Komplikácie v sporoch o odškodnenie

Súčasná legislatíva a prax v odškodňovaní obetí dopravných nehôd a pochybení v zdravotníctve na Slovensku prinášajú množstvo komplikácií. Tento článok sa zameriava na problémy spojené s uplatňovaním nárokov na odškodnenie, premlčaciu dobu, ako aj na možnosti mimosúdneho riešenia sporov.

Odškodnenie pri dopravných nehodách: Legislatívna medzera a súdne spory

Tragické udalosti na cestách, ako napríklad nehoda na Zochovej ulici v Bratislave, opätovne otvorili otázku odškodňovania obetí dopravných nehôd. V súčasnosti platí, že z povinného zmluvného poistenia (PZP) vinníka sa pozostalým nevypláca žiadne odškodnenie za stratu života blízkej osoby. Táto legislatívna medzera pretrváva už viac ako dvadsať rokov.

Majiteľ vozidla si platí PZP, z ktorého sa v prípade nehody uhradia poškodeným rôzne nároky - oprava vozidla, škody na majetku, škody na zdraví, ušlý zisk či pohrebné náklady. Nárok na odškodnenie po zosnulom tam ale nenájdeme. Ide o pozostatok legislatívnej úpravy niekdajšieho zákonného poistenia na povinné zmluvné poistenie (2001). Už vyše dvadsať rokov nám v zákone o PZP chýba priamy nárok pozostalých na primerané odškodnenie pri strate blízkej osoby. Poisťovne sa do zmeny nehrnú a návrhy poškodených zatiaľ nik účinne nepresadil. Poisťovne stále tvrdošijne odmietajú uznať nároky poškodených (pozostalých) na „nárok na náhradu škody“. Donekonečna sa odvolávajú na dávno prekonané právne názory, že PZP nepokrýva nárok na tzv. nemajetkovú ujmu. Práve týmto inštitútom si musia poškodení uplatňovať v zdĺhavých civilných konaniach svoje práva. V praxi pritom poisťovne prehrávajú desiatky sporov ročne a aktuálna judikatúra v priznávaní odškodnenia poškodeným rodinám je už pomerne ustálená. Táto taktika sa poisťovateľom vypláca. Poisťovne nechcú platiť aj napriek tomu, že na nepodarenú úpravu PZP sme boli upozornení aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ (2013, C22/12), ktorý slovenským sťažovateľom dal za pravdu. Odvtedy sa zmenilo len to, že poisťovatelia v snahe neplatiť nič právne pritvrdili a s nárokmi na odškodnenie odkazujú na súd. Orgán dohľadu (NBS) i rezortné ministerstvá (financie, spravodlivosť) novú legislatívu nepripravili a nepresadili. Zároveň upriamujeme pozornosť kompetentných aj na nedokonalú legislatívu pre obete týchto tragédií.

Poškodení tak musia svoje práva uplatňovať prostredníctvom zdĺhavých civilných konaní, pričom sa poisťovne odvolávajú na právne názory, že PZP nepokrýva nárok na nemajetkovú ujmu. Napriek tomu poisťovne v praxi prehrávajú množstvo sporov ročne, avšak tento postup sa im vypláca, pretože sa snažia vyhýbať plateniu.

Zanedbanie zdravotnej starostlivosti a náročné súdne spory

V oblasti zdravotníctva sa čoraz častejšie stretávame s prípadmi zanedbania zdravotnej starostlivosti. Hoci pacienti prichádzajú k lekárom s dôverou, že im bude poskytnutá riadna starostlivosť, nie vždy sa tak deje. Lekári a zdravotnícke zariadenia len zriedka uznajú svoju zodpovednosť za odborné pochybenia, čo vedie k náročným súdnym sporom.

Prečítajte si tiež: Návrh žaloby - Neplatný právny úkon

Pacienti, ktorí sa cítia poškodení, sa môžu so sťažnosťou obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý môže zdravotníckemu zariadeniu uložiť pokutu. Tieto peniaze však nejdú pacientom, ale do štátnej kasy. Rozhodnutie úradu pre dohľad môže slúžiť ako dôkazný prostriedok v prípadnom súdnom konaní.

Dĺžka premlčacej doby a jej význam

Dôležitým aspektom pri uplatňovaní nárokov na odškodnenie je premlčacia doba. Vo všeobecnosti platí, že premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka tri roky. Avšak, v závislosti od prípadu sa táto doba môže líšiť. Inštitút premlčania slúži na to, aby veritelia nezabúdali na svoje pohľadávky a uplatňovali ich čo najskôr.

V praxi by nebolo efektívne, keby si veritelia svoje pohľadávky nestrážili a uplatňovali ich u dlžníkov po 10, 20, či 30 rokoch. S touto skutočnosťou sa spája aj ďalší dôvod, pre ktorý inštitút premlčania vznikol, a síce, čím viac času od vzniku práva uplynie, tým zložitejšie je jeho dokazovanie. Napríklad, keby ste sa ocitli na súde na strane dlžníka, pričom veriteľ sa snaží od vás vymôcť svoju pohľadávku po uplynutí premlčacej doby, súd na skutočnosť, že premlčacia doba uplynula, bude prihliadať v prípade, že sa na túto skutočnosť odvoláte. Tiež je dobré vedieť to, že aj po uplynutí premlčacej doby môže dlžník svoj dlh dobrovoľne splatiť.

Dôkazné bremeno a znalecké posudky

Poškodený musí pred súdom preukázať, že zdravotná starostlivosť mu bola poskytnutá v rozpore so zákonom, utrpel ujmu na zdraví a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym poskytnutím starostlivosti a poškodením zdravia. Dôkazom je znalecký posudok, ktorý je vhodné dať vypracovať ešte pred začiatkom súdneho sporu.

Najdôležitejšie a zároveň najťažšie zo všetkého je podľa právnikov dokázať, že odborný postup lekárov bol nesprávny a práve to spôsobilo pacientovi škodu. Ako hovorí advokát Ivan Humenik z h&h Partners, pomaly sa už síce opúšťa zásada dokazovania stopercentnej príčinnej súvislosti, napriek tomu pacient, za ktorým nestojí dobre zorientovaný odborník, má v súdnom spore slabšie postavenie ako jeho protistrana.

Prečítajte si tiež: Riešenia sporov pri dedení zo závetu

Alternatívne riešenia sporov: Mediácia a mimosúdne dohody

Nie všetky spory musia končiť na súde. Alternatívou môže byť napríklad rozhodcovské konanie či mimosúdna dohoda. Lepšou alternatívou sa tak javia mimosúdne dohody, ktoré sú dnes už podľa advokátky bežnou praxou. Takéto riešenie dokonca označuje za optimálne, keďže sa tak dá vyhnúť zdĺhavému, aj niekoľko rokov trvajúcemu súdnemu sporu.

Jednou z foriem dobrovoľného riešenia je mediácia. Jej dĺžka závisí od konkrétneho sporu. Jej celkové náklady bývajú výrazne nižšie ako pri súdnom či rozhodcovskom konaní. „Je však pravda, že predmetné spory sú veľmi chúlostivé a emocionálne vyhrotené, pretože každá zo sporových strán má na predmet sporu niekedy až diametrálne odlišný názor a z rozličných dôvodov nie je schopná nájsť kompromisné riešenie,“ dodáva J. Markechová.

Nedostatky v systéme a potreba zlepšenia

Podľa I. Humenika spôsobuje väčšiu časť pochybení pokrivený systém. Z lekárskych fakúlt totiž vychádzajú absolventi, ktorí sú síce vyškolení vo všetkých možných postupoch, ale nie sú dostatočne pripravení na kontakt s pacientom. „Pokiaľ nebudeme vzdelávať na lekárskych fakultách aj právo, bioetiku a psychológiu, dovtedy budú mnohé chyby dôsledkom ignorovania normálnej komunikácie medzi lekárom a pacientom,“ hovorí advokát. Vzápätí dodáva, že ani to úplne nevylúči riziko spôsobenia škody na zdraví pacienta.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odškodnenie ZŤP

tags: #spory #o #odskodnenie #komplikovane