Sociálna starostlivosť o duševne chorých na Slovensku

Duševné ochorenie predstavuje široké spektrum duševných a emocionálnych stavov, ktoré človeka sprevádzajú väčšinou niekoľko rokov, desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u každého jednotlivca rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie a diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedať prepuknutie a ďalší vývoj ochorenia. Pravidelné užívanie liekov môže potlačiť nástup symptómov ochorenia a navodiť remisiu, teda prechodné vymiznutie prejavov choroby. Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu. Naopak, niektorí ľudia s duševnou poruchou nepotrebujú žiadnu podporu, niektorí občasnú a iní podstatnú, stálu podporu na to, aby dokázali fungovať.

Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o systéme sociálnej starostlivosti o duševne chorých na Slovensku, s dôrazom na dostupné služby, formy pomoci a aktuálne trendy v tejto oblasti.

Dostupnosť a potreba starostlivosti

Pomoc v oblasti duševného zdravia musí byť dostupná, efektívna a musí reagovať na potreby ľudí aj v čase kríz. Dôležitá je aj situácia, možnosti a schopnosti opatrujúceho. Niekto príde na návštevu denne, hoci len na chvíľu, niekto príde raz-dvakrát do týždňa, ale vyhradí si hodinu aj viac, v kľude sa pri chorom posadí a pobudnú spolu. Ideálnou možnosťou je spoločná dohoda s ostatnými na termínoch návštev, aby nechodili všetci naraz, prípadne aby medzi návštevami boli chvíle na odpočinok. Návšteva môže byť pre chorého aj záťažou (aj keď vítanou) a potrebuje si oddýchnuť, aby mal aj z ďalšej návštevy čo najväčšie potešenie. Opäť je dôležitá aj komunikácia so samotným chorým. Nebojte sa ho opýtať, ako mu to najlepšie vyhovuje, povedzte mu úprimne svoje možnosti. Snažte sa sľúbiť len to, čo dokážete naplniť. Ako strávite návštevy je len na vás. Môžete na chvíľu prevziať starostlivosť a chorého nakŕmiť, umyť, učesať, natrieť krémom, prezliecť a pod. Úkony vykonávajte v kľude, dôkladne a láskyplne. Zamyslite sa nad tým, čo viete, že mal chorý rád a čo mu spôsobovalo potešenie a v rámci možností a existujúcich obmedzení mu to skúste opätovne sprostredkovať. Všetko zívisí od konkrétnej situácie, stavu chorého, ako aj jeho momentálneho psychického rozpoloženia. Nebojte sa komunikácie a pýtajte sa, čo by chcel robiť, ako tráviť spoločný čas. Hľadajte inšpiráciu vo svojom okolí a buďte kreatívny, snažte sa vymyslieť niečo, čo viete, že by ho určite potešilo. Práve z maličkostí a spoločne prežitých chvíľ môže chorý človek dlho čerpať silu aj po odlúčení zo svojho domáceho prostredia.

Ministerstvo zdravotníctva SR systematicky buduje moderný systém starostlivosti o duševné zdravie, ktorý zahŕňa prevenciu, včasnú intervenciu, odbornú liečbu aj následnú starostlivosť. Tento ročník Svetového dňa duševného zdravia zdôrazňuje potrebu prístupu k starostlivosti o duševné zdravie v čase katastrof a kríz.

Formy ústavnej starostlivosti

Ak nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti, alebo z dôvodu nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení. Medzi tieto zariadenia patria:

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

• Zariadenie pre seniorov: V tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Zariadenie pre seniorov sa pôvodne nazývalo domov dôchodcov.

• Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS): V tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Určitým časom sa myslí napr. obdobie počas dovolenky, obdobie doliečenia po prepustení z nemocnice, resp. počas využívania odľahčovacej služby. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje prechodná 24-hodinová starostlivosť v čase, keď si ju nemôžu zabezpečiť klienti sami, napríklad po návrate z nemocnice, v čase dovolenky rodinných príslušníkov a pod.

• Domov sociálnych služieb (DSS): Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V (podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.), alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň je najmenej III podľa prílohy č. 3 cit.

• Špecializované zariadenie: Tu sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V. podľa prílohy č. 3 cit.

• Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých: Poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami prevažne viacerých chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale vyžaduje každodennú lekársku vizitu, intenzívne ošetrovanie resp. rehabilitáciu a nácvik bežných denných činností.

  Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

• Lôžkové hospice: Ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach. ako ich organizačná súčasť. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.

Ak je chorý umiestnený v nemocnici alebo v ústave, bežnú každodennú starostlivosť, hlavne naplnenie fyziologických potrieb (príjem potravy a tekutín, vyprázdňovanie, podávanie liekov, polohovanie, hygiena atď.), obstaráva personál daného zariadenia. Takáto starostlivosť je poskytovaná v nemocniciach, sociálnych zariadeniach a tiež v hospicoch, s rozdielom, že pobyt v nemocnici je bezplatný (hradený zdravotnou poisťovňou), zatiaľ čo na pobyt v hospici alebo v sociálnom zariadení si pacient dopláca. V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia. Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje. Vo väčšine nemocníc je možné navštevovať chorých denne dopoludnia, po dohode s personálom aj po vyhradenom čase. Tak často ako je to možné a ako to umožňujú pravidlá daného zariadenia.

Iniciatívy Ministerstva zdravotníctva SR

„Na ministerstve podnikáme konkrétne kroky, ktorými posilňujeme dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie. Prostredníctvom Národnej linky na podporu duševného zdravia poskytujeme bezplatnú anonymnú pomoc, podporujeme budovanie siete psychosociálnych centier a stacionárov, modernizáciu psychiatrických oddelení a aj zvyšovanie kvalifikácie prostredníctvom vzdelávacích programov. ,,V našej nemocnici sa dlhodobo snažíme zlepšovať podmienky na liečbu detských pacientov psychiatrickými ochoreniami. Na jeseň v roku 2022 sme otvorili jedinečné pracovisko - Denný stacionár pre deti s poruchami príjmu potravy a postupne sme dobudovávali aj prvky v exteriéri. Lekári nám potvrdili, že toto jedinečné pracovisko posunulo liečbu pozitívnym smerom a pomáha skrátiť hospitalizácie pacientov.

• Národná linka na podporu duševného zdravia: (číslo linky: 0800 193 193, web: www.nlpdz.sk), ktorú ministerstvo spustilo v máji 2025, doteraz prijala 1 041 hovorov.
• Psychosociálne centrá: Z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti v sume 5,5 milióna eur vzniklo naprieč Slovenskom 11 psychosociálnych centier.
• Psychiatrické stacionáre: Prostredníctvom dvoch výziev sme podporili aj budovanie psychiatrických stacionárov. Ide o komunitné zariadenia, ktoré rozvíjajú sebestačnosť a funkčnosť pacientov s duševnými poruchami a sú doplňujúcou formou psychiatrickej starostlivosti.
• Vzdelávacie aktivity: Viac ako 300-tisíc eur bolo vyčlenených na vzdelávacie aktivity zamerané na posilnenie kompetencií v oblasti duševného zdravia.
• Modernizácia psychiatrických oddelení: Z Plánu obnovy sme podporili aj modernizáciu psychiatrických oddelení v sume vyše 4,8 milióna eur. Modernizácia zahŕňala prestavbu viacposteľových izieb na dvojlôžkové s vlastným sanitárnym zariadením a vybudovanie seklúznych miestností, ktoré nahrádzajú sieťové postele.

Bratislava - 13. októbra 2025 - Ministerstvo zdravotníctva SR systematicky buduje moderný systém starostlivosti o duševné zdravie, ktorý zahŕňa prevenciu, včasnú intervenciu, odbornú liečbu aj následnú starostlivosť. Svetový deň duševného zdravia v roku 2025 upriamil pozornosť najmä na dostupnosť starostlivosti v čase katastrof a kríz. Ministerstvo v máji 2025 spustilo Národnú linku na podporu duševného zdravia (0800 193 193, www.nlpdz.sk). Od svojho vzniku prijala viac ako tisíc hovorov. Z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti bolo vyčlenených 5,5 milióna eur na vznik 11 psychosociálnych centier po celom Slovensku. Ministerstvo podporilo aj budovanie psychiatrických stacionárov prostredníctvom dvoch výziev. Na tento účel bolo rozdelených 4,3 milióna eur medzi 10 prijímateľov. Osobitná pozornosť bola venovaná aj vzdelávaniu zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov. Na tieto aktivity bolo vyčlenených viac ako 300-tisíc eur. Ďalšou prioritou je modernizácia psychiatrických oddelení, do ktorej bolo investovaných viac ako 4,8 milióna eur. Rekonštrukcia v ôsmich nemocniciach zahŕňala prestavbu viacposteľových izieb na dvojlôžkové so samostatným sociálnym zariadením a vybudovanie seklúznych miestností, ktoré nahrádzajú sieťové postele. Súčasťou nového systému je aj rozvoj špecializovaných pracovísk pre deti a mládež. V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave vznikol Denný stacionár pre deti s poruchami príjmu potravy, ktorý už priniesol pozitívne výsledky pri skrátení hospitalizácií.

Sociálna rehabilitácia

Spoločným znakom pre väčšinu pacientov s duševným ochorením je potreba dlhodobej stálej starostlivosti a podpory. Sociálne služby všeobecne sú potrebné najmä pri závažnejších chronických duševných ochoreniach, ako sú schizofrénia, afektívne poruchy (ako je napríklad depresia, bipolárna porucha), poruchy osobnosti, organické duševné poruchy (demencie a pod.), závislosti a pod. Pre niektoré duševné ochorenia je typické, že k prejaveniu prvých príznakov dochádza už v mladom veku. Následkom toho mladí ľudia často nedokončia ani strednú školu, prípadne prerušia štúdium na vysokej škole. V ideálnom prípade dostane človek s duševným ochorením (DO) starostlivosť, pomoc a podporu v rodine. Ak sa však rodina o postihnutého človeka príkladne stará a potom rodičia zomrú, takíto ľudia potom často nevedia fungovať v každodennom živote. Potrebná liečba a potrebné spôsoby sociálnej rehabilitácie pre ľudí s DO sa samozrejme nedajú zovšeobecňovať. Vo veľkej miere však platí, že okrem správne nastavenej psychiatrickej a psychoterapeutickej liečby títo ľudia potrebujú pocit istoty. Je preto potrebné v rámci liečebnej, následnej a sociálnej starostlivosti pre nich vytvoriť špecifické prostredie, kde môžu napredovať podľa svojich potrieb a momentálnych schopností, väčšinou pomalším tempom ako ľudia bez DO. Sociálna rehabilitácia človeka s DO by do veľkej miery mala zahŕňať aj príbuzných, či iné blízke osoby. Príbuzní by mali, rovnako ako chorí, dostať podporu od spoločnosti (napríklad prostredníctvom odľahčovacích služieb).

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Duševné ochorenie sa prejavuje nielen symptómami ochorenia, ale aj obmedzeniami v sociálnom živote, nespôsobilosťou vykonávať určité činnosti. Z tohto dôvodu aj dopady ochorenia sa prejavujú v spoločenskej a sociálnej oblasti, nezamestnanosť, stigmatizácia, spoločenská izolácia, marginalizácia, strata domova, a pod. Práve z týchto dôvodov sú sociálne služby a sociálna rehabilitácia pre túto cieľovú skupinu mimoriadne dôležité. „Reťaz“ služieb sociálnej rehabilitácie by mala na seba nadväzovaťa posúvať klienta k sebestačnosti - čiže počas liečby ochorenia by mala viesť od potlačenia príznakov ochorenia v ambulantnej či nemocničnej zdravotnej starostlivosti, cez podporu spoločenského fungovania v rámci dennej rehabilitácie v dennom stacionári a dennom (rehabilitačnom) centre k pomoci v samostatnom živote prostredníctvom agentúr domácej starostlivosti, či zariadení chráneného bývania. Čo sa týka zamestnania, sociálna rehabilitácia by mala viesť od obnovy pracovných schopností a návykov v pracovných dielňach v zdravotníckom (psychiatrický stacionár) a potom sociálnom (rehabilitačné stredisko) dennom centre cez tréningové pracoviská slúžiace obnove stratených pracovných návykov, ďalej chránené a podporované zamestnanie klienta v chránenej dielni, na chránenom pracovnom mieste, či v zamestnaní s pomocou pracovného asistenta až k umiestneniu klienta na otvorený pracovný trh, čiže celkovo k samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných.

Formy sociálnej rehabilitácie

• Komunita: Komunikácia v skupine, vyjadrenie svojich názorov, spokojnosti či nespokojnosti s aktivitami, či liečebným plánom. Terapeutická komunita je súčasťou liečby DO v zdravotníckom zariadení (nemocnici), počas následnej liečby v dennom stacionári, ako aj v zariadeniach následných sociálnych služieb, ako je napríklad rehabilitačné stredisko. Komunita navodzuje pocit bezpečného a známeho prostredia, pomáha klientovi zlepšovať svoje komunikačné schopnosti, ktoré sú často vplyvom duševného ochorenia zhoršené.
• Psychoterapia: Alebo „terapia rozhovorom“ medzi klientom o odborníkom - psychoterapeutom. Psychoterapia je u niektorých pacientov dôležitou súčasťou liečby človeka s DO. Existuje viacero druhov psychoterapie, ako je napríklad individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná.
• Arteterapia: K ďalším druhom terapie, ktorá sa okrem liekov a psychoterapie používa pri duševnom ochorení, je arteterapia, čiže liečba umením. Ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia. Tiež je možné považovať ju za súčasť sociálnej rehabilitácie, nakoľko umožňuje klientovi preklenutie komunikačných bariér, spôsobených ochorením a zapojenie sa do práce v kolektíve.
• Sociálne poradenstvo: Je ďalšou formou, ktorú je možné označiť za súčasť, či podporu sociálnej rehabilitácie klienta s DO. Sociálne poradenstvo obnáša poskytovanie poradenstva klientom ohľadom vyhľadávania dostupných sociálnych služieb, pomoc pri kontaktoch s úradmi, ako aj ďalších oblastí bežného života.
• Práca v dielňach: Samotná sociálna rehabilitácia, teda rehabilitovanie zručností klienta s DO sa realizuje viacerými spôsobmi. Jedným z nich je práca v pracovných či umeleckých dielňach (napríklad dielňa krajčírska, stolárska, keramická), príprava jedál, a pod. Jedná sa jednak o obnovu či rozvoj jemnej motoriky, nácvik pravidelnej pracovnej činnosti a pravidelného pracovného režimu, prejavenie kreativity, osvojenie si nových zručností. Patria sem rôzne pracovné činnosti ako sú napríklad pracovné či umelecké dielne, hudobné a tanečné aktivity, spoločenské podujatia, umelecká tvorba, výuka práce na počítači, spoločenské a edukačné programy pre príbuzných či s príbuznými, športové činnosti, výuka cudzích jazykov a pod. Na rozdiel od dielní či aktivít poskytovaných v rehabilitačných strediskách, ktoré sú organizované a vedené väčšinou odborníkmi (sociálnymi, psychologickými či zdravotníckymi pracovníkmi), aktivity občianskych združení sú väčšinou organizované dobrovoľníkmi, často z radov klientov alebo príbuzných klientov s DO.
• Chránené bývanie: Čo sa týka samostatného života, ktoré je vlastne jedným z hlavných cieľov sociálnej rehabilitácie človeka s DO, výraznou pomocou je tzv. chránené bývanie, t.j. ubytovanie klienta v byte či rodinnom dome, kde má svoje súkromie, zároveň však má k dispozícii dohľad odborného pracovníka a sociálne poradenstvo. Táto služba podporuje samostatnosť klientov, stimuluje ich k zodpovednosti a k riešeniu drobných prekážok každodenného života. Znižuje sa tak ich ďalšia závislosť od psychiatrickej starostlviosti. V zariadení chráneného bývania majú klienti stanovený režim dňa, pozostávajúci z budíčka, osobnej hygieny, raňajok, komunity, upratovania priestorov, doobeňajšieho individuálneho programu, obedu, poobedňajšieho programu so sociálnou pracovníčkou. Potom nasleduje individuálny program, večera, oddych a nočný kľud. Základným predpokladom pre vytvorenie služby chráneného bývania pre klientov je zabezpečenie a prevádzka obytných priestorov, čiže potreba značných počiatočných investícií.
• Zamestnanie: Význam práce pre človeka s duševnou poruchou je veľký. Zamestnanie je zdrojom príjmu a pravidelnou zmysluplnou aktivitou, čo sú dôvody dôležité už aj samé o sebe. Zamestnanie má však veľký význam aj ako príležitosť pre sociálne kontakty, pre rozvoj sebadôvery, pre integráciu do komunity a celkové zvýšenie kvality života. Svoje pôvodné pracovné schopnosti, zručnosti a vedomosti človek s chronickým DO často stráca, existuje však viacero spôsobov sociálnej pomoci pri návrate do zamestnania. Jedným zo spôsobov je chránené zamestnávanie, čiže práca na pracovnom mieste vytvorenom pre človeka so zdravotným postihnutím, či už v chránenej dielni alebo na otvorenom pracovnom trhu.
• Osobná asistencia: Osobná asistencia, ako sociálna služba, sa pre skupinu ľudí s DO používa minimálne, napriek tomu, že pomoc osobného asistenta pri zvládaní úloh, ktoré človek s DO kvôli príznakom svojho ochorenia zvládnuť nedokáže (na určitú prechodnú dobu či trvalo). Táto služba sa u tejto cieľovej skupiny klientov zatiaľ nevyužíva najmä preto, že ešte to nie je zaužívané. Napriek tomu, mnohé prejavy duševného ochorenia je možné prekonať práve s pomocou druhej osoby (ako je napr.
• Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS): Špecializovaná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) je forma ošetrovateľskej pomoci klientovi v domácnosti. Poskytovanie tejto pomoci klientom s DO je relatívne nové. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti existujú v Slovenskej republike už od polovice 90.
• Rekondičné pobyty: Rekondičný pobyt, viacdňové sústredenie na mieste mimo vlastného bydliska je ďalšou aktivitou sociálnej rehabilitácie, ktorú z vlastnej iniciatívy organizujú niektoré mimovládne organizácie.

Financovanie služieb sociálnej rehabilitácie v rehabilitačných strediskách a v priestoroch chráneného bývania je viaczdrojové.

Kde sa poskytuje sociálna rehabilitácia?

• Denné psychiatrické stacionáre (DPS): Denné psychiatrické stacionáre sú zriaďované na základe Metodického pokynu na zriadenie a prevádzku psychiatrických stacionárov, ktorý vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2006. V súčasnej dobe je v Slovenskej republike 13 stacionárov pre dospelých, 3 pre deti a 1 gerontopsychiatrický. Denný psychiatrický stacionár (DPS) je zariadenie ambulantné, kam klienti dochádzajú na denný program. Klient dochádza do DPS buď ešte počas nemocničnej fázy liečby svojho ochorenia, ako pokračovanie po svojej nemocničnej liečbe, alebo na odporučenie svojho ambulantného psychiatria, u ktorého je pre svoje duševné ochorenie sledovaný. DPS je zdravotnícke zariadenie, v ňom poskytovaná liečba však kladie osobitný dôraz na psychoterapiu, psychiatrickú rehabilitáciu a psychosociálnu rehabilitáciu. Klienti v stacionári majú individualizovaný liečebný program. Pobyt klienta trvá niekoľko hodín denne, v priemere 4-12 týždňov. Sociálna rehabilitácia sa u klientov DPS dosahuje prostredníctvom komunitných sedení, individuálnej či skupinovej psychoterapie, práce v pracovných a umeleckých dielňach a sociálnym poradenstvom.
• Rehabilitačné stredisko (RS): Rehabilitačné stredisko (RS) poskytuje klientom s DO systematickú dennú mimonemocničnú starostlivosť. Cieľom RS je u klienta priaznivo ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, predchádzať prejavom príznakov DO a napomôcť integrácii klienta do spoločnosti. Ide o sociálnu prevenciu formou rehabilitačnej činnosti a sociálne poradenstvo. Rehabilitačná činnosť v takotmo stredisku sa uskutočňuje prostredníctvom ergoterapie (liečba prácou), komunity (skupinový pohovor, relaxácia), osobných pohovorov a nácviku sociálnych zručností. Pracovná a sociálna terapia sa realizujú v pracovných a umeleckých dielňach. Rehabilitačné strediská poskytujú taktiež edukačné a tréningové programy pre príbuzných ľudí s duševným ochorením a sociálne poradenstvo.
• Chránené/podporované bývanie: V Slovenskej republike sa nachádzajú len dve zariadenia chráneného/podporovaného bývania - v Rimavskej Sobote a v Michalovciach. V Michalovciach sa nachádza zariadenie podporovaného bývania (podľa § 34 Zákona 448/2008 Z.z.) pre 16 občanov.
• Domovy sociálnych služieb: Mnohí ľudia s duševným ochorením využívajú tiež služby domovov sociálnych služieb, či už denný, týždenný, alebo dlhodobý pobyt.

Stigma a predsudky

Typickou charakteristikou DO je stigma a predsudky, ktoré sú s ním spojené. Všeobecný názor, rozšírený medzi verejnosťou je, že ľudia s DO sú nevyspytateľní, nespoľahliví, prípadne nebezpeční. Potencionálni zamestnávatelia často práve z týchto dôvodov odmietnu uchádzača o zamestnanie, keď sa dozvedia, že je v zdravotnej starostlivosti pre duševnú poruchu. Stigmatizácia duševného ochorenia má často za následok, že človek ním trpiaci nevyhľadá odbornú pomoc (psychiatra, psychológa), prípadne odmieta pomoc a rady príbuzných.

Ako bojovať proti stigme?

Proti stigmatizácii duševného ochorenia je vhodné vzdelávanie verejnosti o duševných ochoreniach, vzdelávanie rodinných príslušníkov, ale aj samotných jednotlivcov s DO. Táto tzv. rodinná psychoedukácia ukazuje významné pozitívne výsledky, redukujú sa symptómy choroby, dochádza k zvyšovaniu sebavedomia človeka s DO a znižuje sa riziko relapsov ochorenia (opätovného vzplanutia príznakov choroby).

Príklad dobrej praxe

HUMANITÁR, nezisková organizácia svoju činnosť zahájila v roku 2006. Poskytuje sociálne služby v zariadení pre seniorov, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári v meste Levoča. Cieľovou skupinou sú občania, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio - depresívneho okruhu a demencie . HUMANITÁR, nezisková organizácia poskytuje vzdelávanie pre ľudí s duševným ochorením, rodiny a verejnosť na základe získania certifikácie na 3.

tags: #socialna #starostlivost #o #dusevne #chorych #na