Sociálny aspekt príspevku k tvorbe kultúrnych a spoločenských akcií

Kultúrne a spoločenské akcie zohrávajú dôležitú úlohu v živote spoločnosti. Okrem zábavy a relaxu majú potenciál ovplyvňovať sociálne interakcie, posilňovať komunity a prispievať k systémovým zmenám v spoločnosti. Príspevok k tvorbe takýchto akcií má preto významný sociálny aspekt.

Sociálny fond ako nástroj podpory zamestnancov a kultúrnych aktivít

Príspevok zamestnávateľov k tvorbe kultúrnych a spoločenských akcií môže byť realizovaný aj prostredníctvom sociálneho fondu. Na Slovensku upravuje tvorbu a použitie sociálneho fondu zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Tento zákon umožňuje zamestnávateľom finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Legislatívny rámec sociálneho fondu

Zákon o sociálnom fonde bol od svojho prijatia novelizovaný päťkrát. Napriek tomu sa vynára otázka, či jeho znenie ešte zodpovedá súčasným podmienkam. Zamestnávateľom na účely zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa ustanovení Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výkon práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru však právne nemá charakter práce v pracovnom pomere, takže ani na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Starosta obce alebo primátor mesta vykonáva funkciu štatutárneho orgánu a koná za zamestnávateľa, ktorým je obec (mesto). Starosta obce a primátor mesta sú volení funkcionári do verejnej funkcie a nemajú postavenie zamestnanca.

Tvorba a použitie sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu aspoň na spodnej hranici musí tvoriť každý zamestnávateľ. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. ak ide o zamestnávateľa tzv. nepodnikateľskej sféry (t. j. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Zákon v poslednej vete § 3 ods. 2 ustanovuje (cit.): „Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.“ Ak ešte zamestnávateľ samostatne neexistoval, nemôže preukázať splnenie tejto podmienky, ale ani ho nemožno zaradiť medzi tých, ktorí neplnia uvedené podmienky. Ak by sa povinný prídel za dcérsku spoločnosť mal podľa § 3 ods. 2 posledná veta zákona tvoriť len vo výške 0,6 %, došlo by nielen k diskriminácii zamestnancov dcérskej spoločnosti, ktorých sa delimitácia dotkla, ale aj k porušeniu platnej kolektívnej zmluvy.

Problémov z praxe súvisiacich s hodnotením plnenia podmienok ustanovených zákonom pre vyššiu tvorbu povinného prídelu je určite viac. Môžu súvisieť napr. aj s časovým sklzom medzi začiatkom nového roka a potvrdením zisku alebo straty podľa auditu hospodárenia spoločnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Za pozornosť stojí zvýhodnenie subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, kam patria aj rôzne neziskové spoločnosti (napr. aj zdravotnícke zariadenia transformované na takéto spoločnosti), združenia, nadácie a pod.

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú). Podľa § 3 ods. 1 písm. podľa bodu 1 vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. podľa bodu 2 vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. Ak je v kolektívnej zmluve, ktorá sa na zamestnávateľa vzťahuje, dohodnutý ďalší prídel v nenulovej výške, bez ohľadu na typ zamestnávateľa už zamestnanci nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu ani v prípade, ak by spĺňali podmienku výšky priemerného mesačného zárobku na poskytnutie takéhoto príspevku zo sociálneho fondu. V prípade, že tvorba ďalšieho prídelu je podľa 1. bodu predmetného ustanovenia zákona dohodnutá v kolektívnej zmluve záväznej pre zamestnávateľa, účel použitia ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve nie je zákonom direktívne určený (na rozdiel od tvorby ďalšieho prídelu podľa 2. bodu).

Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. podľa § 3 zamestnávateľ tvorí ďalší prídel na tento účel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Prvou podmienkou je, že zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, za ktorú sa považuje železničná, autobusová doprava a mestská hromadná doprava. Druhou podmienkou je výška príjmu zamestnanca, ktorá sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme. Keďže priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť v zmysle § 134 ods. 5 nižší ako suma minimálnej mzdy, počas celého roka 2014 je spodnou hranicou suma 352 eur mesačne, čo je výška mesačnej minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z. Hornou hranicou pre vznik nároku na tento druh príspevku je 50 % z priemernej mzdy za rok 2012; tá bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaná vo výške 805 eur mesačne. To znamená, že tzv. Zákon v § 7 ods.

Celková možná suma vyplatených príspevkov všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikol nárok, obmedzená tvorbousociálneho fondu na tento účel, t. j. podielom 0,5 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Spôsob rozdelenia maximálneho vytvoreného objemu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na príspevok na dopravu jednotlivým zamestnancom musí v takomto prípade upraviť zamestnávateľ. Maximálna výška tvorby ďalšieho prídelu je určená podielom 0,5 % z ročného úhrnu miezd. Pomerne úzke „príjmové pásmo“ v rozpätí medzi 352 eur a 402,50 eura mesačne nedáva veľký priestor zamestnancom na početnejšie využitie tohto inštitútu.

Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca. zdroje podľa tohto zákona, zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu (ods. Slovné spojenie „zdroje podľa tohto zákona“ sa viaže k ustanoveniu , v zmysle ktorého sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona stal súčasťou sociálneho fondu zamestnávateľa zostatok prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb…

Meranie sociálneho dopadu kultúrnych podujatí

Sociologička Ivana Rapoš Božič sa zaoberá skúmaním spoločenského dopadu kultúrnych podujatí. V rámci svojej dizertačnej práce skúmala tri festivaly, ktoré sa pravidelne konajú v Bratislave, vo Viedni a v Brne a ktorých organizátori sa pokúšajú vytvoriť inkluzívnejšie prostredie vo vzťahu k rôznym menšinám, napríklad cudzincom, národnostným menšinám alebo ľuďom s fyzickým znevýhodnením.

Organizátori spolupracujú s ľuďmi zapojenými do festivalu počas celého roka a skúsenosť spolupráce na tvorbe verejného podujatia je pre príslušníkov menšín často prínosná. Získajú nové schopnosti, kontakty, posunie ich to ďalej. Zároveň, tým, že tieto festivaly mieria na zvyšovanie viditeľnosti, tak v momente, keď príslušníci menšín prekročia určitý prah viditeľnosti, začnú sa diať procesy, ktoré sú síce s festivalom spojené, ale nie sú úplne zamýšľané, napríklad sa im začnú ozývať zástupcovia iných organizácií, štátnej správy alebo aj novinári a začnú sa zaujímať o ich príbehy.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Meranie sociálnych dopadov podujatí je náročné. Snahou je vytvoriť metodológiu, ktorá nám abstraktné ciele, ako napríklad posilňovanie ľudských práv či zvyšovanie povedomia o menšinách, umožní skúmať. Podujatia zamerané na tému menšín prinášajú nové sociálne kontakty ľuďom, ktorí sa do nich zapájajú. Dávajú im tiež nové zručnosti, pomôžu im získať kontakty na ľudí z iných komunít, čo im prináša pocit, že vo svojej situácii nie sú sami. Zároveň sa stretávajú s ľuďmi v iných sociálnych pozíciách, z ktorých môžu veci systematicky meniť, napríklad ľudia zo štátnej alebo mestskej samosprávy. Cez tieto kontakty je väčšia šanca presadzovať svoje potreby.

Kultúrne podujatia môžu byť jedným z článkov, ktoré vedú k systémovej zmene, ale nevieme povedať, že konkrétne podujatie bolo hlavným činiteľom zmeny spoločenského nastavenia napríklad v oblasti vnímania menšín.

Politický potenciál festivalov

Festivaly nikdy neboli iba o konzumácii jedla a o zábave. Tradičné festivaly, ktoré spájali príslušníkov rôznych kmeňov, stredoveké slávnosti, ktoré boli organizované pri príležitosti vojenských víťazstiev alebo súčasné, kvázi postmoderné, festivaly majú vždy potenciál budovať komunitu a posilňovať významy, ktoré sú pre komunitu dôležité. Na druhej strane, ich funkciou je tiež narúšať každodennú realitu. Raz do roka, počas festivalu, dochádza k všeobecnému spoločenskému uvoľneniu. Každý festival má preto politický potenciál, ktorý spočíva v posilňovaní niektorých zdieľaných významov a v narúšaní iných. V súčasnosti ich organizátori začali programovo využívať. Festivaly sú pre ľudí príťažlivé, viditeľné v mestskom priestore a priťahujú pozornosť médií, mestských predstaviteľov. Ľudí pritiahneme k téme aj tým, že budú mať príjemný zážitok. Komunikácia o cieľoch je potom neformálna a podprahová. Na festivale tiež vieme návštevníkom ponúknuť určitú skúsenosť. Napríklad organizátori festivalov, ktoré sa venujú téme spoločenskej rôznorodosti, o tejto téme nemusia rozprávať, ale dajú možnosť návštevníkom rôznorodosť zažiť. A to je niečo, čo funguje. Je to iný komunikačný kanál ako demonštrácia alebo petícia. Využívanie kultúrnych podujatí na komunikovanie tém občianskej spoločnosti je celosvetový fenomén, ktorý zároveň nie je veľmi preskúmaný, lebo je to skôr otázka poslednej dekády.

Dobrý trh ako príklad multižánrového podujatia

Dobrý trh je multižánrové podujatie. Organizátori spolupracujú s obrovským množstvom aktérov z rôznych sociálnych pozícií. Trhová funkcia Dobrého trhu v zmysle predaja výrobkov je iba jedným dielikom aktivít, ktoré sa na ňom odohrávajú. Veľký priestor dostávajú umelci alebo zástupcovia neziskových organizácií či inštitúcií, ktorí prezentujú svoje aktivity. Zo strany organizátorov dochádza k otváraniu prehliadaných spoločenských tém, napríklad vo vzťahu k udržateľnému urbanizmu, lokálnej ekonomike a zodpovednému nakladaniu s odpadom.

Pri výskume dopadov Dobrého trhu boli použité metódy rozhovorov a fokusových skupín. Podujatia ako Dobrý trh sa dotýkajú širokej skupiny stakeholderov. V výskume bolo identifikovaných sedem skupín aktérov: predajcovia, zástupcovia lokálnych prevádzok, zástupcovia lokálnych inštitúcií a neziskových organizácií, zástupcovia mesta a štátnej správy, susedia a návštevníci.

Dobrý trh prispieva k rozvoju štvrte v zmysle, že robí lokalitu viditeľnejšou a atraktívnejšou pre širokú populáciu. Obyvatelia Panenskej a okolia popisovali, ako im Dobrý trh pomáha stretávať sa so svojimi susedmi, ako cez zapojenie do komunitných aktivít mali šancu nadviazať kontakty so susedmi, s ktorými sa nepoznali. Spomínali aj to, ako im aktivity okolo Dobrého trhu pomohli vytvoriť funkčné komunikačné kanály, ktoré môžu byť mobilizované v rôznych situáciách, napríklad keď sa chystala revitalizácia Panenskej.

Prítomnosť podujatia ako Dobrý trh podporila imaginatívnosť obyvateľov s ohľadom na využitie verejného priestoru. Dobrý trh niektoré rámce úspešne narúša. Napríklad uzáverou ulice, ktorá spôsobí, že počas jedného dňa na ulicu nemôžu prísť autá. Alebo tým, že sa otvoria bežne uzavreté dvory. To všetko ľuďom ukazuje potenciál verejného priestoru a to, ako sa s ním dá pracovať aj inak.

Inkluzívnosť a limity kultúrnych podujatí

Žiadne podujatie nie je úplne inkluzívne. Totálna inklúzia neexistuje, lebo hranice sú vždy nejakým spôsobom zadefinované. Podľa toho, ako si organizátori predstavujú svoje publikum, tak produkujú rôzne typy inklúzií.

Dobrý trh vznikol zdola ako komunitné podujatie so silným zapojením susedov a zástupcov lokálnych prevádzok. Idea komunity prešla významným vývojom. Na začiatku komunita odkazovala hlavne na zástupcov miestnej štvrte, postupom času sa však Dobrý trh stal komunitným podujatím celého mesta. Nutne to viedlo k tomu, že komunitný element štvrte sa v tom trochu rozplynul a ľudia to vnímajú. Nie všetci to vnímajú negatívne, lebo vzrast popularity má pre nich aj rôzne pozitívne výhody.

Dobrý trh je oslavou určitej hodnotovej komunity. Pritiahne ľudí, ktorí majú vzťah k environmentálnym témam a tých, ktorí podporujú myšlienku lokálnej produkcie. Takí ľudia sú často skôr mladí. Zároveň, matky s deťmi opisovali Dobrý trh ako podujatie pre celú rodinu. A tým, že sa Dobrý trh odohráva v susedstve, má tendenciu vtiahnuť aj ľudí v staršom veku. Minimálne vo vzťahu k veku by sa teda dalo povedať, že Dobrý trh je inkluzívny. Okrem toho má Dobrý trh určite kapacitu priťahovať cudzincov a oni sami ho vnímajú ako jedno z podujatí, ktoré je voči nim inkluzívne. Jediný otáznik ohľadom inkluzívnosti vyvstáva pri spoločenskej triede. Panenská je staromestská ulica a jej obyvatelia majú skôr vyšší spoločenský status, preto je ťažké hovoriť o zapojení ľudí v rôznych sociálnych pozíciách. Zároveň produkty, ktoré sa na Dobrom trhu predávajú, sú často finančne menej dostupné.

tags: #sociálny #aspekt #príspevok #k #tvorbe #kultúrnych