
Mentálne postihnutie predstavuje významnú oblasť záujmu sociálnej politiky a legislatívy, pričom ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie skupiny občanov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na legislatívny rámec a praktické aspekty sociálnej starostlivosti o mentálne postihnutých na Slovensku.
Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.
Základným právnym predpisom upravujúcim sociálnu pomoc na Slovensku je Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Tento zákon upravuje:
Medzi účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci patria:
Zákon o sociálnej pomoci zaručuje rovnaké práva všetkým občanom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení. Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté v dôsledku nedodržania tejto zásady, sa môže domáhať právnej ochrany na súde.
Prečítajte si tiež: Aktivity v sociálnych zariadeniach pre mentálne postihnutých
Peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažný príspevok za opatrovanie a sociálne služby sa poskytujú a preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa vydáva za podmienok ustanovených týmto zákonom aj cudzincom, ktorí spĺňajú určité kritériá, napríklad:
Sociálna núdza je definovaná ako stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu svojich práv alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. Riešením sociálnej núdze je:
Sociálna starostlivosť o mentálne postihnutých zahŕňa širokú škálu služieb a opatrení, ktoré sú zamerané na zlepšenie ich kvality života a podporu ich integrácie do spoločnosti.
V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie). Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili. Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).
Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať ambulantnou alebo pobytovou formou v rôznych zariadeniach. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny a asistenti, ktorí podporujú sebaobhajcov v ich práci.
Prečítajte si tiež: Možnosti sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých v Bratislavskom kraji
Líder by mal mať vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.
Zákon o sociálnych službách definuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Tieto príspevky sú určené na kompenzáciu:
Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje:
Lekársky posudok obsahuje náležitosti podľa § 40 ods. 6 písm. a) prvého bodu a písm. b) ak fyzická osoba nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví parkovací preukaz, ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 3. Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku, je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie.
Prečítajte si tiež: Trillium: Kvalitná starostlivosť pre seniorov
Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje príjem a majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Do príjmu sa započítavajú aj príjmy osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom fyzickej osoby.
Za majetok sa považujú nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, vyhlasuje, či hodnota jej majetku je vyššia ako 50 000 eur.
Ak sú pochybnosti o ohodnotení majetku, príslušný orgán zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady s tým spojené.
Peňažné príspevky na kompenzáciu sa delia na opakované a jednorazové. Medzi opakované príspevky patria napríklad príspevky uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), i), m) a n) Zákona o sociálnych službách.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo iné osoby blízke fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (definované v § 25 ods. 3 Zákona o sociálnych službách).
Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne, s výnimkou prípadov, keď sa osobná asistencia vykonáva mimo trvalého pobytu alebo prechodného pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je povinná predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac príslušnému úradu na vyúčtovanie.
Pomôcka je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkúvajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo by boli spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Za pomôcku sa považuje aj špeciálny softvér alebo pes so špeciálnym výcvikom.
Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu.
Peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Ak je na používanie pomôcky potrebný výcvik, peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím úspešne absolvuje výcvik používania tejto pomôcky.
Pes so špeciálnym výcvikom je vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes. Špeciálny výcvik psa preukazuje fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazom psa so špeciálnym výcvikom, známkou a potvrdením o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá psa vycvičila.
Odborne spôsobilá na výcvik psa so špeciálnym výcvikom je osoba, ktorej predmetom činnosti je výcvik psov so špeciálnym výcvikom a je členom medzinárodnej organizácie združujúcej výcvikové školy alebo jej bola udelená akreditácia medzinárodnou organizáciou združujúcou výcvikové školy.
Výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky alebo na úpravu pomôcky je najviac 8 630,42 eura. Výška peňažného príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 eura, druhého elektrického vozíka je najviac 4 979,09 eura a druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 eura.
Ak je cena pomôcky, výcviku alebo úpravy vyššia ako cena, na ktorej základe bol poskytnutý peňažný príspevok, vyplatí sa rozdiel najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak predá, daruje alebo zaviní stratu alebo nefunkčnosť tejto pomôcky pred uplynutím siedmich rokov (u druhého elektrického vozíka pred uplynutím desiatich rokov) od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu pomôcky.
Ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu možno poskytnúť po uplynutí siedmich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní predchádzajúceho peňažného príspevku na takúto pomôcku.
Zákon o sociálnej pomoci definuje sociálne služby ako špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze. Medzi sociálne služby patria:
Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím. Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo celodenné opatrovanie inou osobou. Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.
Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie. Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.
Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.
V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Ak osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej služby v tomto zariadení, sociálna služba sa jej poskytuje naďalej. Sociálna služba v zariadení podporovaného bývania sa poskytuje v bytovom alebo rodinnom dome najviac pre 12 prijímateľov/prijímateliek sociálnej služby v dvoch bytových jednotkách, pričom v jednej bytovej jednotke môže byť poskytovaná služba najviac 6 ľuďom. V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje ubytovanie, sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Zámerom tohto druhu zariadenia sociálnych služieb je poskytnúť jej klientom a klientkám náležitý dohľad a podmienky simulujúce prirodzené rodinné/komunitné prostredie v čo najväčšej možnej miere. Ide o zariadenie sociálnych služieb, ktorého dispozícia predpokladá priestorové oddelenie bytových jednotiek od administratívnych priestorov a priestorov pre personál zariadenia. Rovnako tiež nepredpokladá miestnosti typické pre pobytové zariadenia sociálnych služieb, akými sú ambulancia, izolačná miestnosť, miestnosť poslednej rozlúčky, kaplnka a podobne. Pri napĺňaní socializačných potrieb klientok a klientov sa kladie dôraz na využívanie prirodzených zdrojov v komunite.
V zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba osobám v dôchodkovom veku a s minimálnym stupňom odkázanosti IV podľa prílohy 3 zákona o sociálnych službách, alebo poskytovanie služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov, ktoré v zákone nie sú taxatívne uvedené a ich závažnosť individuálne posudzuje sociálny pracovník (ide napríklad o prípady, kedy je osoba v dôchodkovom veku a je zároveň ohrozená stratou bývania, alebo ohrozená správaním iných fyzických osôb). Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 ľudí v jednej budove zariadenia a poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečovať záujmovú činnosť. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V zariadení pre seniorov sa poskytuje aj ošetrovateľská starostlivosť.
V tomto druhu zariadenia sa poskytuje služba na určitý čas fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu. Maximálna kapacita zariadenia nie je stanovená a v rámci nej sa poskytujú obdobné činnosti ako v zariadení pre seniorov. Nie je však stanovená veková hranica klientov/klientok a zariadenie nemá povinnosť zabezpečovať záujmovú činnosť. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje aj ošetrovateľská starostlivosť.
Je zamerané na osoby, ktoré sú slabozraké a ktoré sú nepočujúce, alebo majú obojstrannú nedoslýchavosť. V prípade, ak rehabilitačné stredisko poskytuje pobytovú formu sociálnej služby, možno ju poskytovať len na určitý čas, najdlhšie tri mesiace. Túto lehotu je možné následne predĺžiť len raz a to najviac o tri mesiace. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V rehabilitačnom stredisku sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. Účelom je spolupráca pri sociálnej rehabilitácii klienta/klientky.
V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba ambulantnou, alebo najviac týždennou pobytovou formou osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb s najmenej V. stupňom odkázanosti, alebo sú nevidiace, či prakticky nevidiace a ich stupeň odkázanosti je najmenej III. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a nemožno ju poskytovať ako celoročnú pobytovú službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. Utvárajú sa podmienky na vzdelávanie a úschovu cenných vecí. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľa, nakoľko je službu možné poskytovať týždennou pobytovou aj ambulantnou formou. V prípade, že klient/klientka dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby, poskytuje sa jej naďalej. Pri poskytovaní jednotlivých činností klientom/klientkám sa pristupuje individuálne vzhľadom na vek a potreby prijímateľov/prijímateliek. V domove sociálnych služieb sa poskytuje aj ošetrovateľská služba.
Cieľovou skupinou v špecializovanom zariadení sú osoby, ktorých stupeň odkázanosti je najmenej V a zároveň majú zdravotné postihnutie, akým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm ťažkého stupňa. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. Utvárajú sa podmienky na vzdelávanie a úschovu cenných vecí. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľa, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V prípade, že klient/klientka dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby, poskytuje sa jej naďalej. Pri poskytovaní jednotlivých činností klientom/klientkám sa pristupuje individuálne vzhľadom na vek a potreby prijímateľov/prijímateliek. V domove sociálnych služieb sa poskytuje aj ošetrovateľská služba.
Denný stacionár je určený pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej III., pričom sú na sociálnu službu v zariadení odkázané len na určitý čas počas dňa, nakoľko ide výhradne o ambulantnú sociálnu službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, stravovanie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. V dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. Účelom je spolupráca pri sociálnej rehabilitácii klienta/klientky.
Ide o obligatórnu terénnu sociálnu službu, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupeň . Odkázanosť posudzuje príslušný lekár obce v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Sociálny pracovník obce následne posudzuje odkázanosť na úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a úkony pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít. Rozsah pomoci v týchto oblastiach stanovuje v hodinách. Komplexnosť lekársko-sociálneho posúdenia odkázanosti na opatrovateľskú službu a určenie jej rozsahu vytvára predpoklady pre zvýšenie objektivity celkového procesu posudzovania pre uvedené účely. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať v určitých prípadoch (napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Súbeh opatrovateľskej služby je možný s peňažným príspevkom na opatrovanie. Ide o prípady, keď je poberateľ peňažného príspevku v nemocnici alebo z dôvodu potreby odľahčenia od systematického opatrovania. Vtedy je možné poskytovať aj opatrovateľskú službu v rozsahu 8 hodín mesačne alebo maximálne 30 dní v roku. Počas tohto obdobia je poberateľovi peňažného príspevku poskytovaná odľahčovacia služba, čo vo vzťahu k opatrovanej osobe znamená, že je jej poskytovaná opatrovateľská služba. Uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na výšku poberaného peňažného príspevku na opatrovanie.
Prepravná služba sa poskytuje osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu a osobám s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim ich mobilitu a orientáciu. V praxi to znamená, že prepravnú službu môžu využívať aj osoby, ktoré majú problémy s mobilitou len krátkodobo (napr. pri fraktúre dolnej končatiny). Preukazovanie nepriaznivého zdravotného stavu na účely prepravnej služby je veľmi jednoduché. Klient preukazuje túto skutočnosť potvrdením príslušného lekára. Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom sa preukazuje len posudkom vydaným príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Sprievodcovskú a predčitateľskú službu možno poskytovať ako samostatnú sociálnu službu, a nielen ako jeden z úkonov opatrovateľskej služby. Okrem osôb, ktorým sa tradične úkony sprievodu a predčítania poskytujú (nevidiace osoby), je možné túto sociálnu službu poskytovať aj osobám s mentálnym postihnutím. Sprievod sa poskytuje na lekárske vyšetrenie, vybavenie úradných záležitosti, do školy, zo školy, do zamestnania, zo zamestnania a na záujmovú činnosť; predčítanie možno poskytnúť napr. pri vybavovaní úradných záležitosti, úradnej a osobnej korešpondencie a pri nakupovaní. Príslušné zdravotné postihnutie sa preukazuje len potvrdením zdravotníckeho zariadenia. Aby nedochádzalo k duplicitnému poskytovaniu pomoci, nie je možné túto sociálnu službu poskytovať, ak sa osobe poskytuje opatrovateľská služba a v rámci nej aj sprievod a predčítanie alebo peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
tags: #socialne #zariadenie #pre #mentalne #postihnutych #legislativa