Sociálne dôsledky nezamestnanosti a vplyv zamestnania

Nezamestnanosť je komplexný problém s rozsiahlymi sociálnymi dôsledkami, ktoré ovplyvňujú jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Hoci sa nezamestnanosť často vníma ako ekonomický problém, jej dopady presahujú rámec financií a zasahujú do psychologickej pohody, sociálnych vzťahov a celkovej kvality života.

Úvod

Nezamestnanosť predstavuje jeden z najpálčivejších problémov súčasnej globálnej spoločnosti. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo dodržiavať právo každého človeka na prácu, slobodnú voľbu povolania, spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a ochranu pred nezamestnanosťou. Práca má pre človeka nesporný význam, pretože tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a stimuluje vývin jednotlivca i celej spoločnosti.

Nezamestnanosť ako sociálny jav

Nezamestnanosť sa stáva nielen ekonomickou, ale aj sociálnou hrozbou a patrí medzi najzávažnejšie problémy, s ktorými sa musí spoločnosť vyrovnávať. Problém nezamestnanosti je aktuálnou témou politikov, ekonómov, sociológov a psychológov.

Definície nezamestnanosti

• Strieženec: Nezamestnanosťou rozumieme nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti nájsť zamestnanie, keď medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje alebo bol prerušený pracovný vzťah.
• Rievajová, Stanek, Dudová: Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci.
• Medzinárodná organizácia práce: Definícia nezamestnanosti je založená nielen na tom, že osoba schopná vykonávať prácu je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, ale aj na tom, že sa so svojim stavom neuspokojuje a hľadá si nové platené zamestnanie, hoci len na čiastočný pracovný úväzok.

Nezamestnanosť sa odráža v najširšom slova zmysle neúplné využitie práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho sa o prácu. Do nezamestnanosti sa teda nezahrňuje obyvateľstvo síce práceschopné, ale na povolanie sa pripravujúce alebo od povolania zdržané, osoby v domácnosti, ani osoby žijúce výhradne z majetkového výnosu. Za nezamestnanú sa považuje osoba, ktorá síce nepracuje, ale prácu aktívne hľadá, alebo čaká, že sa po dočasnom vyradení z pracovnej aktívnej časti populácie bude môcť do zamestnania vrátiť.

Druhy nezamestnanosti

• Skrytá nezamestnanosť: Nezamestnaní, ktorí nie sú ako nezamestnaní registrovaní a aj keď zamestnanie nemajú, pri dostatočnej ponuke by ju prijali.
  • Forma nezamestnanosti, kedy nezamestnaná osoba nehľadá prácu a ani sa ako nezamestnaný neregistruje.
  • Týka sa pracovníkov, ktorí musia akceptovať prácu na znížení úväzok, či prácu nevyužívajúcu naplno ich schopnosti a kvalifikáciu.
• Frikčná nezamestnanosť: Medzi pracovnými miestami dochádza k presunu osôb.
• Štrukturálna nezamestnanosť: Výsledok nerovnováhy medzi pracovnou silou pohotovou k práci a požiadavkami zamestnávateľov po určitom type práce.
• Cyklická nezamestnanosť: Ak je nezamestnanosť dôsledkom využitia kapacít z dôvodov odbytových ťažkostí.
• Sezónna nezamestnanosť: Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a je spojená s prírodným cyklom.

Meranie nezamestnanosti

Miera nezamestnanosti je v percentách vyjadrený pomer počtu evidovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Oficiálne odhady nezamestnanosti, ktoré zabezpečujú štátne orgány. Sú to kombinované informácie z viacerych informačných prameňov. Štatisticky čerpajúce informácie zo zoznamov odvádzateľov príspevkov rodinného poistenia v nezamestnanosti. Tieto štatistiky obsahujú údaje aj o zamestnancoch. Výberové zisťovania pracovných síl a výberové zisťovania domácností.

Prečítajte si tiež: Terénna sociálna práca a sociálni pracovníci

Konštrukcia miery nezamestnanosti je percentuálny podiel odhadu počtu nezamestnaných na celkovom odhadnutom počte ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Táto metóda má relatívne slušnú výpovednú hodnotu, pretože sú rovnako uvedené hodnoty v čitateli a v menovateli. Je však dôležité pripomenúť, že s odhadom je spojená aj určitá presnosť.

Ďalšie indikátory, na základe ktorých Úrad práce sociálnych vecí a rodiny meria situáciu zamestnosti sú:

• Priemerná dĺžka evidencie
• Priemerná dĺžka poberania podpory v nezamestnanosti
• Počet voľných miest na jedného evidovaného nezamestnaného
• Evidovaní nezamestnaní podľa stupňa dosiahnutého vzdelania
• Evidovaní nezamestnaní podľa veku

Sociálne dôsledky nezamestnanosti

Nezamestnanosť má negatívny vplyv na život nezamestnaných jedincov nielen prostredníctvom ekonomických, ale aj sociálnych dôsledkov. Sociálne dôsledky sú spojené s dopadom faktu nezamestnanosti na sociálnu situáciu, správanie, postoje, hodnoty a vzťahy nezamestnaných. Spôsobujú nielen pokles životnej úrovne, spojený s poklesom príjmu, ale aj celý rad ďalších negatívnych osobnostných zmien. Tieto dôsledky sú rozmanité svojim rozsahom i dosahom, pretože nezamestnanosť sama o sebe je rôzneho charakteru a jedincami i rôzne pociťovaná a prežívaná.

Vplyv na jednotlivca

• Psychické zdravie: Nezamestnanosť je rizikovým obdobím so zvýšeným prežívaním stresu, kedy sa môžu dostaviť negatívne dôsledky v oblasti psychického, ako aj fyzického zdravia. Môže viesť k pocitom menejcennosti, úzkosti, depresie a strate motivácie.
• Fyzické zdravie: Zhoršenie telesného zdravia bolo podložené tak ako prítomnosťou telesných príznakov, tak i zvýšeným využívaním zdravotníckych služieb nezamestnanými. Problém vzťahu medzi nezamestnanosťou a fyzickým zdravím má spoločného menovateľa v strese, atakujúcim imunitný systém a kardiovaskulárny systém človeka.
• Sociálna izolácia: Zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností a z toho, že nezamestnaní sa vyhýbajú tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne.
• Strata statusu: Strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca.
• Zmena spoločenského správania: Stav nezamestnanosti môže negatívne pôsobiť na zmenu spoločenského správania, zúženie sociálneho prostredia, na nedostatok príležitostí k rozvíjaniu nových vedomostí, získavaniu nových skúseností k uplatňovaniu už nadobudnutých skúseností.

Vplyv na rodinu

Nezamestnanosť predstavuje aktuálny sociálny problém, ktorému je stále venovaná pozornosť výskumných pracovníkov, nakoľko môže mať vplyv nie len na jednotlivcov, ale predovšetkým aj na rodiny a ich fungovanie. Nezamestnanosť charakterizuje Brožová (2006) ako obvyklý sociálny jav, ktorý sa stáva zložitým najmä vtedy, ak je dlhotrvajúca a vysoká, pričom je sprevádzaná multidimenzionálnymi dôsledkami či už v oblasti sociálnej, ekonomickej, psychickej atď.

• Narušenie rodinných vzťahov: Nezamestnanosť môže viesť k zvýšenému napätiu a konfliktom v rodine v dôsledku finančných problémov, stresu a zmenených rolí.
• Ekonomické ťažkosti: Nedostatok finančných prostriedkov môže viesť k obmedzeniu potrieb rodiny, zhoršeniu životnej úrovne a strate istoty.
• Medzigeneračný dopad: Nezamestnanosť rodičov, zvlášť ak je nedobrovoľná, má negatívny dopad na spokojnosť detí s ich životom a môže ovplyvniť ich budúce pracovné vyhliadky.
• Zmeny v rozdelení domácich prác: Nezamestnanosť môže viesť k prehodnoteniu deľby práce v domácnosti a k novým rolám pre jednotlivých členov rodiny.
• Sociálno-patologické javy: Vplyvom nezamestnanosti môže dôjsť k vzniku iných sociálno-patologických javov u jednotlivých členov rodiny akými sú napríklad alkoholizmus, drogová závislosť a mnohé ďalšie.
• Konflikty: Vplyvom nezamestnanosti jedného alebo oboch rodičov, môžu medzi nimi a ich dospievajúcimi deťmi vznikať konflikty, ktoré nie je vždy jednoduché riešiť.

Pozitívne aspekty nezamestnanosti

• Rodinná súdržnosť a solidarita: Dobré fungujúca rodina môže nezamestnaného člena podporovať, čím sa posilňuje rodinná solidarita i súdržnosť.
• Citové zázemie a sociálna opora: Nezamestnaný jednotlivec má pocit, že niekam patrí.

Nezamestnanosť a chudoba

Nezamestnanosť ako sociálny problém, chudoba ako dôsledok nezamestnanosti. Nerovnosti a meranie chudoby. Chudoba je sociálna udalosť, ktorá môže postihnúť každého z nás. Môže prísť náhodou, nečakane alebo jednoducho sa narodíme ako deti chudobných rodičov. Pocit chudoby by mal byť známy pre nás všetkých, veď nemôžeme vedieť, že kde vedú naše životné cesty. Každý človek by mal byť aspoň šesťdesiat minút vo svojom živote chudobným, aby poznal význam slova chudoba, aby chudobných neponižoval, neodsudzoval a aby cenil ich vytrvalosť, znášanlivosť, utrpenie a duševnú silu. Niektorí ľudia sú o tom presvedčení, že núdza spája ľudí.

Prečítajte si tiež: Funkcie sociálnej práce v spoločnosti

Chudoba

Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Treba však podotknúť, že pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu.

Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba ja globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Pojem chudoby vnímame najčastejšie ako prejav každodennosti, aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva.

Vymedzenie pojmu

Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny.

• Absolútna hranica: Absolútna hranica chudoby je založená na objektívnych informáciách a nezávislá od úrovne života v danej spoločnosti. Jeden z prvých, ktorý stanovil absolútnu hranicu chudoby, bol Angličan Rowentree, ktorý sa na začiatku 20. storočia zaoberal problematikou chudoby v Yorku. Identifikoval chudobných ako tých, ktorí žijú v zrejmom nedostatku a s použitím vlastného spotrebného koša definoval dve úrovne chudoby - primárnu a sekundárnu chudobu.

Chudobu možno definovať z dvoch aspektov:

• Absolútna chudoba: Je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie je možné uspokojovať také základné potreby ako je potrava, ošatenie a bývanie.
• Relatívna chudoba: Je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny , ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.

Meranie chudoby

Spoločným znakom merania chudoby je vychádzanie z predpokladu, že chudoba je stav nedostatnku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov človeka, ktoré vylučujú človeka z akceptovaného spôsobu života, tzv.objektívna metóda. Opakom je tzv. subjektívna metóda, je stav domievania sa o situácii chudoby, pretože objekt nedokáže uspokojiť potreby podľa svojich predstáv. Normatívna metóda - „súhrn cien tovarov (a služieb) v tomto koši je potom hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby“ (…

Prečítajte si tiež: DSS Ružinov: Kto sa stará o klientov?

Úloha sociálnej práce

Sociálna práca má dôležitú úlohu pri riešení dopadov nezamestnanosti. Jej poslaním je podporovanie ľudí v ich úsilí o udržovanie trvalo dôstojného života.

Aktivity sociálnej práce

• Podporovanie ľudí v ich úsilí o udržovanie trvalo dôstojného života.
• Adaptácia na prežívanú situáciu.
• Zodpovedné riešenie situácie.
• Prevencia pred vznikom sociálno-patologických javov ako dôsledkov nezamestnanosti.
• Lepšie využívanie finančných prostriedkov.
• Lepšie medziľudské vzťahy.

Sociálna prevencia

Sociálna prevencia je definovaná ako činnosť sociálneho pracovníka, ktorá sa podieľa na vytváraní priaznivých podmienok pre ekonomickú, kultúrnu, sociálnu, výchovno-vzdelávaciu oblasť súvisiacu so zamestnanosťou. Podstata činnosti sociálnej práce s touto klientskou skupinou spočíva v priamom, účelovom a bezprostrednom pôsobení sociálnych pracovníkov na nezamestnaného člena rodiny a jeho rodinu s cieľom zachovania jeho celistvosti i celistvosti rodiny.

Sociálne poradenstvo

Vo vzťahu k prevencii dopadov dlhodobej nezamestnanosti na rodinu zohráva významnú úlohu sociálne poradenstvo. Poradenstvo pre nezamestnaných plní funkciu prevencie dlhodobej nezamestnanosti vo vzťahu ku klientom úradov práce, nakoľko nepriamo predchádza, resp. eliminuje sociálnu tenziu v spoločnosti. V tejto oblasti môže sociálny pracovník vystupujúci v roli poradcu pomáhať rodinám s nezamestnaným členom, či členmi pri výbere alebo rozširovaní profesionálnych kompetencií, pomáhaní v rámci aktivizačných programov a pod. V rámci sociálneho poradenstva je dôležité zabezpečovanie práv a povinností nezamestnaného člena vo vzťahu k hodnoteniu jeho vlastnej situácie a k uznaniu jeho sociálnej situácie.

Gabura (2005) vymedzuje systém sociálneho poradenstva pre nezamestnaných, ktorý má tri úrovne:

• Poskytovanie informačno-poradenského servisu
• Poradenstvo vzťahujúce sa k profesionálnej orientácii, právnemu a psychologickému poradenstvu
• Všeobecné poradenstvo poskytované sociálnym pracovníkom, a to nezamestnaným členom rodiny v rámci problémov, ktoré sa týkajú informácií o ich osobnosti. V tejto oblasti sociálny pracovník využíva metódy sprostredkovania zamestnania, realizuje priebežné pozorovanie, nadväzuje kontakt s nezamestnaným, prípadne s jeho rodinou a pod. Taktiež vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie a informuje nezamestnaného člena rodiny o jeho právach a povinnostiach vo vzťahu k tejto evidencii.
• Odborné poradenstvo, ktoré je orientované klientsky. Ide o vysoko kvalifikovaný prístup sociálneho pracovníka disponujúce individuálnym prístupom ku každému nezamestnanému členovi rodiny, pričom akceptuje jeho požiadavky, predpoklady k opätovnému uplatneniu sa na trhu práce, ale i k využitiu jeho možností. Sociálny pracovník ako odborný poradca citlivo pracuje s nezamestnaným členom rodiny a na odbornej úrovni mu pomáha prijať nezamestnanosť. Zo strany sociálneho pracovníka ide o ponuku služieb medicínskeho, právneho, podnikateľského a psychologického poradenstva.
• Individuálne poradenstvo, ktoré sa realizuje v interakcii sociálny pracovník a nezamestnaný člen rodiny. K tomuto poradenstvu inklinujú introvertné typy nezamestnaných jednotlivcov, ktorí o svojom probléme súvisiacom s problémami uplatnenia na trhu práce z objektívnych, či subjektívnych príčin nechcú hovoriť pri skupinovom poradenstve. oblasť sebareflexie súvisiacej s reálnosťou jeho predstáv.

Nezamestnanosť nie je prehrou

Nezamestnanosť nemusí byť vnímaná ako negatívny jav. Môže predstavovať príležitosť na zmenu, prehodnotenie životných priorít a rozvoj nových zručností. Je nutné pripraviť ľudí na zmenenú situáciu a pomôcť im zvládnuť problém a zlepšiť ich zamestnateľnosť.

Ako zvládnuť nezamestnanosť

• Aktívny prístup: Hľadanie práce by malo byť aktívne a systematické. Využívanie rôznych zdrojov informácií, účasť na pohovoroch a sieťovanie s ľuďmi z odboru.
• Rozvoj zručností: Využitie času na vzdelávanie, rekvalifikáciu a rozvoj nových zručností, ktoré zvýšia zamestnateľnosť.
• Psychologická podpora: Vyhľadanie psychologickej podpory, ak sa človek cíti preťažený, úzkostný alebo depresívny.
• Zdravý životný štýl: Udržiavanie zdravého životného štýlu, vrátane pravidelného cvičenia, zdravej stravy a dostatku spánku.
• Sociálne kontakty: Udržiavanie sociálnych kontaktov a aktívna účasť na spoločenských aktivitách.
• Dobrovoľníctvo: Zapojenie sa do dobrovoľníckych aktivít, ktoré môžu priniesť nové skúsenosti, kontakty a pocit užitočnosti.

Nový pohľad na prácu a zamestnanosť

Nezamestnanosť ako taká vo svojej podstate je neprirodzená a umelá. Dôvod je v prekonanom chápaní spoločensky akceptovanej práce a zamestnania. Chápanie práce podľa doterajších ekonomických prístupov neposkytuje v dnešnej dobe riešenie ani východisko z problému.

Práca pre zisk vs. práca pre spoločnosť

Nezamestnanosť vzniká pre nedostatok práce pre zisk. Pokiaľ boli predtým ľudia zamestnaní, tak ich zamestnanie bolo výlučne orientované na tvorbu zisku pre ich zamestnávateľov a nie na zabezpečenie životných potrieb pre zamestnancov samotných. Riešenie nezamestnanosti nie je problémom podnikateľským (alebo ekonomiky, biznisu). Ak si osvojíme skutočnosť, že tvorba zisku nemá priame prepojenie so sociálnym rozvojom a s verejnými službami, tak nezamestnanosť neznamená problém pre podnikanie. Podnikanie (biznis) je však pôvodcom nezamestnanosti z dôvodu sledovania jeho primárneho cieľa - dosiahnutia maximálneho zisku aj cestou znižovania počtu zamestnancov.

Pozitíva nezamestnanosti

Fenomén nezamestnanosti možno chápať ako pozitívum aj z iného dôvodu. Je výsledkom hospodárskeho a technického pokroku. Ktorého dôsledkom je skutočnosť, že nie je nutné pracovať už iba pre zabezpečenie jednoduchej reprodukcie, pre zabezpečenie prostriedkov na holé prežitie, ale že je možné pracovať v prospech spoločnosti a už nie iba z dôvodu ďalšieho jednoduchého zisku.

Zmysluplná práca

Spoločnosť, ktorá uzná za prácu aj aktivity, ktoré nie sú pre zisk vyrieši problém nezamestnanosti. Aj práca, ktorá nie je pre zisk je užitočnou prácou. Tí, čo ju vykonávajú nie sú leniví a neužitoční. Ekonomický a technický rozvoj zrušil nutnosť pracovať osem hodín denne za mzdu. Napriek tomu zostala v ľuďoch potreba prispievať k blahu spoločnosti. Ľudské potreby a túžby spravidla presahujú možnosti. Zdroje sú limitované, preto je rozumné usilovať o trvalo udržateľný dôstojný život.

tags: #sociálne #dôsledky #nezamestnanosti #vplyv #zamestnania