Sociálna starostlivosť v Turecku: Systémy, výzvy a perspektívy

Úvod

Sociálna starostlivosť je kľúčovým pilierom každého moderného štátu, ktorý sa usiluje o zabezpečenie dôstojného života pre svojich občanov. V Turecku, krajine s bohatou históriou a dynamickým rozvojom, prechádza systém sociálnej starostlivosti neustálymi zmenami a vývojom. Tento článok sa zameriava na analýzu systémov sociálnej starostlivosti v Turecku, pričom zohľadňuje demografické zmeny, ekonomické výzvy a medzinárodné vplyvy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na súčasný stav a budúce perspektívy sociálnej starostlivosti v tejto krajine.

Demografické a ekonomické výzvy

Prebiehajúca demografická revolúcia a pretrvávajúca ekonomická a finančná kríza predstavujú pre sociálnu prácu nové výzvy. Nízka medzigeneračná a regionálna solidarita, nárast závislého neaktívneho obyvateľstva a zvyšovanie podielu chudobných oslabuje sociálny štát. Neprimeraná zdravotná situácia je odrazom sociálnych nerovností v štáte. Všeobecne sa očakáva pokles počtu obyvateľov so zmenenou štruktúrou, čo ovplyvní potenciál disponibilnej pracovnej sily aj v oblasti sociálnych služieb.

Turecko, podobne ako mnoho iných krajín, čelí výzvam spojeným so starnutím obyvateľstva. Zvyšujúca sa stredná dĺžka života a klesajúca miera pôrodnosti vedú k rastúcemu podielu starších ľudí v spoločnosti. To má priamy dopad na systém sociálneho zabezpečenia, ktorý musí zabezpečiť primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, ako to garantuje ústava.

Sociálna práca ako profesia ľudských práv

Sociálna práca ako profesia ľudských práv musí pomáhať riešiť problémy a využiť možnosti, ktoré nová situácia ponúka. Na rokovaní Medzinárodnej organizácie práce 15. júna 2012 v Ženeve došlo k revolučnej zmene, keď sa možnosť priznania sociálneho minima mení na právo. Predovšetkým je to odkaz na znovu si pripomenutie chápania sociálnej práce ako profesie ľudských práv. Počas pred konferenčného seminára k výučbe sociálnej práce bola skonštatovaná nutnosť učiť ľudské práva budúcich sociálnych pracovníkov. V oblasti uplatňovania ľudských práv pretrváva otázka univerzálneho uplatňovania a kultúrneho relativizmu.

Transformácia a sociálna politika

Slovenská spoločnosť bola v krátkom časovom slede transformovaná z kvázi rovnostárskej totalitnej spoločnosti na pluralitnú, nepaternalistickú spoločnosť. Prebieha významná demografická zmena spojená so stratou istôt a oslabovania úlohy štátu a rodiny. Samostatné Slovensko prinieslo so sebou samostatnú sociálnu politiku, ktorá nie vždy bola a je kompatibilná so štandardnými postupmi Európskej únie. Vplyv Svetovej banky a iných zámorských vplyvov spôsobil nemožnosť koordinácie niektorých častí nášho systému sociálneho zabezpečenia s EÚ. Voľný pohyb osôb, myšlienok, tovaru, kapitálu, chorôb ovplyvnil všetko v pôvodne relatívne izolovanej slovenskej spoločnosti. Postavenie národného štátu sa znížilo nielen voči nadnárodným celkom odovzdaním časti štátnej suverenity, ale aj prenos právomocí v sociálnej politike na množstvo aktérov, ktorí vznikli (obce, neštátne subjekty a pod.).

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

Ústavné garancie a ich ohrozenie

Ústava v čl. 39 garantuje právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Každému kto je v hmotnej núdzi, dáva právo na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V čl. 40 poskytuje ústava právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú mať občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Tieto práva sú dnes často spochybňované a ohrozované. Za dôvod tohto prístupu sa často uvádza tzv. starnutie obyvateľstva.

Zdravotná starostlivosť a sociálne determinanty zdravia

Na Rade ministrov práce, sociálnych vecí, zdravotníctva a ochrany konzumentov (EPSCO) v Bruseli bol predložený dokument o dopadoch krízy, ktorý odporúča navýšenie počtu „bielych povolaní“ (zdravotníctvo a sociálne služby) na Slovensku, ako prostriedku zníženia vysokej nezamestnanosti. Je zrejmé, že by to malo pozitívny vplyv aj na zdravie občanov. Michael Marmot sa venoval aj nezamestnanosti a jej sociálnym dopadom. Podľa jeho poznatkov nárast nezamestnanosti o 1% spôsobí nárast počtu samovrážd až o 0,8% a rovnako aj vrážd o 0,8%.

Podľa Európskeho štatistického úradu (Eurostat, 60/2012) majú občania Slovenska nádej zdravej staroby (bez odkázanosti na sústavnú pomoc) v priemere iba 3 roky po dosiahnutí 65 rokov, čo je temer o 6 rokov menej ako je obvyklé v rámci Európskej únie alebo v Bulharsku. Na zdravie občana výrazne vplýva spokojnosť so životom. Nárast šťastia spokojnosti znižuje pravdepodobnosť vzniku radu chorôb. Podľa šetrenia Organizácie pre hospodárku spoluprácu a rozvoj v Paríži (Better Life Index, 2011) slovenská spoločnosť patrí k najmenej spokojným populáciám. Ak uznáme úlohu sociálnej práce v problematike zdravia obyvateľstva, tak musíme uznať aj jej podiel na zdravotných neduhoch.

Sociálna nerovnosť a jej dôsledky

Problém na Slovensku je však v tom, že rast ekonomiky nekorešponduje s rastom blahobytu všetkých. Toto skonštatoval Joseph Stiglitz voči Slovensku v správe o kríze. Na rade EPSCO vo februári 2012 tiež bol predložený dokument o prehlbujúcej priepasti v slovenskej spoločnosti. Bohatí na Slovensku počas krízy ešte viac zbohatli a chudobní sa stali chudobnejší. Slovensko je charakterizované vysokou opustenosťou a nízkou solidaritou medzi životom starších a ostatných generácií (Social Participation and Social Isolation, 2010). Príčinou je aj vysoká nezamestnanosť mladých a následný nárast diskriminácie starších (ageizmus) v práci a vytláčanie z trhu práce ani nie 50-ročných.

Zdravotná starostlivosť v Turecku a lekársky turizmus

Nedávna publikácia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom 10 otázok o zdravotníctve nových susedov EÚ prináša prehľad rozličného stavu zdravotníctva v 12 susedných krajinách EÚ (N12) a zdôrazňuje súvislosť medzi systémami zdravotníctva (centralizovanými/poistenie) a zdravotným stavom populácie. Aktuálni kandidáti na členstvo v EÚ - Bulharsko, Rumunsko a Turecko stále čelia problémom s nákazlivými chorobami a WHO znepokojuje aj zlá starostlivosť o matky a deti v týchto krajinách.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

V posledných rokoch sa Turecko stalo významnou destináciou pre lekársky turizmus. Dôvodom sú nižšie náklady na zdravotné zákroky v porovnaní so západnými krajinami. Napríklad, Amber Deeová zaplatila v Turecku za zubné implantáty 8000 libier, kým v Británii by ju rovnaká operácia stále 60.000 libier. Podľa britského štatistického úradu sa počet Britov, ktorí sa liečia v zahraničí, medzi rokmi 2021 a 2023 takmer zdvojnásobil z 234 000 na 431 000.

Aby Turecko zvýšilo svoju dôveryhodnosť, zaviedlo v roku 2017 povinný systém certifikácie pre 4000 zariadení, ktoré prijímajú zahraničných pacientov, ktorých počet do roku 2024 dosiahol dva milióny.

Cestovné poistenie a zdravotná starostlivosť v zahraničí

Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) zaručuje občanom Európskej únie nárok na lekársky nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť na území členských štátov EÚ, v Nórsku, Lichtenštajnsku, na Islande a vo Švajčiarsku za rovnakých podmienok, teda v rovnakom rozsahu a podľa rovnakých kritérií, ako domáci poistenci.

Dôležité je však pripomenúť, že európske zdravotné poistenie sa nevzťahuje na prevoz do vlasti- či už po zranení alebo v prípade smrti. Práve takéto udalosti však bývajú najdrahšie. Preto sa odporúča „pribaliť si“ na dovolenku okrem lekárničky aj cestovné poistenie.

Turecko ako turistická destinácia

Turecko je krajina antických, byzantských, seldžuckých aj osmanských pamiatok. Krajina začala byť osídľovaná tureckým obyvateľstvom v 11.storočí. Na území Turecka sa do tej doby vystriedalo niekoľko rôznych ríš, okrem toho tu existovala už v staroveku ríša chetitská, rímska a byzantská. V roku 1923 umožnil zánik Osmanskej ríše voľný priestor pre moderné reformy Kemala Atatürka, ktorý založil Tureckú republiku.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Turecko je symbolom stretnutia kultúr. Už samotná poloha Turecka napovedá, že sa tu snúbi niekoľko svetov a kultúr naraz v jedinú úžasnú zmes. Medzi tie najvýznamnejšie turistické ciele patrí turecké antické mesto Efes, bájny amfiteáter so zrúcaninou mesta Aspendos, antické mesto Perge nedaľeko Tureckej riviéry a zrúcaniny ďalšieho z antických skvostov, mesta Side.

Investície do nehnuteľností v Turecku

V posledných rokoch sa Turecko stalo jedným z najatraktívnejších trhov s nehnuteľnosťami na svete. Vďaka strategickej polohe, výhodným cenám, vysokým výnosom z prenájmu a vládnym stimulom priťahuje čoraz viac zahraničných investorov. Jedným z najväčších lákadiel je turecký program občianstva za investíciu. Kúpou nehnuteľnosti v hodnote minimálne 400.000 USD si môže zahraničný investor požiadať o turecké občianstvo.

tags: #sociálna #starostlivosť #Turecko #systémy