Sociálna rehabilitácia ľudí so zdravotným postihnutím a legislatíva

Úvod

Sociálna rehabilitácia je komplexný proces, ktorý má za cieľ zabezpečiť dôstojný a plnohodnotný život pre osoby so zdravotným postihnutím. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec a rôzne aspekty sociálnej rehabilitácie, ako aj na úlohu samospráv pri jej zabezpečovaní. Dôraz sa kladie na integrovaný model rehabilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a ciele osôb so zdravotným postihnutím.

Definícia a prístupy k zdravotnému postihnutiu

Podľa odborníkov je pre resocializáciu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím kľúčové skúmať, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím definovaní. Je dôležité, či sú definovaní cez ich postihnutie (disabilities), alebo cez ich schopnosti a zručnosti (abilities). Sledovanie týchto prístupov je dôležité pre formovanie postojov verejnosti a pre charakter prijímaných politík a praktík na rôznych úrovniach spoločnosti, vrátane samosprávy miest a obcí, kde občania so zdravotným postihnutím bezprostredne žijú.

Význam sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia je súbor opatrení spoločnosti na zabezpečenie dôstojného a maximálne možného hodnotného života osôb so zdravotným postihnutím. V tomto procese hrajú dôležitú úlohu faktory osobnosti, rodinné zázemie a komunita, v ktorej občan žije. Individuálna schopnosť aktívne realizovať dlhodobý rehabilitačný proces a využiť všetky možnosti naučiť sa pracovať s ponúkanými prvkami v rámci rehabilitačného procesu je tiež veľmi dôležitá.

Sociálna rehabilitácia je proces, v ktorom osoba s dlhodobým alebo trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. Cieľom je dosiahnutie čo najvyššieho stupňa spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.

Druhy rehabilitácie

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia je súbor opatrení a dlhodobej prípravy zdravotne postihnutej osoby s cieľom prispôsobenia sa na pracovné alebo iné aktivity. Ide o využitie tzv. zostatkového pracovného potenciálu. Východiskom komplexnej rehabilitácie musí byť diagnostika, čo znamená zmeranie a monitoring funkčnej sebestačnosti vo viacerých oblastiach každodennej činnosti. Monitoring informuje nielen o aktuálnom stave a sociálnej situácii klienta, ale aj o jeho vývoji. Pri monitoringu sa testujú niektoré oblasti činností a testovať a klasifikovať jednotlivé položky je potrebné robiť opakovane a dosiahnuté výsledky porovnávať.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Komunitná rehabilitácia

Komunitná rehabilitácia má za cieľ zabezpečiť, aby postihnuté osoby boli schopné maximalizovať svoje fyzické a mentálne schopnosti, mali prístup k pravidelným službám a príležitostiam a dosiahli úplnú integráciu v rámci svojich komunít a spoločností. Komunitná rehabilitácia sa zaoberá tým, že postihnutých ľudí učí novým zručnostiam a ako maximalizovať ich momentálne zručnosti a schopnosti, ako aj tým, že pomáha komunite pochopiť, že postihnutí ľudia môžu byť aktívnymi a rovnocennými členmi svojich komunít. (Twible a Henley, 1993). Komunitná rehabilitácia je chápaná ako kľúčová stratégia pri poskytovaní dostupných služieb pre postihnuté osoby a ich rodiny.

Komunitná rehabilitácia podľa zákona č. 448/2008 o sociálnych službách v oblasti poskytovania sociálnych služieb je koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Aktívnu úlohu v procese rehabilitácie preberá samotná postihnutá osoba, jej rodinní príslušníci a členovia komunity.

Úloha rodiny a komunity

Rodina sama nie je schopná znášať všetku mnohostrannú a náročnú starostlivosť o osoby s postihnutím, pretože musí riešiť aj iné svoje funkcie a tiež preto, že vzťahy v rodine sú často zaťažené rôznymi emocionálnymi väzbami. Preukázateľne zo zistení vyplynulo, že bez adekvátnej podpory sú ľudia s postihnutím, ich rodinní príslušníci a komunity nedostatočne vybavení na to, aby zvládali nároky, ktoré sú na nich kladené.

Pod pojmom systém integrovaných služieb rozumieme taký stav, že komunita disponuje službami, ktoré plynule na seba medzirezortne a medzisektorovo nadväzujú a kopírujú a v prijateľnej miere kompenzujú celoživotné potreby občana. Komunitná rehabilitácia je založená na práve každého jednotlivca na sebaurčenie, posilnenie a na ľudských právach osôb, ktoré sú ohrozené možnosťou sociálneho vylúčenia. Koncepcia komunitnej rehabilitácie je vhodný nástroj pre všetky zainteresované subjekty - samosprávu, mimovládne organizácie, profesionálov v zdravotníckej starostlivosti, v sociálnej oblasti, v sektore školstva, v stavebníctve, v doprave, ale aj pre jednotlivcov.

Cieľom komunitnej rehabilitácie je, aby rozhodnutia, ktoré zainteresované subjekty prijímajú, sa stali rozhodnutiami účastníckymi, multidisciplinárnymi a posilňujúcimi. V procese komunitnej rehabilitácie je dôležité, aby sa osoby so zdravotným postihnutím alebo v nepriaznivej sociálnej situácii mohli zapojiť do rozvoja komunity, aby mohli sami presadzovať svoje práva a pomenovávať svoje potreby. Je ich právom byť súčasťou komunity a byť pre ňu prínosom. Na presadenie svojich potrieb musia byť občania so zdravotným postihnutím sebavedomí, mať znalosti a byť zruční.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Úloha samosprávy

Z pohľadu zamestnanca samosprávy je tu možnosť podporiť prostredníctvom dotácií z rozpočtu programy a projekty MVO, ktoré sú zamerané na vzdelávacie resp. školiace aktivity tohto druhu. Napr. Osoby so zdravotným postihnutím tak môžu byť užitočnými členmi tímov, ktoré tvoria programy pre komunitu. Ich skúsenosti ako prijímateľov rôznych druhov služieb sa dajú využiť pri tvorbe nových, kvalitnejších programov. Užívatelia sociálnych služieb sú jedným z dôležitých aktérov procesu komunitného plánovania. Ako rovnocenní účastníci procesu komunitného plánovania môžu vplývať na dostupnosť pripravovaných služieb, či z hľadiska lokalizácie alebo času, v ktorom budú službu využívať.

Mesto Banská Bystrica zabezpečuje informovanosť pre občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom „Sociálneho sprievodcu“, ktorého pravidelne aktualizuje. V súčasnosti počas spracovávania komunitného plánu sa pripravuje ďalšia (v poradí štvrtá) aktualizovaná verzia sociálneho sprievodcu, do ktorého budú zapracované aj aktuálne informácie, ktoré priniesol nový zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Významným nástrojom pri napĺňaní potrieb osôb v nepriaznivej sociálnej situácii je spolupráca samospráv s MVO a inými inštitúciami v rámci partnerstiev. Prostredníctvom partnerstiev je možné realizovať spoločné projekty, ktoré umožňujú efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov pri napĺňaní potrieb osôb so zdravotným postihnutím. Jedným z dôležitých momentov pri uspokojovaní potrieb občanov - osôb so zdravotným postihnutím je kvalita poskytovaných sociálnych služieb, ktorú vo veľkej miere ovplyvňuje kvalita sociálnej práce.

Zvýšiť kvalitu sociálnej práce sa samospráva mesta Banská Bystrica usiluje prostredníctvom projektov, napr. v novembri 2008 ukončený projekt na zvyšovanie kvalifikácie a adaptability sociálnych pracovníkov, ktorý bol podporený z Európskeho sociálneho fondu. Komunitný prístup bol deklarovaný aj v tomto projekte, keď účastníkmi vzdelávacích aktivít projektu boli okrem zamestnancov samosprávy aj zástupcovia (sociálni pracovníci) MVO napr.

Mesto Banská Bystrica pri plánovaní, poskytovaní a rozširovaní sociálnych služieb kladie dôraz na individuálnosť - individuálny prístup ku každému žiadateľovi o poskytnutie sociálnej služby, dôraz na akceptáciu a sebaurčenie klienta - žiadateľa. Dôraz sa kladie na podporu samostatnosti, nezávislosti na pomoci iných, na spoluprácu s rodinou resp. podporu rodinného života. Služby sa snažíme prispôsobiť „šiť na mieru“ potrebám žiadateľov. Napr. klientkou krízovej intervencie bola mladá žena - vdova, zdravotne postihnutá (nepočujúca) s dvomi maloletými deťmi. V rámci sociálnej práce sa podarilo jej nájsť zamestnanie, problém bol s bývaním a schopnosťou viesť úplne samostatný život. Vhodná forma bývania sa javila forma chráneného bývania, kde však v zmysle legislatívy nie je možné umiestniť deti.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Ďalší princíp, ktorý sa uplatňuje pri poskytovaní sociálnych služieb pre občanov so zdravotným postihnutím je uprednostňovanie terénnych alebo ambulantných sociálnych služieb pred pobytovými sociálnymi službami. Agentúra sociálnych služieb je zariadenie, ktorej zriaďovateľom je mesto Banská Bystrica, ktorá zastrešuje terénne a ambulantné služby.

Príklady služieb poskytovaných mestom Banská Bystrica

• Prepravná služba: Pre občanov, ktorí majú obmedzenú schopnosť pohybu a obmedzenú možnosť použiť prostriedky verejnej hromadnej dopravy. Služba sa poskytuje prostredníctvom tzv. sociálnych taxíkov, z ktorých dve z troch motorových vozidiel majú špeciálnu úpravu pre prepravu invalidného vozíka. Prepravná služba sa poskytuje na území mesta, v prípade ak klient potrebuje prepravu zabezpečiť mimo územia mesta (napr. boli požiadavky na zabezpečenie prepravy u občana so zdravotným postihnutím na rehabilitačný resp.
• Požičiavanie kompenzačných pomôcok: Túto službu prevádzkuje mesto už niekoľko rokov a má uľahčiť zabezpečenie starostlivosti v domácom prostredí do doby, pokiaľ klient si zaobstará pomôcku prostredníctvom poisťovne.
• Zabezpečenie stravovania vrátane dovozu stravy: Je vytvorená možnosť stravovania v rôznych častiach mesta v jedálňach, s ktorými má mesto uzavretú zmluvu o dodávke stravy a občanom - osobám so zdravotným postihnutím, ktorí majú záujem o stravovanie poskytuje príspevok na stravovanie, ktorý ja závislý na výške príjmu osoby, ktorá o stravovanie žiada. Maximálna výška príspevku je 70 % z ceny obeda. Občan má možnosť slobodne rozhodnúť, v ktorej jedálni sa bude stravovať, môže sa rozhodnúť na základe dostupnosti (blízkosť k bydlisku), na základe ceny, na základe kvality ponúkaných služieb stravovania (napr.
• SOS služba - monitorovanie a signalizácia potreby pomoci: Prostredníctvom telekomunikačných pomôcok v prípade krízy (náhlej udalosti, ktorá môže ohrozovať život, náhla nevoľnosť, pád a pod.) je možné stlačením tlačítka na náramku sa napojiť na centrálny dispečing, kde okamžite identifikujú volajúceho, pokiaľ je možné s ním komunikovať - komunikujú resp. ak nie, vyhodnotia situáciu aj na základe údajov v databáze, vyhodnotia situáciu a zabezpečujú okamžitú pomoc.
• Rehabilitačné služby: ktoré sa poskytujú jednak ambulantne, ale aj v domácnosti, v prirodzenom prostredí klienta, keď rehabilitační pracovníci pomáhajú a zacvičujú rodinných príslušníkov a poskytujú rehabilitačné úkony, ktoré je možné poskytovať aj v domácom prostredí. Táto forma sa najčastejšie využíva v poúrazových stavoch, náhlych cievnych príhodách, ale aj pri iných formách postihnutia resp. diagnóz.
• Denné centrá: Kde sa vytvárajú podmienky pre záujmovú činnosť rôznych občianskych združení (ďalej len OZ) združujúcich občanov - osoby so zdravotným postihnutím. Poskytnutím priestorov na ich činnosť a aj podporou programov, ktoré realizujú pomáhame pri ich integrácii do života.
• Zariadenie opatrovateľskej služby: Kde poskytujeme služby na krátkodobo - na dobu určitú (do 3 až 6 mesiacov) v prípadoch, keď občan je po ústavnej zdravotnej liečbe, stav je stabilizovaný, ale nie je možné zvládať starostlivosť v domácom prostredí.

Integrované komunitné služby

Mesto Banská Bystrica sa usiluje vytvárať integrované komunitné služby, čoho dôkazom je aj založenie neziskovej organizácie STADETORE n. o., ktorej zakladateľom je mesto a OFTAL s.r.o. Názov neziskovej organizácie tvoria začiatočné slabiky Stacionár detský, očný, rehabilitačný. Ako už z názvu vyplýva poskytujú sa tu služby pre deti s poruchami zraku (očná časť stacionára) a pre deti s obmedzenou možnosťou pohybu resp. kombinované postihnutia telesné a mentálne v rehabilitačnej časti stacionára. Integrované komunitné služby znamenajú, že sa v jednom zariadení „pod jednou strechou“ poskytujú služby zdravotnícke, sociálne a služby školstva - vzdelávanie. Aj keď je náročné realizovať integrované služby z hľadiska legislatívy, ale má to význam aj z hľadiska efektívnosti zabezpečovania týchto služieb, lebo zariadenie je postavené na viac zdrojovom financovaní (z rôznych sektorov) vrátane aj súkromného sektora. Mesto poskytlo pre prevádzkovanie tejto služby bezplatne priestory a bude prispievať na činnosť neziskovej organizácie cca 2,5 mil.

Bývanie

V oblasti bývania mesto pri zabezpečovaní výstavby nájomných bytov vymedzenú kvótu zabezpečuje pre občanov so zdravotným postihnutím. Problémom pri prenájme bytov určených pre občanov so zdravotným postihnutím je ich nízky príjem, z čoho nie sú schopní kryť prevádzkové náklady a zábezpeky, ktoré sa pri prenájme týchto bytov uplatňujú. Dostupnejšiu formu nezávislého bývania zabezpečuje mesto v Dome s opatrovateľskou službou, kde občan býva nezávisle v jednoizbovom byte a má možnosť odoberať niektorú formu podporných služieb, ktoré sa v tomto dome zabezpečujú (napr.

Legislatívny rámec

V zmysle zákona o sociálnych službách sú samosprávy (či už miestne alebo regionálne) zodpovedné za naplnenie práv občanov so zdravotným postihnutím a za zabezpečenie prístupu a dostupnosti sociálnych služieb, ktoré sú jedným z kľúčových faktorov sociálnej rehabilitácie .

Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách

Tento zákon upravuje poskytovanie sociálnych služieb, vrátane komunitnej rehabilitácie. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických, mentálnych a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti.

Individuálny plán

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“). Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (ďalej len „kľúčový pracovník“).

Formy sociálnych služieb

Ambulantná forma sociálnej služby sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. Pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytuje pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. Terénnu formu sociálnej služby možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Pobytová sociálna služba v zariadení sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.

Odborné činnosti

Odborná činnosť podľa odseku 1 písm. c) pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 1. 2. q) bežné úkony starostlivosti o dieťa v rozsahu podľa prílohy č. Poskytovateľ sociálnej služby nemôže zabezpečovať odborné činnosti, okrem ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení podľa odseku 1 písm.

Stravovanie

Stravovanie podľa odseku 1 je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant. Povinnosť prijímateľa sociálnej služby v zariadení s poskytovaním stravovania odobrať v rámci tejto sociálnej služby jedlo ustanovená v odseku 4 sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorý nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobslužných úkonoch podľa prílohy č. 4 časti I písm. b) a pri úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť podľa prílohy č. 4 časti II písm.

Ďalšie formy pomoci

Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.

Komplexná rehabilitácia

Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

• Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
• Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
• Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
• Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

tags: #sociálna #rehabilitácia #ľudí #so #zdravotným #postihnutím