Sociálna Interakcia a Sociálny Vzťah: Definície a Kontexty

Sociálna psychológia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá psychologickými aspektmi medziľudských vzťahov. Skúma jednotlivca v sociálnom prostredí, interakcie medzi jednotlivcami a vplyv týchto interakcií na správanie a postoje. V centre pozornosti stojí sociálna interakcia a sociálny vzťah, dva kľúčové pojmy pre pochopenie fungovania spoločnosti a správania sa jednotlivcov v nej.

Predmet Sociálnej Psychológie

Sociálna psychológia (SP) je základná psychologická disciplína, ktorá sa zaoberá psychologickými aspektami medziľudských vzťahov. Pojem „sociálny“ pochádza z latinského slova „socius“, čo znamená spoločník alebo druh. Sociálna psychológia skúma skupiny ľudí a ich psychické procesy.

Predmet SP:

• Osobnosť v sociálnom systéme
• Sociálna interakcia - kontakt jednotlivca a iných jednotlivcov
• Sociálne prostredie
• Životné situácie v sociálnom prostredí

„Predmetom SP sú psychologické aspekty medziľudských interakcií.“ (M. Nakonečný)

SP sa zameriava na skúmanie jednotlivca v sociálnom prostredí, ktoré tvoria iní jednotlivci a malé sociálne skupiny v rôznych sociálnych situáciách. Zaujíma sa o priebeh interakcie medzi jednotlivcom a inými jednotlivcami, ako interakcia na jednotlivca pôsobí a ako on sám interakciu ovplyvňuje.

História Sociálnej Psychológie

Sociálna psychológia je jednou z najmladších psychologických disciplín. Dejiny SP ako vednej disciplíny začínajú na prelome 19. a 20. storočia. No dávno predtým existovali v spoločnosti javy, ktoré sú predmetom SP (socializácia, komunikácia, agresia,…).

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Vývoj SP možno rozčleniť na 3 etapy:

1. Etapa (do polovice 19. storočia): Rozvoj sociálno-psychologických myšlienok v praktickom živote spoločnosti a práca filozofov. Ľudstvo si sociálnosť človeka uvedomovalo v podstate od začiatku svojej existencie. Sociálne javy boli známe u príslušníkov primitívnych kmeňov (rituály, tance, náboženské obrady). Rečnícke umenie v Grécku a Ríme využívalo sociálnopsychologické zákonitosti ovplyvňovania ľudí (Aristoteles). Práca filozofov - filozofické hľadanie prameňov sociálneho správania (T. Hobbes, J. Locke, J.J. Rousseau, M.V. Lomonosov…).
2. Etapa (polovica 19. storočia - po 2. svetovú vojnu): Obdobie revolučných rokov, vojnových nepokojov, spoločenských konfliktov, ktoré mali masový charakter - psychológia národov. Darwinova teória evolúcie a prežitia. Založenie prvého psychologického laboratória v roku 1879 - W. Wundt. Vychádza prvá kniha, kde sa oficiálne a pravidelne používa pojem „sociálna psychológia“, napísali ju v roku 1908 nezávisle od seba: Európan W. McDougall a Američan E.A Ross. Rok 1908 je medzník pre vymedzenie SP ako vedy.
3. Etapa (od konca 2. svetovej vojny po súčasnosť): Rozvoj experimentov s malými skupinami (F.H. Allport, W. Moede). Rozvoj sociálnych prístupov (psychoanalytici: S. Freud, A. Adler, C.G. Jung, K. Lewin…). Charakteristické je sformovanie smerov SP:
   • Neobehaviorizmus: teória agresívneho správania a napodobňovania (E.N. Miller, J. Dollard,…), teória vzájomných vzťahov (H.H. Kelley,…)
   • Kognitivizmus: sledovanie a objasnenie sociálneho správania na základe poznávacích procesov (F. Heider, L. Festinger,…)
   • Psychoanalytická orientácia: zaoberá sa skupinou a jej mechanizmami (W.R. Bion, H. Shephardt,…)
   • Interakcionizmus: skúma správanie človeka na základe vzťahov osobností, rolí a skupín (T.M. Newcomb, E. Goffman,…)

Podľa iných autorov existujú skupiny teórií SP:

• Kognitívne teórie
• Teórie skupín
• Teórie učenia
• Motivačné teórie
• Informačné teórie

Vzťah Sociálnej Psychológie k Iným Vedným Disciplínam

SP má úzky vzťah k iným psychologickým a nepsychologickým disciplínam.

SP a psychologické disciplíny:

• Všeobecná psychológia: Predmetom záujmu u oboch je štruktúra ľudskej psychiky, SP využíva mnohé poznatky a pojmy zo všeobecnej psychológie.
• Vývinová psychológia: Vývin človeka prebieha aj pod vplyvom sociálneho prostredia. Obe disciplíny spolu súvisia a vzájomne sa dopĺňajú.
• Pedagogická psychológia: Skúma psychologické zákonitosti výchovy a vzdelávania - výučba prebieha v triedach a tie tvoria malé sociálne skupiny, prebieha v nich interakcia, vznikajú vzťahy.

SP a nepsychologické disciplíny:

• Sociológia: Medzi SP a sociológiou existujú odlišnosti, no do určitej miery sa prekrývajú, pretože majú spoločné východisko: sociálny fenomén-sociálny jav, ktorý má špecifické podoby:
  • Podobu interakcie - skúma SP - zaujíma sa akú úlohu hrajú psychické procesy ľudí pri interakcii, čiže jej výskum je orientovaný psychologicky.
  • Podobu hromadného správania - skúma sociológia - vysvetľuje širšie kultúrne súvislosti, v ktorých ľudia žijú.
• Kultúrna antropológia: Ľudská psychika a sociálne správanie (sú predmetom skúmania SP) sú závislé od kultúrneho prostredia.

Definícia Sociálnej Interakcie

Sociálna interakcia je proces, v ktorom dve alebo viac osôb vzájomne ovplyvňujú svoje správanie, myšlienky a pocity. Je to dynamická výmena, ktorá môže mať rôzne formy, od verbálnej komunikácie až po neverbálne signály. Sociálna interakcia je základným stavebným kameňom sociálnych vzťahov a spoločnosti ako celku.

Základné charakteristiky sociálnej interakcie:

• Vzájomnosť: Interakcia je obojsmerný proces, v ktorom každý účastník ovplyvňuje a je ovplyvňovaný ostatnými.
• Komunikácia: Interakcia zahŕňa výmenu informácií, či už verbálnu alebo neverbálnu.
• Kontext: Interakcia prebieha v určitom sociálnom kontexte, ktorý ovplyvňuje jej priebeh a význam.
• Cieľ: Interakcia môže mať rôzne ciele, od výmeny informácií až po dosiahnutie spoločného cieľa.

Definícia Sociálneho Vzťahu

Sociálny vzťah je trvalejší vzorec interakcií medzi dvoma alebo viacerými osobami. Vyznačuje sa vzájomnou závislosťou, očakávaniami a emocionálnym spojením. Sociálne vzťahy môžu byť formálne (napr. vzťah medzi učiteľom a žiakom) alebo neformálne (napr. priateľstvo).

Základné charakteristiky sociálneho vzťahu:

• Trvalosť: Vzťah je dlhodobejší ako jednorazová interakcia.
• Vzájomná závislosť: Účastníci vzťahu sú na sebe navzájom závislí.
• Očakávania: Účastníci vzťahu majú voči sebe určité očakávania.
• Emocionálne spojenie: Vzťah zahŕňa emocionálne spojenie medzi účastníkmi.

Formy Sociálnej Interakcie

Sociálna interakcia môže mať rôzne formy, ktoré sa líšia podľa cieľa, obsahu a spôsobu komunikácie. Medzi najčastejšie formy patria:

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

• Kooperácia: Spolupráca medzi dvoma alebo viacerými osobami na dosiahnutí spoločného cieľa.
• Konkurencia: Súťaž medzi dvoma alebo viacerými osobami o obmedzené zdroje.
• Konflikt: Stret záujmov medzi dvoma alebo viacerými osobami.
• Komunikácia: Výmena informácií medzi dvoma alebo viacerými osobami.
• Prispôsobenie: Zmena správania alebo postoja v reakcii na správanie iných.

Faktory Ovplyvňujúce Sociálnu Interakciu a Vzťahy

Sociálnu interakciu a vzťahy ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Osobnostné faktory: Osobnostné črty, ako napríklad extraverzia, neuroticizmus a otvorenosť, ovplyvňujú spôsob, akým jednotlivci interagujú s ostatnými.
• Sociálne faktory: Sociálne normy, kultúrne hodnoty a očakávania hrajú významnú úlohu v formovaní správania účastníkov a interpretácii ich interakcií.
• Situačné faktory: Konkrétna situácia, v ktorej interakcia prebieha, ovplyvňuje jej priebeh a výsledok.
• Vzťahové faktory: Predchádzajúce skúsenosti s danou osobou alebo skupinou, ako aj existujúci vzťah medzi účastníkmi, ovplyvňujú interakciu.

Metódy Skúmania Sociálnej Interakcie

Sociálna psychológia využíva rôzne metódy na skúmanie sociálnej interakcie a vzťahov. Medzi najčastejšie patria:

• Pozorovanie: Systematické sledovanie správania v prirodzenom alebo laboratórnom prostredí.
• Experiment: Cieľavedomé manipulovanie s premennými na zistenie príčinno-následkových vzťahov.
• Dotazník: Zber dát prostredníctvom štandardizovaných otázok.
• Rozhovor: Osobný rozhovor s respondentom na získanie podrobných informácií.
• Sociometria: Metóda na zisťovanie vzájomných vzťahov medzi členmi malých skupín.
• Analýza produktov činnosti: Skúmanie produktov činnosti jednotlivca alebo skupiny (napr. denníky, umelecké diela) na získanie informácií o ich psychike a sociálnom správaní.

Najdôležitejšie metódy sociálnej psychológie:

• Pozorovanie
• Experiment
• Rozhovor
• Dotazník
• Sociometria
• Analýza produktov činnosti

Pozorovanie: Zásadná vedecká metóda, ktorá umožňuje popis sledovaného javu, jeho vývoj, zmeny, závislosť na vonkajších podmienkach. Pozorovanie musí byť plánovité, cieľavedomé, kontrolované a systematické. Je najstaršia výskumná metóda v psychológii, v ktorej ide o analýzu správania sa jednotlivcov v ich normálnych životných situáciách.

Introspekcia - sebapozorovanie - bádateľ ho vykonáva sám na sebe

Pozorovanie môže byť:

• Voľné - pozorovateľ sa snaží objektívne a čo najrozsiahlejšie popísať určitý jav
• Systematické - je obmedzený určitou sústavou pozorovacích kategórii a sleduje len výskyt týchto kategórií.

Experiment: Metóda zameraná na zisťovanie príčin, na objavovanie kauzálnych vzťahov, cieľavedomé vyvolávanie istých psychických javov.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Druhy: laboratórny experiment, terénny - prirodzený-dôležitá je voľba výskumnej stratégie, t.j. krokov, ktoré zaisťujú kontrolu podmienok vedeckého výskumu.

Dotazník: Je metóda na hromadné zisťovanie určitého javu, spočíva v kladení otázok, ktoré môžu mať 3 formy:

• Osobné interview
• Telefonické interview
• Písomný dotazník

Druhy otázok: priame, nepriame zatvorené, otvorené, polozatvorené

Spôsob zasielania dotazníka: osobné, poštou

Výhody dotazníka: anonymita, ekonomickosť, spracovanie veľkého množstva, rýchle vyhodnotenie

Nevýhody: nemožnosť klásť doplňujúce otázky, povrchnosť, nemožnosť kontrolovať pravdivosť odpovedí

Dotazník sa využíva na meranie postojov, ide o slovami vyjadrené hodnotiace vzťahy. Meranie sa opiera o škálovanie týchto vzťahov (objekty, inštitúcie, udalosti, idey).

Druhy postojových škál:

• Základná tzv. nominálna škála - založená na nominálnej diskriminácii objektu (muž, žena)
• Ordinálna škála - založená na usporiadaní veľkosti objektu (malý, stredný, veľký) - meranie školského výkonu školskými známkami
• Intervalová škála - založená na rovnako meraných rozdieloch medzi objektami (napr. meranie telesnej teploty)
• Metóda rovnako sa javiacich intervalov - od vzorky populácie sú zobraté výroky k objektu postoja, experti ich usporiadajú od najpozitívnejších k najnegatívnejším na 7-11 stupňovej škále, vypočíta sa škálová hodnota výroku. Respondentom sa potom kladú výroky v náhodnom poradí, tí označia výrok, ktorý zodpovedá ich postoju.
• Sémantický diferenciál - obsahuje najviac 24 párov adjektív, ktoré umožňujú asociácie k danému objektu postoja. Respondent zaškrtáva číslo zodpovedajúce jeho postoju.

Rozhovor:

• Osobné interview
• Dôležité je udržiavať respondenta v aktívnej spolupráci, klásť primerané a presne formulované otázky, za určitých podmienok zaznamenávať aj neverbálne reakcie. Rozhovor môže byť nahrávaný na magnetofón s dovolením respondenta alebo tajne.

Sociometria:

• Zakladateľom je Moreno
• Metóda zameraná na zisťovanie vzájomných vzťahov medzi členmi malých skupín, zisťovanie sympatií a antipatií medzi členmi. (napr. S kým zo skupiny by ste najradšej trávil dovolenku?). Otázky sa týkajú len členov skupiny.
• Produktom sociometrie je sociogram, ktorý podáva obraz vzájomných vzťahov v skupine. Charakterizuje skupinu ako celok, pozíciu jednotlivých členov (líder, izolát). Dôležité je zistenie centrálnej osoby, t.j. najobľúbenejšieho jedinca. Sociometrické údaje umožňujú riešiť rôzne skupinové problémy (nedostatok súdržnosti), problémy jedincov v skupine (odmietaného).

Varianty tejto metódy: „Hádaj kto“ - v tejto metóde členovia skupiny hádajú kto zo skupiny má určitú vlastnosť.

Vzťahy medzi členmi majú určitú mieru sociálnej väzby alebo odporu:

• Vzájomná voľba (A vyberá B, B vyberá A)
• Jednostranná voľba
• Jednostranná voľba a jednostranné odmietnutie (A vyberá B, ale B odmieta)
• Vzájomná ľahostajnosť (A ignoruje B, B ignoruje A)
• Jednostranné odmietnutie
• Vzájomné odmietnutie

Analýza produktov

Psychika človeka tvorí jednotu s jeho činnosťami, to znamená, že sa prejavuje svojimi produktami napr. denníky, umelecké diela, dokumenty o určitých udalostiach, súdne protokoly, správy sociálnych pracovníkov, filmové zábery, výtvory jedinca, ktoré vypovedajú o ňom samom alebo výtvory autorov.

Osobnosť v Sociálnom Systéme a Socializácia Jedinca

Osobnosť zohráva kľúčovú úlohu v sociálnej psychológii, pretože sociálna determinácia a sociálna činnosť sú základnými činiteľmi, ktoré tvoria podstatu osobnosti každého jednotlivca. Na rozdiel od sociológie osobnosti, ktorá skúma osobnosť ako reprezentanta určitej sociálnej skupiny, a psychológie osobnosti, ktorá analyzuje osobnosť z hľadiska podstaty, štruktúry, vlastností a vzťahov jednotlivých komponentov osobnosti, sociálna psychológia osobnosti sa zameriava na problémy skúmania interakcie osobnosti so skupinou (napríklad akým spôsobom sa uskutočňuje vplyv podmienok spoločenského prostredia na jednotlivca). Ide tu vlastne o proces socializácie osobnosti. Sociálna psychológia skúma, ako si osobnosť osvojuje prvky sociálnej činnosti, ako sa v podmienkach aktívneho sociálneho učenia a styku správa. V tomto zmysle ide najmä o sociálne postoje, sociálnu motiváciu, prispôsobivosť a sociálne postavenie jedinca v skupine a v spoločnosti.

Kategórie, ktoré tvoria bázu pre každú konkrétnu sociálno - psychologickú analýzu v podmienkach školskej práce:

• A: CELISTVOSŤ - predstavuje jednotu, vzájomnú nadväznosť a podmienenosť jednotlivých stránok a dimenzií osobnosti (učiteľ nemôže na základe jednej, aj keď výraznejšej vlastnosti komplexne posudzovať žiaka a tým mu prisudzovať aj také sekundárne charakteristiky, ktoré vôbec nemá).
• B: AUTOREGULÁCIA - schopnosť žiaka realizovať svoje predsavzatia, plánovať, kontrolovať a hodnotiť vlastnú aktivitu.
• C: ČINNOSŤ - je to základná aktivita, kde sa žiak prejavuje, osobne a spoločensky uplatňuje, sebarealizuje a rozvíja. Činnosť sa v prevažnej miere uskutočňuje v sociálnych situáciách a súvislostiach. Jej výsledkom sú produkty činnosti (vzdelávacie výsledky, úroveň postojov, adekvátnosť správania).

SOCIÁLNA KOMPETENCIA OSOBNOSTI

Všeobecná schopnosť jednotlivca úspešne a efektívne interagovať so sociálnym prostredím. Prejavuje sa najmä v efektívnom riešení sociálnych situácií, správaní sa v konkrétnych podmienkach. Nie je to teda samostatná dimenzia (vlastnosť, črta) osobnosti, ale jej všeobecná schopnosť adaptovať sa na vzniknutú situáciu a zvoliť účinné formy a postupy. To v sebe zahŕňa schopnosť pochopiť nielen situáciu, ale ja účastníkov situácie, ich potreby, záujmy a s ohľadom na to situáciu riešiť kompetentne, čo súvisí so zrelosťou osobnosti.

SOCIÁLNA ZRELOSŤ (SZ)

Je to dimenzia osobnosti, ktorá v sebe spája také osobnostné vlastnosti, ktoré umožňujú jej celkové pôsobenie v interakcii. Je globálnym ukazovateľom toho, ako je jednotlivec spôsobilý vstupovať do sociálnej interakcie a riešiť sociálne situácie. Tak, ako sa osobnosť vyvíja, tak aj SZ podlieha vývinovým zákonom, pričom v každom vekovom období sa využíva jej miera na hodnotenie jednotlivcov.

Sociálna nezávislosť a zodpovednosť = SZ

Pri posudzovaní spôsobilosti zaradenia detí do školy sa popri iných (inteligenčná, emocionálna úroveň) posudzuje i SZ detí a jej zložky: schopnosť začleniť sa do nových sociálnych podmienok v škole, osvojenie si sociálnych noriem i schopnosti zvládnuť rôzne vzťahy na úrovni s rovesníkmi i s učiteľmi.

Evidentne sa úroveň sociálnej zrelosti prejavuje v období dospievania, v období prechodu do dospelosti. Mladý človek musí prejaviť schopnosť začlenenia sa do sveta dospelých, schopnosť vykonávať novú rolu a zastávať pozíciu dospelého človeka. Je to jedno z najkritickejších období v živote človeka a právom sa hovorí o „spoločenských mostoch z detstva do dospelosti“. Osobná identita, uvedomenie a pochopenie seba samého sa prejaví v sociálnej vernosti a trvácnosti sociálnych záväzkov a vôbec v zrelosti pre život a rolu dospelého (mladé manželstvá, ktoré končia často rozvodmi - rozhodnutie partnerov o rozchode je ukazovateľom ich nízkej sociálnej vernosti i neschopnosti riešiť situáciu inými, prijateľnejšími cestami).

SOCIALIZÁCIA JEDINCA

Socializácia je celoživotný proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť i ako individuálna osobnosť.(sociálne učenie, ktoré sa realizuje v sústavnom kontakte človeka s ostatnými príslušníkmi spoločnosti) Plní dve hlavné funkcie: jednotlivcom umožňuje stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti a spoločnosti zabezpečuje prežitie. Pre každého z nás situácia (napr. konflikt) nie je ukončená jej vyriešením, ale zanecháva stopu, ktorú v obdobnej situácii môžeme znovu využiť. Takto nadobudnuté skúsenosti majú pre nás regulačnú, sebavýchovnú a sebaformujúcu funkciu. Socializáciu chápeme aj ako učenie sa sociálnym rolám.

Uskutočňuje sa v konkrétnom sociálnom prostredí:

• A) RODINA - základná sociálna skupina; primárna funkcia pre proces socializácie.

Dôležité:

1. Súdržnosť rodiny a jej celková atmosféra (pozitívna alebo rozháraná, neúplná).
2. Aplikované výchovné techniky zo strany rodičov: liberálny štýl výchovy (ponechanie voľnosti dieťaťu); autokratický štýl (dominancia rodiča); dvojkoľajnosť = negatívny jav!
3. Miesto dieťaťa v rodine, resp. jeho postavenie v hierarchii detí.

Rodičia a súrodenci sú prvými a sociálne najbližšími modelmi detí. Deti - vnímavé a citlivé na správanie rodičov. Považujú ich za hlavné modely a verne ich “kopírujú” - napr. pri hre. Napodobenie do určitej miery - aj v niektorých sociálne patologických javoch (napr. fajčiari, alkoholici, delikventi).

Sociálne skúsenosti v detstve - význam pre formovanie; u niektorých autorov a smerov (napr. psychoanalýze) sa im prisudzuje rozhodujúce miesto.

tags: #sociálna #interakcia #a #sociálny #vzťah #definície