
Nezamestnanosť je komplexný problém s rozsiahlymi sociálnymi dôsledkami, ktoré ovplyvňujú jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Hoci sa nezamestnanosť často vníma ako ekonomický problém, jej dopady presahujú rámec financií a zasahujú do psychologickej pohody, sociálnych vzťahov a celkovej kvality života.
Nezamestnanosť predstavuje jeden z najpálčivejších problémov súčasnej globálnej spoločnosti. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo dodržiavať právo každého človeka na prácu, slobodnú voľbu povolania, spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a ochranu pred nezamestnanosťou. Práca má pre človeka nesporný význam, pretože tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a stimuluje vývin jednotlivca i celej spoločnosti.
Nezamestnanosť sa stáva nielen ekonomickou, ale aj sociálnou hrozbou a patrí medzi najzávažnejšie problémy, s ktorými sa musí spoločnosť vyrovnávať. Problém nezamestnanosti je aktuálnou témou politikov, ekonómov, sociológov a psychológov.
Nezamestnanosť sa odráža v najširšom slova zmysle neúplné využitie práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho sa o prácu. Do nezamestnanosti sa teda nezahrňuje obyvateľstvo síce práceschopné, ale na povolanie sa pripravujúce alebo od povolania zdržané, osoby v domácnosti, ani osoby žijúce výhradne z majetkového výnosu. Za nezamestnanú sa považuje osoba, ktorá síce nepracuje, ale prácu aktívne hľadá, alebo čaká, že sa po dočasnom vyradení z pracovnej aktívnej časti populácie bude môcť do zamestnania vrátiť.
Miera nezamestnanosti je v percentách vyjadrený pomer počtu evidovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Oficiálne odhady nezamestnanosti, ktoré zabezpečujú štátne orgány. Sú to kombinované informácie z viacerych informačných prameňov. Štatisticky čerpajúce informácie zo zoznamov odvádzateľov príspevkov rodinného poistenia v nezamestnanosti. Tieto štatistiky obsahujú údaje aj o zamestnancoch. Výberové zisťovania pracovných síl a výberové zisťovania domácností.
Prečítajte si tiež: Terénna sociálna práca a sociálni pracovníci
Konštrukcia miery nezamestnanosti je percentuálny podiel odhadu počtu nezamestnaných na celkovom odhadnutom počte ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Táto metóda má relatívne slušnú výpovednú hodnotu, pretože sú rovnako uvedené hodnoty v čitateli a v menovateli. Je však dôležité pripomenúť, že s odhadom je spojená aj určitá presnosť.
Ďalšie indikátory, na základe ktorých Úrad práce sociálnych vecí a rodiny meria situáciu zamestnosti sú:
Nezamestnanosť má negatívny vplyv na život nezamestnaných jedincov nielen prostredníctvom ekonomických, ale aj sociálnych dôsledkov. Sociálne dôsledky sú spojené s dopadom faktu nezamestnanosti na sociálnu situáciu, správanie, postoje, hodnoty a vzťahy nezamestnaných. Spôsobujú nielen pokles životnej úrovne, spojený s poklesom príjmu, ale aj celý rad ďalších negatívnych osobnostných zmien. Tieto dôsledky sú rozmanité svojim rozsahom i dosahom, pretože nezamestnanosť sama o sebe je rôzneho charakteru a jedincami i rôzne pociťovaná a prežívaná.
Nezamestnanosť predstavuje aktuálny sociálny problém, ktorému je stále venovaná pozornosť výskumných pracovníkov, nakoľko môže mať vplyv nie len na jednotlivcov, ale predovšetkým aj na rodiny a ich fungovanie. Nezamestnanosť charakterizuje Brožová (2006) ako obvyklý sociálny jav, ktorý sa stáva zložitým najmä vtedy, ak je dlhotrvajúca a vysoká, pričom je sprevádzaná multidimenzionálnymi dôsledkami či už v oblasti sociálnej, ekonomickej, psychickej atď.
Nezamestnanosť ako sociálny problém, chudoba ako dôsledok nezamestnanosti. Nerovnosti a meranie chudoby. Chudoba je sociálna udalosť, ktorá môže postihnúť každého z nás. Môže prísť náhodou, nečakane alebo jednoducho sa narodíme ako deti chudobných rodičov. Pocit chudoby by mal byť známy pre nás všetkých, veď nemôžeme vedieť, že kde vedú naše životné cesty. Každý človek by mal byť aspoň šesťdesiat minút vo svojom živote chudobným, aby poznal význam slova chudoba, aby chudobných neponižoval, neodsudzoval a aby cenil ich vytrvalosť, znášanlivosť, utrpenie a duševnú silu. Niektorí ľudia sú o tom presvedčení, že núdza spája ľudí.
Prečítajte si tiež: Funkcie sociálnej práce v spoločnosti
Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Treba však podotknúť, že pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu.
Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba ja globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Pojem chudoby vnímame najčastejšie ako prejav každodennosti, aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva.
Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny.
Chudobu možno definovať z dvoch aspektov:
Spoločným znakom merania chudoby je vychádzanie z predpokladu, že chudoba je stav nedostatnku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov človeka, ktoré vylučujú človeka z akceptovaného spôsobu života, tzv.objektívna metóda. Opakom je tzv. subjektívna metóda, je stav domievania sa o situácii chudoby, pretože objekt nedokáže uspokojiť potreby podľa svojich predstáv. Normatívna metóda - „súhrn cien tovarov (a služieb) v tomto koši je potom hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby“ (…
Prečítajte si tiež: DSS Ružinov: Kto sa stará o klientov?
Sociálna práca má dôležitú úlohu pri riešení dopadov nezamestnanosti. Jej poslaním je podporovanie ľudí v ich úsilí o udržovanie trvalo dôstojného života.
Sociálna prevencia je definovaná ako činnosť sociálneho pracovníka, ktorá sa podieľa na vytváraní priaznivých podmienok pre ekonomickú, kultúrnu, sociálnu, výchovno-vzdelávaciu oblasť súvisiacu so zamestnanosťou. Podstata činnosti sociálnej práce s touto klientskou skupinou spočíva v priamom, účelovom a bezprostrednom pôsobení sociálnych pracovníkov na nezamestnaného člena rodiny a jeho rodinu s cieľom zachovania jeho celistvosti i celistvosti rodiny.
Vo vzťahu k prevencii dopadov dlhodobej nezamestnanosti na rodinu zohráva významnú úlohu sociálne poradenstvo. Poradenstvo pre nezamestnaných plní funkciu prevencie dlhodobej nezamestnanosti vo vzťahu ku klientom úradov práce, nakoľko nepriamo predchádza, resp. eliminuje sociálnu tenziu v spoločnosti. V tejto oblasti môže sociálny pracovník vystupujúci v roli poradcu pomáhať rodinám s nezamestnaným členom, či členmi pri výbere alebo rozširovaní profesionálnych kompetencií, pomáhaní v rámci aktivizačných programov a pod. V rámci sociálneho poradenstva je dôležité zabezpečovanie práv a povinností nezamestnaného člena vo vzťahu k hodnoteniu jeho vlastnej situácie a k uznaniu jeho sociálnej situácie.
Gabura (2005) vymedzuje systém sociálneho poradenstva pre nezamestnaných, ktorý má tri úrovne:
Nezamestnanosť nemusí byť vnímaná ako negatívny jav. Môže predstavovať príležitosť na zmenu, prehodnotenie životných priorít a rozvoj nových zručností. Je nutné pripraviť ľudí na zmenenú situáciu a pomôcť im zvládnuť problém a zlepšiť ich zamestnateľnosť.
Nezamestnanosť ako taká vo svojej podstate je neprirodzená a umelá. Dôvod je v prekonanom chápaní spoločensky akceptovanej práce a zamestnania. Chápanie práce podľa doterajších ekonomických prístupov neposkytuje v dnešnej dobe riešenie ani východisko z problému.
Nezamestnanosť vzniká pre nedostatok práce pre zisk. Pokiaľ boli predtým ľudia zamestnaní, tak ich zamestnanie bolo výlučne orientované na tvorbu zisku pre ich zamestnávateľov a nie na zabezpečenie životných potrieb pre zamestnancov samotných. Riešenie nezamestnanosti nie je problémom podnikateľským (alebo ekonomiky, biznisu). Ak si osvojíme skutočnosť, že tvorba zisku nemá priame prepojenie so sociálnym rozvojom a s verejnými službami, tak nezamestnanosť neznamená problém pre podnikanie. Podnikanie (biznis) je však pôvodcom nezamestnanosti z dôvodu sledovania jeho primárneho cieľa - dosiahnutia maximálneho zisku aj cestou znižovania počtu zamestnancov.
Fenomén nezamestnanosti možno chápať ako pozitívum aj z iného dôvodu. Je výsledkom hospodárskeho a technického pokroku. Ktorého dôsledkom je skutočnosť, že nie je nutné pracovať už iba pre zabezpečenie jednoduchej reprodukcie, pre zabezpečenie prostriedkov na holé prežitie, ale že je možné pracovať v prospech spoločnosti a už nie iba z dôvodu ďalšieho jednoduchého zisku.
Spoločnosť, ktorá uzná za prácu aj aktivity, ktoré nie sú pre zisk vyrieši problém nezamestnanosti. Aj práca, ktorá nie je pre zisk je užitočnou prácou. Tí, čo ju vykonávajú nie sú leniví a neužitoční. Ekonomický a technický rozvoj zrušil nutnosť pracovať osem hodín denne za mzdu. Napriek tomu zostala v ľuďoch potreba prispievať k blahu spoločnosti. Ľudské potreby a túžby spravidla presahujú možnosti. Zdroje sú limitované, preto je rozumné usilovať o trvalo udržateľný dôstojný život.
tags: #sociálne #dôsledky #nezamestnanosti #vplyv #zamestnania