Sociálna rehabilitácia: Komplexný pohľad na definíciu a uplatňovanie

Sociálna rehabilitácia je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka života mnohých ľudí. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na sociálnu rehabilitáciu, jej definíciu, princípy, formy a uplatňovanie v kontexte slovenskej legislatívy a praxe.

Úvod do problematiky rehabilitácie

Pojem "rehabilitácia" sa bežne spája s obnovou funkcií po úrazoch alebo operáciách, kedy sa prostredníctvom cvičenia a odborného vedenia snažíme navrátiť funkčnosť končatinám. Avšak, rehabilitácia má oveľa širší záber a týka sa aj ľudí, ktorí sa narodili s funkčnými odlišnosťami. V takýchto prípadoch hovoríme o habilitácii, ktorá sa zameriava na vybudovanie schopností a zručností rešpektujúcich jedinečné predpoklady človeka.

Habilitácia vs. Rehabilitácia

Habilitácia sa týka situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka. Využívajú sa k tomu rozličné opatrenia a programy, ktoré nemajú výlučne zdravotný charakter, ako skôr vzdelávací, pracovný či sociálny charakter.

Rehabilitácia v povedomí bežných ľudí najčastejšie súvisí so zdravotnou rehabilitáciou. Ide hlavne o opätovné získavanie schopností a zručností, ktoré človek už v minulosti mal.

Názvy habilitácia a rehabilitácia sú v súčasnosti nejednoznačné. Často nie je jasné, ako máme tieto pojmy správne definovať. Rozdielnosť týchto vyjadrení je aj medzi podporou jednotlivých cieľových skupín v sociálnych službách. Habilitácia vo všeobecnosti predstavuje rôzne druhy služieb a podpory s cieľom dosiahnutia čo najväčšej samostatnosti v bežnom živote. Proces habilitácie, kým sa dosiahnu stanovené ciele, je väčšinou dlhodobý. Zároveň sa predpokladá, že sa doň zapoja aj blízke osoby, tiež podporný personál - profesionáli. Postupy a metódy habilitácie by mali byť prispôsobené potrebám daného prijímateľa sociálnych služieb. A mali by vychádzať z jeho možností a schopností.

Prečítajte si tiež: Trillium: Kvalitná starostlivosť pre seniorov

Komplexný model rehabilitácie

Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Vychádzame z toho, že každý človek je spoločenská bytosť a každú činnosť vykonáva aj ako súčasť nejakej spoločenskej skupiny a pre skupinový osoh. Takéto najširšie vnímanie sociálnej rehabilitácie pomáha kombinovať jednotlivé aspekty habilitácie i rehabilitácie. Tiež získavať rozlične orientovaným odborníkom, občianskym združeniam a záujmovým skupinám angažujúcim sa v oblasti sociálnej rehabilitácie finančnú a organizačnú podporu z rôznorodých verejných či iných sociálnych programov.

Definícia sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia je zameraná na to, aby človek mal zabezpečené také zručnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žije. S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb.

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje sociálnu rehabilitáciu v § 21, ako „odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri samoobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite“.

Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorá sa v súlade s §21 zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách poskytuje klientovi na podporu jeho samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti. Zameriava sa na rozvoj a nácvik zručností alebo na aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o izbu a jej vybavenie a pri základných sociálnych aktivitách.

Ak má prijímateľ ťažké zdravotné postihnutie a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, tak je sociálna rehabilitácia zameraná na podporu jeho samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti, a to hlavne v týchto oblastiach:

Prečítajte si tiež: Všetko o sociálnom poistení

• Nácvik sebaobslužných činností (obliekanie, vyzliekanie, česanie, krémovanie, samostatnosť pri stravovaní a pod.)
• Nácvik rozvoja motoriky (jemnej, hrubej)
• Hospodárenie s finančnými prostriedkami
• Nácvik čítania, písania
• Nácvik práce s PC
• Sociálna komunikácia, resp. špeciálna komunikácia (obrázkami, symbolmi)
• Nácvik priestorovej orientácie
• Nácvik používania pomôcok
• Nácvik správania pri rôznych spoločenských podujatiach.

Ciele a princípy sociálnej rehabilitácie

Cieľom sociálnej rehabilitácie je podporovať samostatnosť prijímateľa sociálnej služby. Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti.

Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb. Tak, aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote.

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integráciu do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu… alebo iné postavenie.

Právny rámec sociálnej rehabilitácie

Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva.

• Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním.
• Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia.

Prečítajte si tiež: ZŤP a sociálna podpora

Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

Formy a metódy sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať v rôznych formách a prostredníctvom rôznych metód, v závislosti od individuálnych potrieb a cieľov osoby v nepriaznivej sociálnej situácii. Medzi najčastejšie formy patria:

• Individuálna sociálna rehabilitácia: Zameriava sa na individuálne potreby a ciele klienta.
• Skupinová sociálna rehabilitácia: Poskytuje príležitosť pre sociálnu interakciu a vzájomnú podporu medzi klientmi.
• Terénna sociálna rehabilitácia: Poskytuje sa v prirodzenom prostredí klienta, ako je jeho domov alebo komunita.
• Ambulantná sociálna rehabilitácia: Poskytuje sa v priestoroch poskytovateľa sociálnej služby.
• Pobytová sociálna rehabilitácia: Poskytuje sa v zariadeniach sociálnych služieb.

Metódy sociálnej rehabilitácie zahŕňajú napríklad:

• Nácvik sociálnych zručností
• Rozvoj komunikačných zručností
• Podporu pri hľadaní zamestnania
• Pomoc pri zvládaní finančných problémov
• Podporu pri integrácii do spoločnosti

V domove sociálnych služieb sa aplikuje v rámci rehabilitácie: mechanoterapia, termoterapia, hydroterapia, liečebná telesná výchova, vychádzky. Psychorelaxačný proces dopĺňa vákuová masáž - bankovanie, medová detoxikačná masáž, skupinová muzikoterapia a aromaterapia.

Oblasti sociálnej rehabilitácie

V zariadeniach sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia zameriava na tieto oblasti:

• Percepčná oblasť:
  • Zrak - stimulácia zraku, aby klienti vedeli využívať zvyšky zraku vo svoj prospech.
  • Sluch - stimulácia sluchu, rôzne sluchové cvičenia.
  • Hmat - stimulácia hmatu, prijímanie informácií prostredníctvom hmatu.
• Oblasť orientácie a mobility:
  • Nácvik orientácie a mobility v interiéri, exteriéri - je dôležité upozorňovať na všetky zmeny v interiéri, pretože ak o nich nevedia, spôsobia zmätok a dezorientáciu
  • Orientácia v blízkom okolí.
• Kognitívna oblasť:
  • Orientácia v čase - včera, dnes, zajtra, mesiace, dni, hodiny.
  • Poznávanie farieb, poznávanie a určovanie množstva, miery, váhy, poznávanie a pomenovanie počasia - obliekanie podľa počasia, hospodárenie s peniazmi, riešenie matematických príkladov, informácie z bežného života - politika, šport, kultúrne udalosti.
• Komunikačná oblasť:
  • Komunikácia pomocou predmetov, obrázkov, symbolov, nácvik písma, podpisu.
• Emocionálna oblasť:
  • Eliminácia negatívnych prejavov- autoagresia, zlosť a pod.
  • Na stimuláciu k prejavom radosti pri aktivitách, ktoré prinášajú radosť.
  • Vyjadrovanie prejavov smútku.
  • Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, členom rodiny.
• Sociálna oblasť:
  • Osvojenie si návykov spoločenského správania- prosím, ďakujem, pozdravy, privítanie hostí, lúčenie sa, primerané správanie vo verejných priestoroch - cukráreň, kaviareň, v obchodoch, galérii.
  • Budovanie vzájomných vzťahov- k blízkym členom rodiny, ku klientom, ku pracovníkom, ktorí s nimi robia, k susedom.
  • Nácvik sebaovládania v rôznych situáciách
  • Účasť na spoločenských udalostiach - oslavy narodenín, svadba, vštepovanie správneho a primeraného správania.
• Oblasť zručností pre každodenný život:
  • Je zameraná na - Hygienické návyky, sebaobslužné návyky, stolovanie, úpravu lôžka, drobné domáce práce, prípravu nápojov - káva, čaj , ošetrovanie kvetov, prácu v záhrade - hrabanie listov, zametanie, nakupovanie.
• Oblasť fyzického vývinu:
  • Športové aktivity, vychádzky, bicyklovanie, zdravotné cvičenia.

Kto realizuje sociálnu rehabilitáciu?

Sociálnu rehabilitáciu realizujú inštruktorky sociálnej rehabilitácie. Ich hlavnou úlohou je pomáhať, rozvíjať a podporovať schopnosti prijímateľov, ktorí to potrebujú, tak, aby ich život bol čo najkvalitnejší a aby boli schopní žiť plnohodnotný život, pokiaľ možno čo najsamostatnejšie. Preto každému prijímateľovi, ktorý je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, vypracováva inštruktorka program sociálnej rehabilitácie zameraný na rozvoj a podporu samostatnosti, sebestačnosti a nezávislosti, ktorý je súčasťou jeho individuálneho plánu, ktorý sa pravidelne polročne vyhodnocuje za prítomnosti prijímateľa, kľúčového pracovníka, rodiny, sociálnej pracovníčky a hlavnej sestry. Záverom stretnutia je vyhodnotenie splnenia, resp. nesplnenia cieľa doterajšími aktivitami a tiež plán aktivít prijímateľa na nové obdobie.

Aby bol cieľ naplnený, inštruktorky sociálnej rehabilitácie denne plánujú a realizujú s týmito prijímateľmi: individuálne orientované aktivity denného života, pravidelné individuálne nácviky, techniky a metódy sociálnej práce. V snahe predchádzať sociálnej izolácii prijímateľov sa inštruktorky pravidelne venujú aj prijímateľom, ktorí sú pripútaní na lôžko a väčšinu dňa trávia na izbách. Pokiaľ sú vysádzaní do kresiel či invalidných vozíkov, sú podľa ich možností zapájaní aj do sociálnych aktivít s ostatnými prijímateľmi. Práca s nimi býva často individuálna, zameraná na potreby daného prijímateľa. Bohužiaľ, niekedy zdravotný stav nedovolí zmenu prostredia, preto sa prijímateľom venujú na izbách, vtedy je to najmä komunikácia, pri ktorej nesmie chýbať fyzický kontakt, dotyk či pohladenie.

Podľa § 84 ods. 16 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, inštruktorom sociálnej rehabilitácie môže byť:

• Sociálny pracovník
• Asistent sociálnej práce
• Špeciálny pedagóg
• Fyzická osoba s úplným stredným vzdelaním, ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej rehabilitácie v rozsahu 150 hodín.

Inštruktor sociálnej rehabilitácie vypracováva programy a individuálne plány sociálnej rehabilitácie, vedie odborné záznamy z procesu sociálnej rehabilitácie, podieľa sa na prijímacom procese a aktívne riadi terapeutické a voľnočasové aktivity.

Individuálny plán sociálnej rehabilitácie

Každý prijímateľ sociálnych služieb (ďalej len PSS) má vypracovaný Individuálny plán s programom sociálnej rehabilitácie. Dôležitú rolu pri tvorbe IP má kľúčový pracovník PSS, ktorý sa úzko podieľa, v spolupráci s interdisciplinárnym tímom, na tvorbe IP s programom sociálnej rehabilitácie, prispieva k návrhom a citlivým prístupom koriguje ciele a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti PSS na pomoc fyzickej osoby. Jednotlivé opatrenia a ciele nadväzujú na diagnostiku . PSS sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe svojich Individuálnych plánov (IP) a na hodnotení týchto plánov. Plánovanie procesu rehabilitácie je takmer totožné s individuálnym plánovaním.

Financovanie sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia je financovaná z rôznych zdrojov:

• Štátny rozpočet: Prostredníctvom dotácií pre obce, mestá a vyššie územné celky.
• Rozpočty obcí a miest: Na zabezpečenie sociálnych služieb pre svojich obyvateľov.
• Rozpočty vyšších územných celkov: Na zabezpečenie sociálnych služieb na regionálnej úrovni.
• Vlastné príjmy poskytovateľov: Z úhrad za sociálne služby a z iných činností.
• Finančný príspevok na prevádzku: Poskytuje sa na zabezpečenie úkonov sebaobsluhy.

Podľa § 71 ods. zákona o sociálnych službách, štát môže poskytovať finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby, ktorý je určený na zabezpečenie úkonov sebaobsluhy najmenej vo výške podľa prílohy č. 8. Výška finančného príspevku sa ustanovuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného roka a zverejňuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 30. novembra predchádzajúceho roka.

Na základe Výnosu MPSVR SR z decembra 2007 v znení Výnosu z novembra 2008 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MPSVR SR je možno občianskym združeniam pôsobiacim v sociálnej oblasti poskytovať dotácie, okrem iného, aj na programy sociálnej rehabilitácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

Úloha samosprávy v sociálnej rehabilitácii

Úloha samospráv v sociálnej rehabilitácii občanov so zdravotným postihnutím je kľúčová, lebo významným spôsobom môžu ovplyvniť mieru sociálnej rehabilitácie, kvalitu a dôstojnosť života občanov so zdravotným postihnutím. Sociálna rehabilitácia je nástroj pre samosprávy k zabezpečeniu dôstojného a kvalitného života v maximálne možnej miere pre občanov so zdravotným postihnutím.

V zmysle zákona o sociálnych službách sú samosprávy (či už miestne alebo regionálne) zodpovedné za naplnenie práv občanov so zdravotným postihnutím a za zabezpečenie prístupu a dostupnosti sociálnych služieb, ktoré sú jedným z kľúčových faktorov sociálnej rehabilitácie.

Komunitná rehabilitácia

Komunitná rehabilitácia je koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Aktívnu úlohu v procese rehabilitácie preberá samotná postihnutá osoba, jej rodinní príslušníci a členovia komunity.

Komunitná rehabilitácia je založená na práve každého jednotlivca na sebaurčenie, posilnenie a na ľudských právach osôb, ktoré sú ohrozené možnosťou sociálneho vylúčenia. Koncepcia komunitnej rehabilitácie je vhodný nástroj pre všetky zainteresované subjekty - samosprávu, mimovládne organizácie, profesionálov v zdravotníckej starostlivosti, v sociálnej oblasti, v sektore školstva, v stavebníctve, v doprave, ale aj pre jednotlivcov.

tags: #sociálna #rehabilitácia #definícia