Sociálna práca: Definícia, funkcie a význam

Sociálna práca je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa praktickú činnosť, vedeckú disciplínu a umenie jednať s ľuďmi. Jej cieľom je zlepšovať vzájomné prispôsobovanie sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a rozvíjať sebaúctu a vlastnú zodpovednosť jednotlivcov s využitím zdrojov, ktoré poskytuje spoločnosť. V tomto článku sa pozrieme na definíciu sociálnej práce, jej postavenie v systéme vied, funkcie a obsah, ako aj na jej preventívny a kuratívny charakter.

Pojem sociálny a sociálna práca

Slovo "sociálny" má latinský pôvod a v rôznych jazykoch má význam "spoločenský". Po druhej svetovej vojne sa používalo v troch významoch:

• Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame.
• Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika.
• Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti.

Pojem sociálny je teda viacznačný. V prvom rade sa prekladá ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti alebo vyplývajúci zo spoločenského života. Zodpovedá potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti a týka sa ľudskej komunity. Druhý význam sa týka všeobecného zaistenia jednotlivca v spoločnosti, alebo môžeme povedať, že je vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov ľudskej spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod. Tento význam sa teda dotýka otázky hmotnej pomoci, alebo konkrétnej pomoci človeku na jeho spoločenskú, teda sociálnu seba identifikáciu.

Sociálna práca je definovaná ako špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je to činnosť v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú možno charakterizovať pojmami "pomoc", "podpora" a "sprevádzanie".

Globálna definícia sociálnej práce

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) a Medzinárodná asociácia škôl sociálnej práce (IASSW) prijali v roku 2014 definíciu, podľa ktorej je sociálna práca praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu a budovanie sociálnej súdržnosti, posilňovanie a oslobodzovanie ľudí. Sociálna práca centrálne stavia na princípoch ako sociálna spravodlivosť, ľudské práva, kolektívna zodpovednosť a rešpekt k rôznorodostiam.

Prečítajte si tiež: Terénna sociálna práca a sociálni pracovníci

Táto definícia zdôrazňuje, že sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré predstavujú možnosti alebo sú prekážkou pre ľudské blaho a rozvoj. Štrukturálne prekážky prispievajú k udržaniu nerovností, diskriminácie, zneužívania a útlaku. Rozvoj kritického povedomia pomocou poznania štrukturálnych zdrojov útlaku a privilégií na základe príčin ako sú rasa, trieda, jazyk, náboženstvo, rod, zdravotné postihnutie, kultúra a sexuálna orientácia a rozvíjanie činností a stratégií za účelom riešenia inštitucionálnych a osobných prekážok sú základom pre emancipačnú prax, v ktorej sú ciele posilnenie práv a slobôd ľudí.

Sociálna práca ako praktická činnosť a vedná disciplína

Sociálna práca ako praktická činnosť je profesionálna aktivita, ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám a komunitám identifikovať, eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne. Jej cieľom je zlepšiť vzájomné prispôsobovanie sa jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a rozvíjať sebaúctu a vlastnú zodpovednosť s využitím potenciálu jednotlivcov, medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou, bez ohľadu na vek, pohlavie, sexuálne preferencie, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie, prípadne iné sociodemografické odlišnosti jednotlivca alebo skupiny, či komunity.

Ako vedná disciplína má sociálna práca ujasnené a definované základné atribúty: predmet výskumu, metódy vedecko-výskumnej činnosti, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy a princípy, vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami. Budovanie sociálnej práce ako vedného odboru predpokladá dvojsmernosť procesu poznávania:

• Jeden smer predstavuje pohyb od teórie k praxi - syntetizujúci prístup k poznatkom iných vedných odborov a disciplín a ich systémové rozpracovanie na problematiku sociálnej praxe.
• Druhý "protismer" predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce.

Miesto sociálnej práce v systéme spoločenskej starostlivosti o človeka

Človek v živote prechádza socializáciou - učí sa žiť v spoločnosti a získava schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. Sociálnym učením získava skúsenosti a schopnosti prekonávať obtiaže brániace mu v uspokojovaní svojich psychických a základných životných potrieb. Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru, že človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život. Spoločnosť má záujem na tom, aby poruchy a procesy socializácie a adaptácie sa zmiernili, ak ich nejde úplne odstrániť.

Funkcie a obsah sociálnej práce

Sociálna práca ako multidisciplinárna disciplína skúma praktický život človeka, skupiny, komunity v konkrétnom prostredí, ktoré je determinované súhrnom:

Prečítajte si tiež: DSS Ružinov: Kto sa stará o klientov?

• Prírodného prostredia, ktoré špecificky komunikuje s jedincom.
• Širšieho spoločenského prostredia, ktoré vytvára ľudskú pospolitosť.
• Sociálneho prostredia, v ktorom sa reprodukujú ľudské vzťahy v prakticko-konkrétnych dimenziách.

Formovanie sociálnej práce vychádza z nasledujúcich potrieb:

• V postupnom formovaní ako disciplína napĺňa miesto, ktoré vzniká atomizovaním spoločenských vied a vied o človeku, čím približuje skúmanie sociálnych problémov k realite "každodenného života" a súčasne upozorňuje a nastoľuje objavené problémy a vzťahy v reálnej podobe.
• Predmetom sociálnej práce je konkrétny "urýchľovač" riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika - veda o výchove a príprave človeka na život); filozofické a psychologické disciplíny.
• Spoločenská prax vyžaduje jasne artikulovať sociálne problémy z pozície jednotlivca, skupiny, komunity, ako ich vníma, aké majú dopady a ako sa črtajú vývojové trendy spoločnosti, ktoré z nich sú sociálne únosné a akceptované človekom, občanom.
• Sociálna práca nezostáva v polohe vedeckého popisu sociálnych problémov.

Sociálna práca ako veda a umenie

Sociálna práca je umením, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami). Sociálna práca je taktiež vedou, nakoľko disponuje teóriami a ďalej vytvára nové teórie vysvetľujúce vznik a riešenie individuálnych, skupinových a komunitných problémov.

Preventívna a kuratívna sociálna práca

Sociálna práca sa delí na preventívnu a kuratívnu.

• Preventívna sociálna práca je zameraná na predchádzanie vzniku dysfunkčných sociálnych procesov. Rozlišujeme:

  • Primárnu prevenciu - dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám.
  • Sekundárnu prevenciu - napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy - nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia.
  • Terciárnu prevenciu - napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky.

• Kuratívna práca sa zaoberá už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.

  Prečítajte si tiež: Sociálna spravodlivosť a Marx

Sociálna práca v zdravotníctve

Sociálna práca v zdravotníctve je súčasťou ošetrovateľského a liečebného procesu a vychádza z holistického prístupu k človeku. Je to práca zameraná na integráciu človeka do spoločnosti, prípadne, ak integrácia už nie je možná, ide o zabezpečenie dôstojného prežitia zvyšku jeho života. Klientmi sociálnej práce v nemocnici sú prevažne osamelo žijúci starí ľudia, bezdomovci, ľudia z marginalizovaných a segregovaných komunít, pacienti, ktorí sú obeťami domáceho násilia, zanedbávania starostlivosti, pacienti bez totožnosti, pacienti pod vplyvom návykových látok a drog, osoby ťažko zdravotne postihnuté, deti, u ktorých je evidentne zanedbávaná osobná starostlivosť, deti so syndrómom týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, deti, ktoré sú nechcené a určené na adopciu, deti z utajených pôrodov a pod. Klientmi sociálneho pracovníka v nemocnici sú aj rodinní príslušníci pacientov, ale aj zamestnanci nemocnice, ktorí potrebujú pomoc pri riešení rôznych sociálnych problémov.

Pri zabezpečení ďalšej starostlivosti po prepustení z hospitalizácie si sociálny pracovník zhotovuje tzv. prepúšťací plán, ktorý zahŕňa ďalšie zariadenia a inštitúcie, ktoré sociálne a zdravotné služby poskytujú. Zabezpečuje umiestnenia pacientov na oddeleniach ODCH, v zariadeniach DOS, LDCH, a v hospicoch, zabezpečuje opatrovateľskú službu, službu Agentúry domácej ošetrovateľskej služby, vybavuje opatrovateľský príspevok. Pre umiestnenie klienta v ZSS je potrebné skompletizovať zdravotnú dokumentáciu a vypracovať sociálny posudok a žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. V tomto smere spolupracuje so sociálnymi pracovníkmi na mestských a obecných úradoch, ale aj na VÚC. V prípade príspevku na opatrovanie a kompenzáciu ŤZP kompletizuje zdravotnú dokumentáciu a spolupracuje s ÚPSVaR. S ÚPSVaR spolupracuje pri vyplácaní dávok štátnej sociálnej podpory a pomoci. So Sociálnou poisťovňou rieši vybavovanie PN, dlhodobej OČR, zastupuje klientov pri vybavovaní invalidných, starobných a iných dávok zo systému sociálneho zabezpečenia. So zdravotnými poisťovňami spolupracuje pri zabezpečení zdravotníckych pomôcok. Spolupracuje s jednotlivými zariadeniami sociálnych služieb, či sú to zariadenia pre seniorov, špecializované zariadenia, domovy sociálnych služieb, útulky atď.

tags: #socialna #praca #socialni #peice #definicia