Sociálna poisťovňa, PN a podmienky pri výpovedi: Komplexný prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou práceneschopnosti (PN) v kontexte výpovednej lehoty, a to z pohľadu zamestnanca aj zamestnávateľa. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch, povinnostiach a možnostiach, ktoré v tejto situácii vznikajú.

Práceneschopnosť (PN) a jej význam

PN, alebo práceneschopnosť, znamená dočasnú neschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným vás môže uznať len ošetrujúci lekár.

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z.

Elektronická PN (ePN)

Ak vám lekár vystaví elektronickú PN (ePN), nemusíte predkladať žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Svoju ePN si môžete skontrolovať prostredníctvom Národného portálu zdravia.

Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Papierová PN

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Výpoveď počas práceneschopnosti zamestnanca

Práceneschopnosť (PN) predstavuje prekážku v práci na strane zamestnanca. Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, Zákonník práce chráni zamestnanca pred prepustením zo strany zamestnávateľa.

Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa počas PN

Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď počas jeho práceneschopnosti, pretože zamestnanec sa nachádza v tzv. ochrannej dobe (§ 64 Zákonníka práce). Dôležité je, že zamestnanec si túto PN nesmie úmyselne vyvolať alebo spôsobiť pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.

Výnimky zo zákazu výpovede

Existujú však výnimky, kedy môže zamestnávateľ dať výpoveď aj práceneschopnému zamestnancovi. Ide o prípady, keď je výpoveď daná z organizačných dôvodov, ako napríklad zrušenie zamestnávateľa alebo jeho premiestnenie a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.

Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a s dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Výpoveď zo strany zamestnanca počas PN

Zákonník práce neobmedzuje právo zamestnanca podať výpoveď aj počas PN. Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Plynutie výpovednej doby počas PN

Dôležitou otázkou je, či sa práceneschopnosť započítava do výpovednej doby.

Započítavanie PN do výpovednej doby pri výpovedi zamestnanca

Ak výpoveď podal zamestnanec, výpovedná doba plynie aj počas jeho práceneschopnosti. To znamená, že PN nepredlžuje výpovednú dobu.

Začiatok a dĺžka výpovednej doby

Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:

  • Najmenej 1 mesiac, ak pracovný pomer trval menej ako 1 rok.
  • Najmenej 2 mesiace, ak pracovný pomer trval 1 až 5 rokov.
  • Najmenej 3 mesiace, ak pracovný pomer trval viac ako 5 rokov.

PN počas výpovednej lehoty a v skúšobnej dobe

Ak ste podali výpoveď (alebo ju dostali od zamestnávateľa), môžete ísť na PN. Výpovedná lehota sa vám nepredlžuje a PN sa do nej započítava. Aj počas PN môžete podať výpoveď, pričom pracovný pomer ukončíte aj počas PN, ak vám výpovedná lehota uplynie počas nej.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Ak ste v skúšobnej dobe, máte tiež nárok na PN, ale tá sa vám predĺži o dobu PN. V skúšobnej dobe môžete pracovný pomer ukončiť kedykoľvek.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

Po skončení pracovného pomeru existuje tzv. ochranná lehota. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.

Dĺžka ochrannej lehoty

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je 7 dní. V prípade tehotenstva je táto lehota predĺžená na 8 mesiacov. Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Nárok na nemocenské dávky počas ochrannej lehoty

Ak zamestnanec ochorie počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa PN. Ak zostanete práceneschopný napríklad 2 dni po skončení pracovného pomeru, nachádzate sa v ochrannej lehote. A vzniká vám aj nárok na nemocenské dávky. Na dávky počas PN máte nárok do jej ukončenia. Počas tejto ochrannej lehoty vám dávky vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Konkrétne je to tá pobočka, ktorá patrí k sídlu posledného zamestnávateľa.

Postup pri PN po skončení pracovného pomeru

  • Navštívte lekára: Ak ochoriete po skončení pracovného pomeru, navštívte svojho lekára, ktorý vám vystaví PN.
  • Oznámte PN Sociálnej poisťovni: Oznámte začiatok PN Sociálnej poisťovni.

Povinnosti zamestnanca počas PN vo výpovednej dobe

Aj počas PN vo výpovednej dobe je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava na určenom mieste. Aj po skončení pracovného pomeru musíte na PN vo výpovednej lehote dodržiavať liečebný režim, ktorý vám určí lekár. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zdržiavate na vopred určenom mieste počas vašej práceneschopnosti. Porušenie pravidiel môže mať nepríjemné následky.

Práva a povinnosti zamestnanca počas výpovednej doby

Počas výpovednej lehoty má zamestnanec všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Má nárok na mzdu, dovolenku a iné benefity. Zároveň je povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených a dodržiavať pracovný čas.

Nezotrvanie zamestnanca v práci počas výpovednej doby

Ak zamestnanec bezdôvodne nezotrvá v práci počas výpovednej doby, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu, ak je táto možnosť dohodnutá v pracovnej zmluve.

Nemocenské dávky počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od jeho hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Náhrada príjmu

Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

  • Od 1. do 3. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • Od 4. do 10. dňa PN: 55 % DVZ.

Príklad výpočtu náhrady príjmu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

  • Náhrada za 1. až 3. deň sa vypočíta ako 25% z DVZ.
  • Náhrada za 4. až 10. deň sa vypočíta ako 55% z DVZ.

Nemocenské dávky

Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

  • Od 11. dňa PN: 55 % DVZ.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie

  • kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára.
  • Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa, kedy začal pracovať).
  • Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa, kedy začal pracovať) do zániku nemocenského poistenia (t.j. do dňa, kedy skončil pracovať).

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklady výpočtu DVZ a nemocenského

Príklad 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ.

Príklad 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.

  • Výpočet DVZ sa upraví zohľadnením prerušenia poistenia.
  • Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN: 25% z upraveného DVZ.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z upraveného DVZ.

Príklad 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ sa obmedzí na túto sumu).

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z maximálneho DVZ.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z maximálneho DVZ.

Príklad 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní).

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ.

Príklad 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní).

  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ.
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ.

Spôsoby skončenia pracovného pomeru

  • Dohodou: Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť na skončení pracovného pomeru k určitému dátumu. Dohoda musí byť písomná a musí obsahovať dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa.
  • Výpoveďou: Zamestnanec môže dať výpoveď aj počas PN. Výpoveď nemusí odôvodňovať, ale musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede.
  • Uplynutím doby určitej: Ak máte pracovnú zmluvu na dobu určitú, pracovný pomer sa skončí uplynutím dohodnutej doby, a to aj počas PN.

Ďalšie dôležité aspekty

Evidencia na úrade práce

Po skončení pracovného pomeru sa odporúča zaevidovať sa na úrade práce. Získate tak nárok na podporu v nezamestnanosti a štát za vás bude platiť zdravotné poistenie. Toto je individuálne rozhodnutie každého občana. Ak ste ale dostali výpoveď alebo odchádzate sám, odporúčame však sa na úrade práce zaevidovať. Máte tak nárok na podporu v nezamestnanosti a nemusíte sa starať o platenie zdravotného poistenia.

Ak ste tehotná a zároveň vám napríklad končí pracovná zmluva, je pre vás výhodnejšie ísť nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru na PN v ochrannej lehote a úrad práce nemusíte vôbec riešiť. Na PN po výpovedi môžete nastúpiť aj neskôr, keďže ochranná doba po skončení PP je v prípade tehotenstva 8 mesiacov.

Časté otázky a omyly

Môžem podať výpoveď dohodou počas PN? "Výpoveď dohodou" neexistuje. Môžete skončiť pracovný pomer dohodou alebo podať výpoveď.

Mám nárok na odstupné, ak podám výpoveď zo zdravotných dôvodov? Na odstupné máte nárok, ak vám zamestnávateľ dá výpoveď z dôvodu, že dlhodobo stratíte spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov.

PN v skúšobnej dobe a výpoveď

Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer a to jednoduchým písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to aj bez uvedenia dôvodu, a to aj počas vašej práceneschopnosti (PN). Výnimkou je, ak ste na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer.

Ak ste na PN z dôvodu bežného ochorenia, zamestnávateľ vám môže počas skúšobnej doby doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas vašej PN.

Počas trvania skúšobnej doby sa pracovný pomer neukončuje výpoveďou, ale jednoduchým písomným oznámením o skončení prac. pomeru v skúšobnej dobe. Po skončení pracovného pomeru však môžete naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splníte podmienky Sociálnej poisťovne. PN teda pokračuje aj po skončení pracovného pomeru, len už nebudete zamestnancom a nebudete mať nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale len na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

tags: #socialna #poistovna #PN #po #vypovedi #podmienky