnúť a až následne nechať potvrdiť alebo je dostupný na stiahnutie na internete a postačí si ho doma vytlačiť a nechať potvrdiť. V prípade, že inštitúcia vyžaduje vlastné predpísané potvrdenie, je nutné to dodržať a nebude stačiť len univerzálne potvrdené. Pokiaľ je pre inštitúciu dôležitý len doklad o štúdiu a nevyžaduje, aby bolo potvrdené nejaké ich unikátne potvrdenie, stačí si vyžiadať univerzálne potvrdenie zo školy. V tomto prípade to na stredných školách väčšinou funguje tak, že ho vystavuje a potvrdzuje poverená osoba.

Od 1. 9. 2019 sa počet potrebných papierových potvrdení o návšteve školy značne znížil, a to vďaka antibyrokratickému zákonu. Práve vďaka nemu majú Orgány verejnej moci prístup do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov a do centrálneho registra študentov a vysokých škôl, odkiaľ čerpajú informácie o statuse študenta. Tento register čerpá informácie od samotných škôl, ktoré ich centrálne aktualizujú. To platí napríklad pre účely prídavku na dieťa, kedy už Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny získava informácie zo systému Ministerstva školstva a teda je tento príspevok automaticky priznaný oprávneným osobám. Rovnaký postup je uplatňovaný aj u potvrdení pre Sociálnu poisťovňu, Finančnú správu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Už viac nie je potrebné im každý rok toto potvrdenie dodávať.

V prípade uplatňovania nároku na daňový bonus si musí každý zamestnanec u svojho zamestnávateľa overiť, či má prístup do centrálneho registra. V prípade, že má, opäť nie je potrebné dodávať žiadne papierové potvrdenie. V prípade ale že nie, toto potvrdenie bude zamestnávateľ potrebovať v papierovej forme. Preto je dôležité sa rodičov spýtať, či takéto papierové potvrdenie o návšteve školy budú v práci potrebovať a pokiaľ áno, je prvé na tvojom zozname. Všetko vyššie spomenuté platí pre žiakov a študentov študujúcich na Slovensku. Pre študentov študujúcich v zahraničí platí výnimka! Inštitúcia, ktorá zaručene bude vyžadovať papierové potvrdenie sú naše železnice. Aj keď len v prípade uplatnenia nároku na bezplatnú dopravu. Ten ale má uplatnený asi každý žiak a študent na Slovensku.

Na záver máme malý tip pre žiakov a študentov, ktorí počas svojho štúdia už viac nebývajú trvalo doma. Teda navštevujú školu mimo bydliska a využívajú internát či podnájom. V takomto prípade môže obec odpustiť poplatok za komunálne odpady osobám, ktoré sa viac ako 90 dní preukázateľne nezdržujú na území obce. Aj keď tých potvrdení už nie je toľko ako kedysi a takmer všetko ide automaticky, stále je dobré overiť si, ktoré skutočne žiaci a študenti potrebujú.

#

tags: #sociálka #a #potvrdenie #o #štúdiu #na