
Rozvodovosť je na Slovensku alarmujúca. Približne 50% manželstiev sa rozpadá, pričom 20% detí sa rodí mimo manželstva. Rozchody sú rovnako časté ako rozvody, čo znamená, že každoročne viac ako 13 000 detí končí po rozchode rodičov pred súdom, a ďalších približne 10% prípadov riešia rodičia mimosúdne. Za posledných 10 rokov to predstavuje takmer 200 000 detí, ktoré sú zasiahnuté rozpadom rodiny. Táto situácia má závažné sociálne dôsledky na deti, ktoré sa často stávajú obeťami nerovnoprávneho postavenia a straty kontaktu s jedným z rodičov.
Krutá realita je, že takmer všetky deti (96%) sa po rozchode rodičov stávajú polosirotami. Až 90% z nich stráca otca. Šanca, že otec získa dieťa do starostlivosti, je len 7%, a len 4% detí má zachovaný rovnoprávny prístup k obom rodičom. V roku 2011 bolo v striedavej starostlivosti len 470 z viac ako 12 000 detí. Tieto čísla poukazujú na systémovú nerovnováhu a zlyhanie pri zabezpečovaní práva dieťaťa na oboch rodičov.
Súdy často nenastoľujú spravodlivosť, ale prehlbujú napätie a konflikt medzi rodičmi nerovnoprávnym postavením. Ústavné práva na rovnosť a rovnakú starostlivosť pre deti neplatia pre oboch rodičov rovnako. Právna istota a platnosť zákonov sú nevymožiteľné a právo dieťaťa na oboch rodičov, deklarované v medzinárodnom Dohovore o právach dieťaťa, je na Slovensku ignorované. Stále prevláda stereotyp, že "dieťa patrí matke."
Deti sa stávajú rukojemníkmi, prostriedkom pomsty a obeťami manipulácie. Sú nástrojom vydierania v konfliktoch medzi rodičmi. Po rozvode im hrozia únosy, nelegálne odsťahovania, podvody, psychické vydierania a syndróm zavrhnutého rodiča. Bežné sú praktiky ako blokovanie styku, falošné víkendové PN-ky, obmedzovanie kontaktu, stretávanie sa na pár hodín alebo nemožnosť dostať sa k dieťaťu celé roky. Nekonečné súdne konania bez spravodlivosti a rovnoprávneho postavenia účastníkov, vyfabrikované "znalecké" posudky, úradnícka šikana a nekonanie štátnych orgánov sú na dennom poriadku. Nesúhlas so striedavou starostlivosťou nie je trestaný, ani blokovanie striedavky kvôli peniazom a snahe získať výživné. Prednosť má patologický pocit, že "dieťa je moje", úzkostné lipnutie a prerábanie duše dieťaťa, čo sa nevníma ako konanie proti záujmom dieťaťa.
Otcovia prežívajú bezzsenné noci, s možnosťou vidieť dieťa len občas, niekedy aj celé mesiace alebo roky. Súdy, polícia a sociálna kuratela ich ignorujú. Stále platí mantra "dieťa patrí matke", bez ohľadu na jej správanie. Psychologička Olga Trampotová to trefne vystihla: "Otec musí oplývať nebeským charakterom, aby dostal dieťa do starostlivosti, matke stačí šedá priemernosť." Zneužívanie, vyhrážky, vybielenie bytu, vyfabrikované obvinenia zo sexuálneho zneužívania a vymyslené domáce násilie sa dejú bez následkov, len s cieľom odstaviť dieťa od otca. K tomu sa pridávajú vyhrážky a útoky "nového tatinka", ktorý je zrazu s dieťaťom viac ako jeho skutočný otec, pričom nik ho nepreveruje. Deti, ktoré roky trávili s oboma rodičmi, sa musia podrobovať nezmyselným psychologickým posudkom, súdom, vyšetrovaniam, výsluchom a nátlaku len preto, aby s nimi mohli byť aj naďalej.
Prečítajte si tiež: Trillium: Kvalitná starostlivosť pre seniorov
Sociálne úrady často nekonajú, sú apatické, nechránia záujem dieťaťa a nepostihujú škodlivé konanie rodiča. Trápeného alebo znerovnoprávneného rodiča, ktorý sa dožaduje svojich práv, ešte trestajú a hodnotia ako problémového. Deťom so syndrómom zavrhnutého rodiča nik nechce a nevie pomáhať. Štátni psychológovia sa tvária, že problém neexistuje, neintervenujú, neliečia, neorganizujú semináre a nepublikujú štúdie. Štátna tajomníčka ministerstva práce a sociálnych vecí Lucia Nicholsonová otvorene priznáva: "Na odboroch sociálnoprávnej ochrany detí skutočne pretrvávajú stereotypy, že deti automaticky patria matke. Považujem to za scestné."
Rovnosť pohlaví neplatí pre mužov. Rovnosť šancí pre otcov neexistuje, a keďže nejde o ženy, nikoho to nezaujíma. Niet väčšej rodovej nerovnosti ako pri rozhodovaní o starostlivosti o deti - pomer zverení detí otec/matka je 1/13! Domáce násilie na mužoch je tabu, neexistujú záchytné centrá ani azylové domy. Populárna "rodová rovnosť" sa na mužov nevzťahuje, a multimiliónové granty na "gender" problematiku a programy obchádzajú otcov. S "mužským gender" sa pri gender problematike neráta. Výskumné ústavy, inštitúty, štúdie, analýzy a vládne komisie majú plné ústa rovnosti, no žiadny prieskum sa netýka mužov, ich zničených životov po rozchode, ich márnej snahe podieľať sa na starostlivosti o milujúce deti, ich správaniu, aktívnemu otcovstvu a role v rodine. Mgr. Michaela Klepáčová to zhrnula: "Otcovia sú v opatrovníckom súdnictve často diskriminovaní. Súčasnou súdnou praxou sú pripravovaní o svoju rodičovskú rolu a ich detu o svojich otcov." Otcom je vyčítaný nezáujem o deti, pričom podľa odhadov má záujem o plnú či striedavú starostlivosť až 60% otcov. Otec na rodičovskej dovolenke je vnímaný ako ten, čo nevie uživiť rodinu, a ukracuje matku od času potrebného na "primárnu väzbu". Ani z dvoch nezamestnaných rodičov nemá otec šancu dostať sa na rodičovskú, štát nevytvára žiadne mechanizmy na posilnenie účasti mužov na rodičovskej dovolenke.
Týranie mužov a domáce násilie zo strany žien, naháňanie s nožmi, hádzanie žehličiek, rozbíjanie bytu, hystérie, nadávky, jačanie, psychoteror, nenásytnosť, žiarlivosť, vyhrážky typu "deti už nikdy neuvidíš" alebo blokovanie styku s deťmi nik nerieši. V štatistikách domáceho násilia ich nenájdete, aj keď všetky zahraničné prieskumy hovoria o rovnakom podiele mužov a žien pri páchaní domáceho násilia. JUDr. Jan Sváček, sudca, konštatuje: "Kriminalizácia je často používaná pri rozvodoch a manželských sporoch. Advokáti navrhujú rozvádzajúce matky, aby krivo obviňovali otca z domáceho násilia, či zneužívania detí." Polícia aj tých pár odvážlivcov, čo sa na ňu obrátia, pošle preč alebo sa im vysmeje. Ak vôbec trestné stíhanie prijme, tak ho hneď zastaví, alebo obviní otca, keďže mamička sa iniciatívne šľahne pred príchodom hliadky o zem, či radiátor. Na webe zena.sk sa píše: "Účinnou muníciou pre ženy predstavujú deti v úlohe rukojemníkov. Pokiaľ je treba pritvrdiť, pohroziť vedia aj obvinením z pokusu o znásilnenie a v poslednej dobe je tiež v móde obvinenie zo sexuálneho zneužívanie detí. Toto všetko a ešte viac dokážeme my ženy skúšať na našich chlapov, keď ich chceme manipulovať, či odpratať z bytu a pod. Aj napriek tomu sa nám stále hovorí slabšie pohlavie?!"
Z toho najprirodzenejšieho - mať otca aj matku - sa robí nóvum. Striedavá starostlivosť sa označuje za "západný výmysel", importovaný moderný trend. Každý sa zaoberá tým, prečo to nejde, a hľadá dôvody, dokonca úradníci používajú "dojmológiu", pričom stovky rozsiahlych odborných výskumov potvrdzujú, že deťom striedavka prospieva ako najlepší porozchodový model. Doteraz to nevyvrátil ani jeden výskum. PhDr. Václav Mertin to vystihol: "Ako detský psychológ považujem striedavú starostlivosť za najmenej zlú z porozchodových variant." Nik nerieši závažné negatívne dopady a dôsledky dlhodobej praxe zverovania detí len jednému rodičovi a následky toho, keď sa z dieťaťa stáva polosirota, keď stráca celú polovicu rodiny a polovicu detstva, a mnohokrát nespozná polovicu svojej identity. Mgr. Monika Štrbová upozorňuje: "Pre dieťa je zraňujúca a vážna strata prerušiť kontakt s jedným z rodičov. Odborníci sú po väčšine jednotní v tom, že pre dieťa je najlepšie, ak môže udržiavať kontakt s oboma rodičmi aj po ich rozvode. Napriek tomu naďalej po rozvode ostáva príliš veľa detí s nedostatočným, resp. žiadnym kontaktom s jedným z rodičov, väčšinou s otcom." Upozorňuje sa na to, že otcovia sa nestarajú v manželstve, ale keď sa v striedavke chcú starať polovicu času o deti naplno, nie je im to umožnené. Na rozdiel od matiek, otcovia nežiadajú deti pre seba, ale pre oboch - striedavka deti nikomu neberie. Napriek tomu sa väčšina matiek usiluje "mať" dieťa len pre seba a obmedziť prístup otca k deťom. Slobodné matky sa sťažujú na povinnosti a ťažký osud, ale väčšine otcov aktívne bránia tento ťažký údel zdieľať, pomôcť im prebrať zodpovednosť a starostlivosť a deliť si ho aspoň na polovicu. Psychológovia z psychologie.cz píšu: "Druhý rodič není obtížný hmyz, kterého je třeba vymazat ze života a pak zoufale brečet nad těžkým údělem nestíhajícího samoživetele. Může pomoci. Může udělat spoustu věcí." Neplatenie výživného je po troch mesiacoch trestný čin, berú vám vodičák, ale blokovanie styku s dieťaťom a držanie ho ako väzňa či popudzovanie proti druhému rodičovi nik nestíha a neodsudzuje. Inak štandardný výkon právoplatného rozhodnutia súdu je prakticky nedosiahnuteľný.
Na záver citácie zákonov ako ústava, antidiskriminačný zákon, zákon o rodine, zákon o sociálnoprávnej ochrane detí, či dohovor o právach dieťaťa, ktoré na Slovensku po rozchode neplatia a menia sa na popísané zdrapy papiera:
Prečítajte si tiež: Všetko o sociálnom poistení
Rozvod je pre dieťa vždy bolestivá udalosť, ktorá ho poznačí na celý život. Deti z rozvedených rodín prežívajú šok, stratu, hnev, smútok, sebaobviňovanie, hanbu, pocity opustenosti a osamelosti. Často si pestujú falošnú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia. Dospievajúci sa môžu správať neisto, alebo vstupujú do vzťahov, ktoré sú neprimerané ich veku. Pociťujú úzkosti z budúcnosti a svojich potenciálnych partnerstiev. U niektorých detí sa citové dôsledky straty jedného z rodičov môžu dostaviť až neskôr, keď začínajú budovať svoje vlastné vzťahy.
PhDr. Juliána Kordovanová, detská klinická psychologička a psychoterapeutka, zdôrazňuje, že aj keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, dokážu plnohodnotne uspokojovať potreby dieťaťa, a to nemusí vykazovať žiadne rozdiely oproti deťom v tradičnej rodine. Absolútnym základom je dostatok lásky, ktorou budú svojho potomka po tejto udalosti zahŕňať.
Po rozchode alebo počas rozvodu by ste sa mali snažiť o jednu zásadnú vec: Domov musí byť pre deti základňa a bezpečie, aj keď už nežijete všetci pod jednou strechou. Svojmu dieťaťu zaistite, čo najlepšie domáce prostredie, ktoré mu bude dodávať istotu a podporu, na pozadí pevnej citovej väzby. Zapojte do vašej rodiny príbuzných a skutočných priateľov a nebojte sa požiadať o ich citovú podporu, alebo o pomoc s prípravou na vyučovanie, krúžky, či o prácu s počítačovými programami.
Dôležité je nevťahovať deti do konfliktnej rodinnej situácie, neočierňovať partnera v očiach vašich potomkov a umožniť im kontakt s bývalým partnerom. Nehovorte im o dospeláckych problémoch (napr. o nevere, či dôvodoch na hádky rodičov), tie do ich sveta nepatria. Keďže si deti berú za vlastnú vinu rozpad rodiny, ubezpečte ich, že problém nevznikol ich pričinením. Načúvajte ich pocitom, nenechajte ich však čakať na zázrak, ak snaha o zachovanie manželstva nemá zmysel.
Aktuálna nemecká štúdia potvrdzuje, že tí účastníci, ktorí ako malí prežili rozvod rodičov, majú tendenciu byť neskôr na tom psychicky, zdravotne aj finančne horšie ako tí, ktorí vyrastali v úplnej rodine. Tento efekt sa ukazuje ešte zreteľnejšie u tých, ktorí boli zaťahovaní do konfliktu rodičov a ich spojenie k jednému z rodičov bolo čoraz viac narušené.
Prečítajte si tiež: ZŤP a sociálna podpora
Účastníci štúdie tvrdia, že by boli vďační, keby sa v ich detstve niekto viac zaoberal tým, ako sa vtedy skutočne cítili. Takmer všetci opýtaní boli sklamaní z rozhodnutia súdov a sociálnoprávnej ochrany detí a tvrdia, že sa nebral do úvahy ich reálny záujem.
Jedna z epizód The Oprah Winfrey Show na tému "Dospelé deti z rozvedených rodín konfrontujú svojich rodičov" ukázala, že bolesť z rozvodu rodičov jednoducho nezmizne tým, že niekto dosiahne vek 18 rokov. Dospelé ženy s plačom vyznávali, čo s nimi rozvod rodičov urobil. Stále smútia, hoci už vedia, že ich rodičia sa nikdy nedajú dokopy a musia žiť ďalej svoje životy.
Štúdia zverejnená v Journal of Comparative Psychology sa zaoberala súvisom medzi hormónom oxytocínom a predošlými skúsenosťami človeka. Zistilo sa, že ľudia z rozvedených rodín majú oveľa nižšiu hladinu tohto hormónu šťastia ako ostatní účastníci štúdie.
Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.
Rozvod rodičov nepriaznivo ovplyvňuje vývin osobnosti dieťaťa. Výskumy ukazujú, že u detí rozvedených rodičov sa častejšie vyskytujú problémy v emocionálnej, sociálnej a motivačnej oblasti. Tieto deti môžu trpieť úzkosťou, emocionálnou nestabilitou, neistotou, napätím a môžu mať dispozície k neurotizmu. Často majú problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresivitu a impulzívne správanie.
Výskum porovnával deti rozvedených rodičov (RR) s deťmi z úplných rodín (UR) v sledovaných psychologických parametroch: emocionalita, sociabilita, motivačná úroveň, školská výkonnosť. Zúčastnilo sa ho 126 detí z RR a 78 detí z UR vo veku 8-14 rokov. Výsledky ukázali signifikantné rozdiely u 60% detí z RR. Ako príznačné boli zistené: úzkostnosť, emocionálna instabilita, neistota, napätie, dispozície k neurotizmu, problémové citové väzby k rodičom, frustračné tendencie, poruchy sociability, agresívnosť, impulzívnosť v správaní.
Deti rozvedených rodičov možno považovať za citlivých indikátorov rodinnej patológie. Bývajú sprostredkovateľmi, vyjednávačmi, akýmisi koaličnými dôverníkmi alebo zbraňami jedných proti druhým, náhradnými objektami, rivalmi ale i sudcami vlastných rodičov.
Dytrych (1999) sa odvoláva na výsledky rozsiahlejšieho výskumu, realizovanom na českých deťoch, v ktorom sa ukázalo, že dieťa z rozvedenej rodiny je hodnotené nielen učiteľkami, ale aj svojimi matkami na 12 položkovej škále ako menej ambiciózne a menej svedomité, viac citlivé až precitlivelé, viac dráždivé a nervózne a menej obľúbené v žiackom kolektíve.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Zhoršenie školského prospechu u chlapcov je podmienené najmä ich nekonformným, často agresívnym správaním, ktoré je prirodzeným dôsledkom dlhodobej frustrácie. U dievčat prebieha proces zhoršenia školského výkonu trochu odlišne, je menej nápadný. Chlapci sa javia vo všeobecnosti ako zraniteľnejší a citlivejší na nepriaznivé psychické faktory a viac ich ohrozuje aj rozvod. Z preventívneho hľadiska by im mala byť poskytnutá včasná pomoc a podpora už v predrozvodovej fáze vrcholiacej manželskej krízy rodičov pri nedostatočnom kontakte s otcom, alebo pri jeho absencii bývajú citovo ohrození.
Detské prežívanie rozvodovej situácie rodičov a spôsob jej zvládania závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od veku dieťaťa.
Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, jeho hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.
Rodina je spoločensky schválená forma partnerských vzťahov dvoch rovnoprávnych, rovnocenných a milujúcich sa ľudí, spojená pevným príbuzenským a pokrvným zväzkom. Jej znakom je intímne spolužitie v jednej domácnosti, spolupráca, pomoc a kooperácia jej členov. Atmosféra rodinného prostredia je daná vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a ostatnými členmi rodiny.
Kríza rodiny súvisí s dnešnou dobou. Medzi základné faktory, ktoré spúšťajú krízu v súčasných rodinách, považujeme: