Zamestnávateľský príspevok na dopravu: Podmienky a prehľad

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zamestnávateľskom príspevku na dopravu na Slovensku, so zameraním na podmienky jeho poskytovania a relevantné právne predpisy platné od 1. mája do 31. decembra. Analyzuje zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a jeho novelizácie, ako aj súvisiace ustanovenia Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú škálu čitateľov, od študentov až po odborníkov.

Sociálny fond ako nástroj podnikovej sociálnej politiky

Zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde predstavuje doplnkový nástroj, ktorý umožňuje zamestnávateľom finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Od svojho prijatia bol novelizovaný päťkrát, čo naznačuje jeho relatívnu stabilitu.

Kto je zamestnávateľ a zamestnanec pre účely sociálneho fondu?

Pre účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľ definovaný ako právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa ustanovení Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. v služobnom pomere. Povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby (napr. živnostníci), ak takáto fyzická osoba zamestnáva hoci iba jediného zamestnanca.

Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Osoby vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe mandátnej zmluvy, príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy alebo inej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, autorského zákona a pod. nie sú považované za zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku na dopravu

Výkon práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru právne nemá charakter práce v pracovnom pomere, takže ani na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Starosta obce alebo primátor mesta sú volení funkcionári do verejnej funkcie a nemajú postavenie zamestnanca.

Povinný prídel do sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu aspoň na spodnej hranici musí tvoriť každý zamestnávateľ. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. ak ide o zamestnávateľa tzv. zamestnávateľ tzv. nepodnikateľskej sféry (t. j. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods.

Zákon v poslednej vete § 3 ods. 2 ustanovuje (cit.): „Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.“ Ak ešte zamestnávateľ samostatne neexistoval, nemôže preukázať splnenie tejto podmienky, ale ani ho nemožno zaradiť medzi tých, ktorí neplnia uvedené podmienky.

V zmysle § 31 ods. 7 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti; v kolektívnej zmluve je dohodnutá tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu vo výške 1 %. Ak by sa povinný prídel za dcérsku spoločnosť mal podľa § 3 ods. 2 posledná veta zákona tvoriť len vo výške 0,6 %, došlo by nielen k diskriminácii zamestnancov dcérskej spoločnosti, ktorých sa delimitácia dotkla, ale aj k porušeniu platnej kolektívnej zmluvy.

Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona má zjavne sankčný charakter, t. j. má postihovať zamestnávateľov, ktorí v predchádzajúcom roku z dôvodu horšieho hospodárenia nedosiahli zisk, ako aj zamestnávateľov, ktorí nesplnili svoje zákonné odvodové a daňové povinnosti. Ak sa na zamestnávateľov, ktorí nemali svojho právneho predchodcu, použije „prezumpcia neviny“, nemožno u nich hovoriť o nesplnení zákonom ustanovených podmienok, takže dôvody na sankčné opatrenia nemajú opodstatnenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Za pozornosť stojí zvýhodnenie subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, kam patria aj rôzne neziskové spoločnosti (napr. aj zdravotnícke zariadenia transformované na takéto spoločnosti), združenia, nadácie a pod.

Ďalší prídel do sociálneho fondu a príspevok na dopravu

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú). Podľa § 3 ods. 1 písm. podľa bodu 1 vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. podľa bodu 2 vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu.

Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm.

Ak je v kolektívnej zmluve, ktorá sa na zamestnávateľa vzťahuje, dohodnutý ďalší prídel v nenulovej výške, bez ohľadu na typ zamestnávateľa už zamestnanci nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu ani v prípade, ak by spĺňali podmienku výšky priemerného mesačného zárobku na poskytnutie takéhoto príspevku zo sociálneho fondu. V prípade, že tvorba ďalšieho prídelu je podľa 1. bodu predmetného ustanovenia zákona dohodnutá v kolektívnej zmluve záväznej pre zamestnávateľa, účel použitia ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve nie je zákonom direktívne určený (na rozdiel od tvorby ďalšieho prídelu podľa 2. bodu).

Zákon výnimočne umožňuje ustanoviť tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu (podľa § 230 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 241/2001 Z. z. u príslušníkov podľa tohto zákona nie je možné uzavrieť kolektívnu zmluvu, v ktorej by sa dohodla napr.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Povinnosť tvoriť ďalší, v tom čase ešte nepomenovaný prídel do sociálneho fondu do výšky ďalších 0,5 % základu bola doplnená v roku 1995 zákonom č. 280/1995 Z. z. a následne spresnená zákonom č. 375/1996 Z. Dôvodom tejto úpravy bolo zvýšenie cien dopravy. podľa § 3 zamestnávateľ tvorí ďalší prídel na tento účel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Podmienky pre získanie príspevku na dopravu

S cieľom zabrániť pozitívnej diskriminácii zamestnancov pracujúcich na tzv. Dôvodom je skutočnosť, že v zmysle § 134 ods.

Prvou podmienkou je, že zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, za ktorú sa považuje železničná, autobusová doprava a mestská hromadná doprava. Druhou podmienkou je výška príjmu zamestnanca, ktorá sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme. Keďže priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť v zmysle § 134 ods. 5 nižší ako suma minimálnej mzdy, počas celého roku 2014 je spodnou hranicou suma 352 eur mesačne, čo je výška mesačnej minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. Hornou hranicou pre vznik nároku na tento druh príspevku je 50 % z priemernej mzdy za rok 2012; tá bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaná vo výške 805 eur mesačne. To znamená, že tzv. Zákon v § 7 ods. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca zisťuje zamestnávateľ, takže má k dispozícii údaj o výške priemerného hodinového zárobku používaného v príslušnom štvrťroku. Zo spojenia „po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok“ vyplýva, že ak zamestnanec nárok nevie preukázať, ako to vyplýva z vyššie uvedených povinností zamestnanca, napr.

Celková možná suma vyplatených príspevkov všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikol nárok, obmedzená tvorbousociálneho fondu na tento účel, t. j. podielom 0,5 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Spôsob rozdelenia maximálneho vytvoreného objemu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na príspevok na dopravu jednotlivým zamestnancom musí v takomto prípade upraviť zamestnávateľ.

Maximálna výška tvorby ďalšieho prídelu je určená podielom 0,5 % z ročného úhrnu miezd. Pomerne úzke „príjmové pásmo“ v rozpätí medzi 352 eur a 402,50 eura mesačne nedáva veľký priestor zamestnancom na početnejšie využitie tohto inštitútu. Aj s prihliadnutím na povinnosti zamestnávateľa i zamestnanca uvedené v ďalšej časti a vyplývajúce z pravidiel poskytovania tohto osobitného príspevku možno vysloviť názor, že tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. Je prinajmenšom záhadou, že napriek cieľu znižovať administratívnu náročnosť zamestnávateľov a v časoch, kedy v tzv.

Príspevok na dopravu z povinného prídelu

Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento záver je zrejmý z poslednej vety § 7 ods. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zdroje sociálneho fondu

Medzi zdroje sociálneho fondu patria: zdroje podľa tohto zákona, zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu (ods. Slovné spojenie „zdroje podľa tohto zákona“ sa viaže k ustanoveniu , v zmysle ktorého sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona stal súčasťou sociálneho fondu zamestnávateľa zostatok prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb…

Ďalšími zdrojmi môžu byť rôzne dary alebo dotácie, prípadne iné príspevky do sociálneho fondu, ako aj prídely z použiteľného zisku, ak oprávnený orgán (napr. valné zhromaždenie akciovej spoločnosti) rozhodne o ich použití na účely zvýšenia objemu sociálneho fondu. Pre tvorbu z ďalších zdrojov zákon neustanovuje žiadne bližšie podmienky ani maximálne, resp. Na použitie celého vytvoreného sociálneho fondu, teda aj časti vytvorenej z ďalších zdrojov (napr.

Základ pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu podľa § 3 je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok; základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa mzdou rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Bez ohľadu na skupinu zamestnancov sa do základu na určenie tvorby sociálneho fondu v žiadnom prípade nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat.

V prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom pre tvorbu sociálneho fondu úhrn hrubých platov zúčtovaných zamestnancom tejto skupiny. To znamená, že do základu vstupujú všetky plnenia, ktoré sú ako zložky platu vymedzené v § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Aj v prípade tvorby sociálneho fondu z platov štátnych zamestnancov je pre základ rozhodujúca definícia platu upravená v § 81 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vo všetkých prípadoch, kedy sa zamestnancom v pracovnom pomere, v tom napr. aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, poskytuje náhrada platu (napr. pri dovolenke alebo pri prekážkach v práci), zamestnancom štátnej služby sa poskytuje funkčný plat; z tohto dôvodu je v prípade štátnych zamestnancov súčasťou základu na určenie prídelu do sociálneho fondu aj objem funkčných platov vyplatených tejto skupine zamestnancov, napr.

tags: #zamestnavatelsky #prispevok #na #dopravu #podmienky