
Sociálna rehabilitácia je komplexný proces, ktorý má za cieľ podporovať osoby so zdravotným postihnutím, a to aj seniorov, pri dosahovaní ich maximálnej možnej miery samostatnosti, nezávislosti a kvality života. Vychádza z individuálnych potrieb a zohľadňuje špecifické bariéry, ktorým títo ľudia čelia. V kontexte starnutia populácie a rastúceho počtu seniorov v inštitucionálnych zariadeniach sa sociálna rehabilitácia stáva kľúčovou pre udržanie a zvyšovanie kvality ich života.
V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je sociálna rehabilitácia definovaná ako odborná činnosť zameraná na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Podstatou je teda rozvoj a nácvik zručností, aktivizácia schopností a posilňovanie návykov. Sociálna rehabilitácia nie je sociálnou službou samou o sebe, ale realizuje sa v rámci konkrétnych druhov sociálnych služieb ako ich súčasť.
Cieľom sociálnej rehabilitácie je podporovať samostatnosť prijímateľa sociálnej služby a umožniť seniorovi udržať si dobrý zdravotný stav a sociálne fungovanie. V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností na prípadné používanie pomôcok, na sebaobslužné činnosti, priestorovú orientáciu a samostatný pohyb.
Ak má prijímateľ ťažké zdravotné postihnutie a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na podporu jeho samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti v týchto oblastiach:
V zariadeniach sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia zameriava aj na percepčnú oblasť (zrak, sluch, hmat), kognitívnu oblasť (orientácia v čase, poznávanie farieb, počasia, hospodárenie s peniazmi), komunikačnú oblasť (komunikácia pomocou predmetov, obrázkov, nácvik písma), emocionálnu oblasť (eliminácia negatívnych prejavov, podpora citovej väzby k rodine), sociálnu oblasť (osvojenie si návykov spoločenského správania, budovanie vzájomných vzťahov) a oblasť zručností pre každodenný život (hygienické návyky, sebaobslužné návyky, stolovanie, úprava lôžka, drobné domáce práce).
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie. V zariadení sociálnych služieb sú to inštruktorky sociálnej rehabilitácie, ktorých hlavnou úlohou je pomáhať, rozvíjať a podporovať schopnosti prijímateľov, ktorí to potrebujú, tak, aby ich život bol čo najkvalitnejší a aby boli schopní žiť plnohodnotný život, pokiaľ možno čo najsamostatnejšie.
Pre každého prijímateľa, ktorý je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, inštruktorka vypracováva program sociálnej rehabilitácie zameraný na rozvoj a podporu samostatnosti, sebestačnosti a nezávislosti, ktorý je súčasťou jeho individuálneho plánu. Tento plán sa pravidelne polročne vyhodnocuje za prítomnosti prijímateľa, kľúčového pracovníka, rodiny, sociálnej pracovníčky a hlavnej sestry. Záverom stretnutia je vyhodnotenie splnenia, resp. nesplnenia cieľa doterajšími aktivitami a tiež plán aktivít prijímateľa na nové obdobie.
Aby bol cieľ naplnený, inštruktorky sociálnej rehabilitácie denne plánujú a realizujú s týmito prijímateľmi individuálne orientované aktivity denného života, pravidelné individuálne nácviky, techniky a metódy sociálnej práce. V snahe predchádzať sociálnej izolácii prijímateľov sa inštruktorky pravidelne venujú aj prijímateľom, ktorí sú pripútaní na lôžko a väčšinu dňa trávia na izbách. Pokiaľ sú vysádzaní do kresiel či invalidných vozíkov, sú podľa ich možností zapájaní aj do sociálnych aktivít s ostatnými prijímateľmi. Práca s nimi býva často individuálna, zameraná na potreby daného prijímateľa.
Vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť klientov, ktorým je poskytovaná sociálna rehabilitácia, je dôležité, aby sa prístupy a metódy prispôsobili individuálnym potrebám a situáciám. Nástrojom pre dosiahnutie týchto cieľov sú aj terapeutické techniky. Medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie, ktoré sa využívajú napr. v reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii.
Právny rámec sociálnej rehabilitácie na Slovensku je upravený predovšetkým:
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Na Slovensku existuje široká škála zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú sociálnu rehabilitáciu seniorom. Medzi ne patria:
Tieto zariadenia sa snažia vytvárať podmienky pre aktívne trávenie voľného času seniorov, udržiavanie sociálnych kontaktov a rozvoj ich schopností.
Napriek snahám o skvalitnenie sociálnej rehabilitácie seniorov existuje niekoľko bariér a výziev, ktoré je potrebné prekonať:
Oblasť kvality života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti je ústrednou témou pre zainteresovaných odborných zamestnancov sociálnych služieb. Ako dosiahnuť optimálnu udržateľnosť, prípadne aj zvyšovanie kvality života seniorov, je častá otázka, ktorú si kladú odborní zamestnanci. V sociálnej praxi sa v tejto súvislosti vytvára aj prostredníctvom štandardov kvality sociálnych služieb, najmä v oblasti procedurálnych podmienok, dostatočný priestor pre využitie vybraných terapeutických techník. V tomto zameraní odbornej činnosti ide najmä o kompetencie sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie.
Pre zabezpečenie kvality sociálnej rehabilitácie je dôležité:
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Sociálna rehabilitácia seniorov nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania. Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným seniorom, ale aj práca s jeho rodinou, prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa senior pravidelne pohybuje.
tags: #socialna #rehabilitacia #seniorov #definicia