Sociálna Starostlivosť: Zákon, Definícia a Metodologické Aspekty

Sociálna starostlivosť predstavuje rozsiahly systém pomoci a podpory, ktorý sa zameriava na jednotlivcov, rodiny a komunity nachádzajúce sa v nepriaznivých sociálnych situáciách. Jej hlavným cieľom je predchádzať vzniku ťažkostí, zmierňovať už existujúce problémy, zabezpečiť základné životné potreby, podporovať sociálne začlenenie a riešiť krízové situácie. Tento komplexný systém je legislatívne ukotvený v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ktorý definuje základné princípy a formy poskytovania sociálnej starostlivosti na Slovensku.

Úvod do Sociálnej Starostlivosti

Sociálna starostlivosť je komplexná a dynamická oblasť, ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje potrebám spoločnosti. Jej cieľom je zabezpečiť blaho jednotlivcov, rodín a komunít, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Tento článok sa zameriava na priblíženie sociálnej starostlivosti, jej priebeh, definície a metodologické aspekty.

Základné Princípy a Legislatívny Rámec

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje sociálnu službu ako odbornú, obslužnú alebo ďalšiu činnosť, prípadne súbor týchto činností, zameraných na prevenciu, riešenie alebo zmierňovanie nepriaznivej sociálnej situácie. Táto legislatíva predstavuje základný rámec pre poskytovanie sociálnej starostlivosti na Slovensku.

V nadväznosti na vyššie uvedené je s účinnosťou od 1. septembra 2025 novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. MPSVR SR pripravilo stručný informačný materiál za účelom vysvetlenia zmien a potrebných procesných postupov v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb súvisiacich s vykonávaním integrovanej posudkovej činnosti v pôsobnosti ÚPSVR podľa zákona o IPČ a vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu, ktorou je vyhláška MPSVR SR č. 51/2025 Z. z.

Formy Poskytovania Sociálnych Služieb

Sociálne služby sú poskytované v rôznych formách, aby sa zabezpečila čo najlepšia dostupnosť a prispôsobenie individuálnym potrebám prijímateľov. Medzi hlavné formy patria:

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

• Terénna forma: Poskytuje sa priamo v prirodzenom prostredí prijímateľa, najčastejšie v jeho domácnosti. Táto forma je zameraná na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a aktívnu podporu samostatnosti jednotlivca.
• Ambulantná forma: Poskytuje sa v priestoroch poskytovateľa, kam prijímateľ dochádza. Je vhodná pre tých, ktorí potrebujú pravidelnú, ale nie celodennú starostlivosť. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie.
• Pobytová forma: Poskytuje sa v zariadeniach sociálnych služieb, kde prijímateľ býva. Táto forma je určená pre osoby, ktoré potrebujú celodennú starostlivosť a nepretržitú podporu. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania možno poskytovať v byte alebo rodinnom dome. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje sociálna služba na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č.

Prioritou je poskytovanie terénnej a ambulantnej formy sociálnej služby.

Zariadenia pre Seniorov

Sú určené pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby. Poskytuje sa tu komplexná starostlivosť, ktorá zahŕňa ubytovanie, stravovanie, ošetrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo a aktivity na podporu sociálneho začlenenia. Podmienky prijatia do zariadenia pre seniorov zahŕňajú dovŕšenie dôchodkového veku a odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby, pričom stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa prílohy č.

Denné Stacionáre

Sú určené pre seniorov, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, ale nepotrebujú celodennú starostlivosť. Poskytuje sa tu denná starostlivosť, ktorá zahŕňa stravovanie, sociálnu rehabilitáciu, záujmovú činnosť a pomoc pri sebaobslužných úkonoch. V dennom stacionári sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č.

Opatrovateľská Služba

Je terénna sociálna služba, ktorá sa poskytuje v domácnosti prijímateľa. Je určená pre seniorov, ktorí potrebujú pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č. 4. Rozsah úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách alebo podľa jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 4. Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší, ako je minimálny rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený p…

Ďalšie Druhy Sociálnych Služieb

• Prepravná služba: Zabezpečuje prepravu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom.
• Sprievodcovská a predčitateľská služba: Poskytuje sprievod a predčítanie osobám so zrakovým alebo mentálnym postihnutím.
• Sprostredkovanie tlmočníckej služby: Pre osoby odkázané na tlmočenie.
• Sprostredkovanie osobnej asistencie: Pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na osobnú asistenciu.
• Rehabilitačné stredisko: V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č.
• Špecializované zariadenie: V špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č.

Posudzovanie Odkázanosti na Sociálnu Službu

Odkázanosť na sociálnu službu sa posudzuje na základe lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Lekárska posudková činnosť zahŕňa posúdenie zdravotného stavu a funkčnej schopnosti fyzickej osoby. Sociálna posudková činnosť zahŕňa posúdenie schopnosti fyzickej osoby vykonávať úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základné sociálne aktivity. Od 1. septembra 2025 nadobudne účinnosť Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

V súvislosti s odlišným označovaním stupňov odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách (t.j. v doteraz vydávaných rozhodnutiach o odkázanosti na sociálnu službu a v zmysle prechodných ustanovení zákona o IPČ aj v rozhodnutiach vydaných v rámci dokončenia konania aj po 31.8.2025 - stupne II až VI) a podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti (stupne I až V) bude potrebné vykonať aj úpravu Informačného systému sociálnych služieb a to konkrétne formulárov týkajúcich sa vedenia evidencie prijímateľov (P03) a žiadateľov (P05,O05, V05). Zmeny sa budú týkať nových evidencií a zmien existujúcich. Zmena evidencie doposiaľ evidovaných prijímateľov a žiadateľov („prečíslovanie“ stupňov odkázanosti) sa realizovať v IS SoS nebude.

Kritériá Posudzovania Odkázanosti

• Schopnosť sebaobsluhy (napr. obliekanie, umývanie, stravovanie).
• Schopnosť starostlivosti o domácnosť (napr. varenie, upratovanie, pranie).
• Schopnosť vykonávať základné sociálne aktivity (napr. nakupovanie, vybavovanie úradných záležitostí, účasť na spoločenských aktivitách).

Financovanie Sociálnych Služieb

Financovanie sociálnych služieb je zabezpečené z rôznych zdrojov, vrátane:

• Verejné prostriedky (štátny rozpočet, rozpočty obcí a VÚC).
• Úhrady od prijímateľov sociálnych služieb.
• Dary a príspevky od fyzických a právnických osôb.
• Finančné príspevky z Európskej únie.

Úhrady za Sociálne Služby

Prijímatelia sociálnych služieb sú povinní platiť úhradu za poskytované služby. Výška úhrady sa určuje v závislosti od druhu sociálnej služby, príjmu a majetku prijímateľa.

Kontrolná Činnosť

Kontrolnú činnosť vo veciach sociálnych služieb vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, VÚC a obce. Kontroluje sa dodržiavanie zákona o sociálnych službách, kvalita poskytovaných služieb a hospodárenie s verejnými prostriedkami.

Odľahčovacia Služba

Odľahčovacia služba (ďalej v texte len „OdS“) je sociálna služba poskytovaná neformálnemu opatrovateľovi, ktorý opatruje svojho rodinného člena/príbuzného. Pomocou využitia odľahčovacej služby si môžu opatrovatelia, ktorí celodenne, resp. nepretržite opatrujú svojich príbuzných, dopriať „voľno“ od náročnej starostlivosti. V čase, keď si opatrovateľ potrebuje vybaviť osobné náležitosti, lekára, hospitalizáciu, ísť na dovolenku a pod., sa opatrovanej osobe poskytuje „náhrada“ za neformálneho opatrovateľa pomocou sociálnej služby podľa zákona č. Nárok na využitie odľahčovacej služby majú všetky osoby, ktoré opatrujú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberajú za jej opatrovanie peňažný príspevok na opatrovanie (podľa zákona č. Takéto „voľno“ sa poskytuje na 30 dní v rámci jedného kalendárneho roka, pričom môže byť čerpané aj prerušovane po jednotlivých dňoch, nie však po hodinách, resp. ak sa využije OdS iba na niekoľko hodín počas dňa (napr.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Nízkoprahové Sociálne Služby

Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa na účely tohto zákona považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu.

Komora Sociálnych Pracovníkov a Asistentov Sociálnej Práce

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje postavenie a činnosť sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce uplatňujú prístupy zodpovedajúce cieľu vykonávanej sociálnej práce a poznatkom odboru sociálna práca s využitím odborných metód práce v závislosti od zamerania sociálnej práce.

Podmienkou na výkon špecializovanej odbornej činnosti sociálnym pracovníkom je získanie povolenia. Komora odníme povolenie, ak držiteľ povolenia prestal spĺňať podmienky, držiteľ povolenia neplní povinnosť, alebo bolo odňaté povolenie, alebo uložené disciplinárne opatrenie.

Komora združuje členov komory. Členstvo v komore je dobrovoľné. Komora vedie register sociálnych pracovníkov a register povolení.

Akreditácia Vzdelávacích Programov v Sociálnej Práci

Ministerstvo zriaďuje akreditačnú komisiu ako poradný orgán na overovanie plnenia podmienok a na overenie plnenia podmienok udelenia akreditácie. Ministerstvo rozhodne vo veci udelenia akreditácie do 90 dní odo dňa začatia konania. Ministerstvo môže odňať akreditáciu, ak vzdelávacia inštitúcia porušila povinnosť.

Prípravný Výbor na Zriadenie Komory

Minister zriadi prípravný výbor na zriadenie komory vymenovaním členov prípravného výboru. Prípravný výbor zvolí zo svojich členov predsedu prípravného výboru väčšinou hlasov prítomných členov.

Projekt Šanca na Návrat

Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácií.

Sociálne Vylúčené Spoločenstvá

Súčasťou podpory sociálneho začlenenia osôb v nepriaznivých sociálnych situáciách je aj problematika sociálne vylúčených spoločenstiev . V rámci tejto pôsobnosti ministerstvo koordinuje štátnu politiku, vypracováva stratégie a koncepčné materiály, analýzy a legislatívne zámery a koordinuje politiky s inými relevantnými oblasťami v záujme sociálnej integrácie sociálne vylúčených spoločenstiev. Vypracúva aj návrhy právnych predpisov v oblasti rozvoja životných podmienok sociálne vylúčených spoločenstiev.

Zmeny v Opatrovateľskej Službe v Zariadeniach

Dňa 1. júna 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 120/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (v čl. IV). v § 13 ods. v § 17 ods. v § 18 ods. v § 61 ods. 10 sa upravuje oprávnenosť opatrovateľov v zariadeniach poskytovať vybrané úkony dodržiavania liečebného režimu podľa prílohy č. 4 zákona (ktoré mohol doposiaľ poskytovať len opatrovateľ v domácnosti), a to na základe poverenia poskytovateľa sociálnej služby udeleného na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení (t.j. v prílohe č. 4 sa úkony dodržiavania liečebného režimu spojili do jednej časti (časť I. písm. v § 26 ods. v § 26 ods. 7 sa upravuje, že povinnosť zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby sa nevzťahuje na zariadenia rodinného typu, a to na vstup zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby v tomto zariadení.

Národná Stratégia Rozvoja Koordinovaných Služieb Včasnej Intervencie a Ranej Starostlivosti

Vláda Slovenskej republiky dňa 28. júna 2022 schválila Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030. Tento dokument je zameraný na zabezpečenie vytvorenia primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci pri plnom rozvoji vývinového potenciálu, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj podporu detí, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.

Vláda Slovenskej republiky dňa 24. mája 2023 schválila Akčný plán na roky 2023-2025 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, ktorý je zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie.

Koncepcia Riešenia Bezdomovectva v Slovenskej Republike

Ide o ucelený pohľad a zároveň víziu do roku 2030, ktorá má pomôcť vytvárať a zlepšovať podmienky opätovného začleňovania ľudí bez domova do bežného života a preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku bezdomovstva. Na pripravenú Koncepciu nadväzuje Akčný plán na roky 2024-2026, ktorý schválila vláda SR na svojom zasadnutí dňa 29. mája 2024. Prináša konkrétne opatrenia, ako čo najefektívnejšie a merateľne pomôcť ľuďom, aby nezostávali bez strechy nad hlavou a osamotení.

Výročná Správa o Činnosti a Hospodárení Poskytovateľa Sociálnej Služby

V súlade s § 67a ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) je povinnosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby (ďalej len „výročná správa“) za predchádzajúci kalendárny rok do 15. júla príslušného kalendárneho roka.

Metodologické Základy Sociálnej Práce

Pre pochopenie sociálnej starostlivosti je nevyhnutné definovať základné pojmy, ktoré sa v tejto oblasti používajú.

• Metodológia: Veda, ktorá sa zaoberá pracovnými metódami, metodickými postupmi a metodikami.
• Metodika: Súbor pracovných metód, metodických postupov a techník, ktoré sa používajú v určitom odbore, vede, napr. v sociálnej práci.
• Metóda: Spôsob postupovania sociálneho pracovníka, ktorý začína prvým stretnutím s klientom a trvá až do skončenia práce s ním. Je to zámerný, cieľavedomý a uvedomelý postup pri práci alebo konaní.
• Technika: Návod na použitie metódy. Umožňuje klientovi v spolupráci so sociálnym pracovníkom niečo získať, niečoho dosiahnuť.

V sociálnej práci sa využívajú rôzne metódy, ktoré sa používajú aj v iných vedných disciplínach, ako napríklad v psychológii, pedagogike a sociológii. Medzi klasické metódy patrí sociálna práca s jednotlivcom a sociálna práca so skupinou. Moderné metódy zahŕňajú sociálny manažment, sociálne projektovanie a sociálnu intervenciu. Medzi nástroje sociálnej práce patria sociálne služby, sociálne poradenstvo, sociálna starostlivosť, sociálna pomoc, sociálno-právna ochrana, penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť, sociálna prevencia, poistenie, supervízia, dávky, antiopresívne prístupy, negociácia, mediácia a náhradná rodinná starostlivosť.

Vývoj Metód Sociálnej Práce

V počiatočných fázach formovania sa sociálnej práce ako vednej disciplíny neexistoval ucelený systém pracovných postupov. Používané postupy boli volené náhodne, na základe podobnosti so situáciami z iných oblastí (pedagogiky, psychológie) alebo intuitívne, na základe životných skúseností sociálnych pracovníkov. V tom čase neboli kladené požiadavky na vzdelanie sociálnych pracovníkov, až ku koncu tohto obdobia sa začala klásť väčší dôraz na profesionalitu.

Dôležitým míľnikom bol francúzsky preklad diela M. Richmondovej v roku 1928. V 30. a 40. rokoch 20. Postupne sa sociálna práca prestala v Európskej únii chápať ako dobročinná práca a začala sa profesionalizovať. Dôraz sa kládol na diferenciáciu funkcií sociálnych pracovníkov a na ich odborné vzdelávanie.

Sociálna Diagnostika a Sociálna Diagnóza

Sociálna diagnostika je ucelený systém metód a postupov zameraných na získavanie a vyhodnocovanie informácií o klientovi s cieľom odhaliť príčiny, pre ktoré sa ocitol v sociálnej núdzi. Na rozdiel od lekárskej diagnózy, sociálna diagnostika sa zameriava na sociálne aspekty života klienta.

Sociálna diagnóza je výsledný produkt sociálnej diagnostiky - pomenovanie problému. Pojmy sociálna diagnóza a sociálna diagnostika zaviedla do sociálnej práce Mary Richmondová v 19. storočí v USA. V slovenskej terminológii ich zaviedla Mária Krakešová-Došková, ktorá sa inšpirovala Richmondovej prácou, ale jej prístup bol psychosociálny. Krakešová-Došková zdôrazňovala, že sociálny problém u mnohých klientov pramení z narušených vnútorných vzťahov a postojov klienta k jeho najbližšiemu okoliu.

Výsledkom sociálneho diagnostikovania je nielen odhalenie problému, ale aj jeho porozumenie a pochopenie. Správnosť diagnózy sa potvrdí v ďalšej etape riešenia klientovho problému. Proces diagnostikovania je prítomný počas celého kontaktu sociálneho pracovníka s klientom.

Postupne sa v niektorých krajinách upúšťa od používania termínu sociálna diagnóza s odôvodnením, že má medicínsky akcent.

Anamnéza v Sociálnej Práci

Anamnéza je zisťovanie všetkých okolností, ktoré môžu mať súvislosť s problémom klienta. Slúži na získanie potrebných informácií o klientovi a jeho problémoch.

Osobná anamnéza obsahuje základné informácie o klientovi od prenatálnej fázy po súčasnosť. V sociálnej anamnéze ide o oboznámenie sa so životom klienta v jednotlivých fázach života z hľadiska sociálneho. Zisťujú sa informácie o rodine, vzťahoch, vzdelaní, zamestnaní a sociálnom prostredí.

Rodinná anamnéza je zameraná na získavanie informácií o rodine klienta, jej štruktúre, vzťahoch a histórii.

Rozhovor ako Technika v Sociálnej Práci

Rozhovor je dôležitá technika v sociálnej práci, ktorá umožňuje získať informácie od klienta a nadviazať s ním vzťah. Je to však pracná a časovo náročná technika, ktorá vyžaduje spoluprácu vyškolených pracovníkov.

Dôležité je poznanie osoby, s ktorou sa sociálny pracovník rozpráva, a to nielen jej intelektu a vedomostí, ale aj jej predpokladaného citového stavu. Dôležitý je čas a miesto rozhovoru. Rozhovory by sa nemali viesť v časovej tiesni a v rušivom prostredí. Sociálny pracovník by mal hneď v úvode vytvoriť dobrú klímu pozdravom a úsmevom.

Existujú rôzne typy rozhovorov, ako napríklad štandardizovaný, neštandardizovaný, pološtandardizovaný, hĺbkový, diagnostický, individuálny a skupinový rozhovor.

Taktika vedenia rozhovoru spočíva v uvoľnení napätia, ktoré pociťuje respondent, a v udržiavaní jeho pozornosti. Rozhovor musí mať svoju logiku a plynúť v logických náväznostiach.

Pri otázkach by sa nemali používať slová ako "často" a "mnoho" a nemali by byť zložité a dlhé. Existujú rôzne typy otázok, ako napríklad uzavreté, otvorené, polootvorené, osobné, sugestívne, nepriame a projekčné otázky.

Dôležité je aktívne počúvanie, ktoré znamená, že sociálny pracovník sa sústredí na to, čo klient hovorí, a snaží sa mu porozumieť. Neadvekátne počúvanie môže spôsobiť fyzickú a psychickú únavu.

Usmerňovanie rozhovoru je dôležité, aby sa zamedzilo lamentáciam, sťažnostiam a osočovaniu. Sociálny pracovník musí rozpoznať protirečenia v príbehu klienta a všímať si skrytý zmysel jeho slov.

Tolerancia je dôležitá, pretože sociálny pracovník si vypočuje názor klienta, nekritizuje ho, ale nemusí s ním súhlasiť.

Plač klienta treba brať ako samozrejmosť a sociálny pracovník musí počkať, kým sa vyplače.

Záver rozhovoru je rovnako dôležitý ako jeho začiatok. Sociálny pracovník musí pozorne počúvať klienta do konca rozhovoru, pretože najdôležitejšie informácie môže povedať na konci.

V rámci spätnej väzby poradca informuje klienta, ako na neho pôsobilo jeho rozprávanie, jeho neverbálne prejavy a jeho problém.

Pozorovanie ako Technika v Sociálnej Práci

Pozorovanie je technika zberu údajov, ktorá spočíva v zámernom a cieľavedomom sledovaní zmyslovo vnímateľných javov. Pri pozorovaní sa poradca zameriava na zachytávanie vonkajšieho správania klienta. Predmetom pozorovania sú motorické prejavy, komunikácia, emocionalita a sociabilita.

tags: #socialna #starostlivost #zakon #definicia