Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne: Podmienky, nároky a dôležité informácie

Sociálna poisťovňa zohráva kľúčovú úlohu v systéme sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Jednou z jej hlavných úloh je vyplácanie nemocenských dávok. Tieto dávky sú určené pre poistencov, ktorí sa ocitli v dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Nárok na nemocenské dávky má poistenec, ktorý je uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu. Dôležité je, aby dočasná pracovná neschopnosť bola potvrdená lekárom.

Okrem toho, nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Podmienky nároku na nemocenské

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo a materstvo.

Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní koľko trval pracovný pomer. Ochranná lehota pre poistenkyne, ktorým skončil poistný pomer v čase tehotenstva je 8 mesiacov.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky: Ako na to?

DNPO - 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokov pred vznikom DPN.

Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.

SZČO a DNPO musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote). Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Ako požiadať o nemocenské?

Ak Vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. dielom potvrdenia - žiadosťou o nemocenské/úrazový príplatok.

Pri papierovej „péenke“ je potrebné postupovať nasledovne:

Prečítajte si tiež: Sprievodca nemocenskými dávkami v Leviciach

• I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol.
• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok).
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
• dočasnú pracovnú neschopnosť ukončí. Ak tak urobí, odovzdajte mu I. diel potvrdenia a prevezmite si IV. diel potvrdenia.

Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi k nahliadnutiu alebo k potvrdeniu aj IV. dielom potvrdenia a Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Postup pri uplatňovaní nároku na nemocenské

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov).

Zamestnanec odovzdá II. Diel potvrdenia pobočke iba v prípade ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní, na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.).

SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. Diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.

Prečítajte si tiež: Kontakt na Sociálnu poisťovňu v Gelnici a dôležité informácie

Výška nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie.

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).

Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. (bližšie v § 138 zákona č. 461/ Z. z. v znení neskorších predpisov).

Maximálny DVZ nie je stanovený. Suma denného vymeriavacieho základu závisí od sumy vymeriavacích základov a počtu kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch rozhodujúceho obdobia, počas ktorého zamestnanec platil poistné na nemocenské poistenie. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, počas ktorých zamestnanec nemá povinnosť platiť poistné.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenského

Určenie rozhodujúceho obdobia závisí od typu poistenca a dĺžky trvania nemocenského poistenia.

Zamestnanec:

• Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december): Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
• Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka nemôže byť určené: Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
• Nemocenské poistenie trvalo nepretržite od vzniku nemocenského poistenia do dňa, kedy vznikla dočasná práceneschopnosť, najmenej 90 dní: Rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa, kedy vznikla dočasná práceneschopnosť.
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní: Použije sa pravdepodobný denný vymeriavací základ.

SZČO a DNPO:

Podobné pravidlá platia aj pre SZČO a DNPO, s tým rozdielom, že sa posudzuje ich povinné alebo dobrovoľné nemocenské poistenie.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Zánik nároku a premlčanie

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
• Dňom smrti poistenca.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Povinnosti poistenca počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Poistenec má určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať, aby mu bola nemocenská dávka vyplatená. Medzi ne patrí:

• Dodržiavanie liečebného režimu určeného ošetrujúcim lekárom počas trvania DPN. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
• Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
• Oznámenie príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.
• Predloženie potrebných dokladov (Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, IV. diel potvrdenia, Hlásenie úrazu, a iné).
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Zmeny pre zamestnávateľov od 1. apríla 2026

Významná zmena čaká zamestnávateľov od 1. apríla 2026. Sociálna poisťovňa zavádza nový systém, ktorý má znížiť administratívnu záťaž pri vykazovaní údajov potrebných na vyplácanie nemocenských dávok. Ide o zjednodušenie procesu poukazovania dávok priamo zamestnancom. Reforma sa dotkne štyroch nemocenských dávok: nemocenského, materského, tehotenského, ošetrovného a vyrovnávacej dávky.

Od apríla 2026 bude zamestnávateľ povinný pri prihlásení nového zamestnanca (s poistením vzniknutým po 31. marci 2026) uviesť, ako mu vypláca mzdu. Buď oznámi číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo informáciu, že zamestnanec dostáva výplatu v hotovosti. Tieto údaje bude zamestnávateľ povinne uvádzať na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) - prihláška.

Sociálna poisťovňa zavádza prechodné obdobie od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026. Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo vznikne v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, zamestnávateľ musí najneskôr do 31. marca 2026 oznámiť spôsob výplaty mzdy zamestnanca.

Ak zamestnávateľ oznámi spôsob výplaty mzdy zamestnanca prostredníctvom RLFO - prihláška/zmena v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, považuje sa to za splnenie povinnosti oznámenia.

Iné nemocenské dávky

Okrem samotného nemocenského existujú aj ďalšie nemocenské dávky, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa:

Ošetrovné

Ošetrovné je poskytované z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.

Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia a žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie. (Tlačivo sa skladá z dvoch dielov).

Zamestnanec predloží žiadosť prostredníctvom zamestnávateľa. SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti.

Výška ošetrovného sa určuje ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Poskytuje sa od 1. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Materské

Dávka sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.

„Žiadosť o materské“ vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie. Žiadosť o materské sa predkladá prostredníctvom zamestnávateľa u zamestnancov, SZČO, DNPO a fyzické osoby v ochrannej lehote predkladajú žiadosť priamo v pobočke Sociálnej poisťovne.

Podmienky nároku na materské:

• Starostlivosť o dieťa
• Poistný vzťah v období dôvodu na poskytnutie materského, prípadne trvanie ochrannej lehoty (8 mesiacov)
• 270 dní poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (aj akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, prerušenie poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku)
• Absencia príjmu z poistenia zamestnanca, z ktorého si uplatňuje nárok na materské

Materské je 65 % DVZ alebo PDVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 6. až 8. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeného lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr odo dňa pôrodu.

Dĺžka materského:

Obdobie nároku na materské nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

• Poistenkyni, ktorá dieťa porodila - 34 týždňov,
• Poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará - 43 týždňov,
• Inému poistencovi, ktorý prevzal jedno dieťa do starostlivosti - 28 týždňov
• Inému poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti súčasne viac detí - 37 týždňov
• Poistenkyňa, ktorá je osamelou matkou - 37 týždňov
• Inému poistencovi, ktorý je osamelý - 31 týždňov.

Osamelá osoba na účely poskytovania materského je poistenkyňa alebo poistenec, ktorý žije sám, je slobodná(ý), ovdovená(ý), rozvedená(ý) alebo osamelá(ý) z iných vážnych dôvodov. Vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne, napr. dlhodobé liečenie manžela (manželky), nástup na výkon trestu odňatia slobody manžela (manželky), výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby alebo civilnej služby manžela, nezvestnosť manžela (manželky), ak bolo po ňom (nej) z tohto dôvodu vyhlásené pátranie atď.

Vyrovnávacia dávka

Nemocenská dávky sa poskytuje zamestnankyni, ak:

• Je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
• Je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do 9. mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Na vyrovnávaciu dávku má nárok len zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia.

Podmienky nároku:

• Preradenie na inú prácu počas tehotenstva alebo materstva.
• Trvanie nemocenského poistenia.
• Existencia príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnankyne.

Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ). 55 % z rozdielu medzi MVZ (30,4167- násobok DVZ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Oznamovacia povinnosť

Poistenec je povinný:

• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.

Výplata dávky

Sociálna poisťovňa vypláca mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

tags: #socialna #poistovna #nemocenske #davky #podmienky