
Bývanie predstavuje jednu z najvýznamnejších výziev pre obyvateľov Slovenska. Rastúce ceny nehnuteľností a zvýšený záujem o bývanie v mestách, podmienený pracovnou mobilitou, situáciu ešte komplikujú. Inštitút finančnej politiky na Ministerstve financií SR identifikoval podporu nájomného bývania ako jedno z možných riešení na zlepšenie bytovej politiky. V porovnaní s Európskou úniou však Slovensko v ponuke nájomných bytov výrazne zaostáva. Tento článok sa zameriava na situáciu v Košiciach a poskytuje komplexný pohľad na podmienky získania sociálneho bytu, legislatívny rámec, postup pri podávaní žiadosti a špecifické rady pre rôzne životné situácie.
Zisťovali sme, aká je situácia na východe našej krajiny. Mesto Košice, ako jedno z najväčších miest na východnom Slovensku, disponuje rozsiahlym bytovým fondom určeným pre rôzne sociálne skupiny. Podobná situácia je aj v ďalších mestách na východe.
Košice: Mesto je vlastníkom 1228 bytov, ktoré slúžia rôznym sociálnym skupinám. Konkrétne ide o byty pre dôchodcov, kompenzačné byty, štartovacie byty, bezbariérové byty, byty vyčlenené na účely prestupného bývania, resp. na projekt Housing first. Najväčší záujem je o byty pre dôchodcov, ktorých je celkovo 680. Do poradovníka na pridelenie jednoizbového bytu je zapísaných 201 žiadateľov a na pridelenie dvojizbového bytu 13 žiadateľov. Naopak najnižší záujem je o štartovacie byty. Výška nájmu v obecných a hybridných bytoch v správe Bytového podniku mesta Košice (BPMK) sa pohybuje v rozmedzí 35 až 70 eur mesačne. V tejto cene však nie sú zahrnuté náklady za energie a služby.
Trebišov: Pri výstavbe bytov v Trebišove sa využívajú služby Štátneho fondu rozvoja bývania. V októbri 2021 mesto Trebišov podpísalo so Štátnym fondom rozvoja bývania a Ministerstvom dopravy SR zmluvu o poskytnutí dotácie na výstavbu dvoch bytových domov v celkovom počte 78 bytových jednotiek a súvisiacej technickej vybavenosti. Samospráva aktuálne spravuje viac ako 333 bytov, v ktorých sa nájomné pohybuje do 183 eur.
Michalovce: Mesto Michalovce má k dispozícií takmer 460 nájomných bytov, v ktorých býva viac ako 2000 nájomníkov. Ceny mesačného nájomného sa pohybujú od 48 do takmer 185 eur.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Humenné: Mesto Humenné má vo vlastníctve 730 mestských nájomných bytov. K dátumu 28.02.2023 disponuje 11 voľnými bytmi. Je to 7 garsoniek a 4 jednoizbové byty.
Prešov: Mesto Prešov v súčasnosti vlastní 545 nájomných bytov, v ktorých býva 1621 nájomníkov. Záujemca musí v prvom rade písomne podať žiadosť o pridelenie nájomného bytu do podateľne Mestského úradu v Prešove a na základe tejto žiadosti je následne zaradený do príslušného poradovníka.
Bardejov: Mesto má aktuálne 446 bytov, v ktorých býva viac ako 2200 nájomníkov.
Rožňava: Mesto Rožňava disponuje 216 bytmi, ktoré sú postavené s podporou štátu. Bytový fond mesta taktiež tvoria malometrážne byty, sú to byty nižšieho štandardu v celkovom počte 72 bytov. Byty mesto udeľuje podľa poradovníka, do ktorého sú žiadatelia zaraďovaní na základe bodovacieho systému. Tento systém je zostavený tak, aby uprednostnil cieľovú skupinu, pre ktorú sú tieto byty určené. Ceny mesačného nájomného sa pohybujú od 50 eur pri nízkoštandardových jednoizbových až po 184 pri trojizbových.
Spišská Nová Ves: Mesto Spišská Nová Ves vlastní celkovo 407 mestských nájomných bytov. Občan za účelom riešenia svojich bytových problémov môže požiadať o nájom mestského bytu prostredníctvom oddelenia sociálnych vecí, referátu sociálnych služieb a bytov Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi. Samospráva zároveň pokračuje v príprave investičného zámeru prestavby hotela Šport na Ulici Terézie Vansovej na 24 nájomných bytov.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Liptovský Mikuláš: Mesto Liptovský Mikuláš vlastní k dnešku 585 nájomných bytov, v nich býva 1787 nájomníkov. Mesto Liptovský Mikuláš aktuálne pripravuje minimálne jeden bytový dom s nájomnými bytmi, pričom v súčasnosti rieši najmä jeho veľkosť, prevedenie aj umiestnenie.
Problematika sociálneho bývania je upravená zákonom o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (zákon č. 443/2010 Z.z.). Tento zákon však definuje len všeobecný rámec podmienok. Konkrétne zásady prideľovania sociálnych, resp. nájomných bytov si určuje samotná obec alebo mesto prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN). To znamená, že podmienky sa môžu u jednotlivých samospráv líšiť.
Dôležitým dokumentom pre Košice je Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 61 o Pravidlách určovania poradia uchádzačov o sociálne byty mesta Košice a pravidlách ich prenajímania.
Pre úspešné podanie žiadosti o sociálny byt je nevyhnutné splnenie niekoľkých podmienok, ktoré sú stanovené zákonom a doplnené VZN mesta Košice. Podmienky pre získanie nájomného bytu sú vo všetkých mestách približne rovnaké. Nájomné (sociálne) bývanie predstavuje formu bývania, ktorá je financovaná z verejných zdrojov a je určená pre osoby, ktoré si nemôžu zaobstarať vlastné bývanie a spĺňajú podmienky stanovené zákonom č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Zákonné podmienky pre pridelenie sociálneho bytu sú vymedzené v § 22 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. Jednou z kľúčových podmienok je príjem žiadateľa. Ten by mal byť maximálne vo výške 3-násobku životného minima. Existuje však výnimka: žiadateľ môže mať príjem vo výške 4-násobku životného minima, ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, alebo aspoň jeden člen domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie, kultúru či ochranu pre obyvateľov mesta alebo obce.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Mesto Košice si stanovuje ďalšie podmienky, ktoré musia žiadatelia spĺňať:
Je dôležité poznamenať, že podmienky sa nevzťahujú na uchádzača o zaradenie do poradovníka na byty pre osoby, ktoré zabezpečujú spoločenské, kultúrne, zdravotnícke alebo ekonomicko-sociálne potreby mesta. Do poradovníka nemôže byť zaradený uchádzač, ktorý je osamelou osobou odkázanou na poskytovanie sústavnej osobitnej starostlivosti.
Ak spĺňate základné podmienky, môžete začať s procesom podávania žiadosti.
Kontaktujte Mestský úrad v Košiciach: Prvým krokom je návšteva alebo kontaktovanie Mestského úradu v Košiciach, odboru, ktorý má na starosti sociálne bývanie. Informujte sa o aktuálnych podmienkach a požiadavkách pre pridelenie sociálneho bytu. Zistite, či existujú špecifické VZN, ktoré upravujú prideľovanie nájomných bytov v meste.
Vyzdvihnite alebo stiahnite tlačivo žiadosti: Na obecnom úrade si vyzdvihnite alebo stiahnite tlačivo s názvom „Žiadosť o pridelenie nájomného bytu“. Mnohé mestá a obce, vrátane Košíc, majú tieto tlačivá dostupné na svojich webových stránkach.
Zozbierajte potrebné dokumenty: K žiadosti je potrebné priložiť niekoľko dokumentov, ktoré preukazujú splnenie podmienok. Medzi najčastejšie požadované dokumenty patria:
Podajte žiadosť: Vyplnenú žiadosť spolu s potrebnými dokumentmi podajte na Mestskom úrade v Košiciach. Uistite sa, že ste si nechali potvrdiť podanie žiadosti s dátumom. Uchádzač o zaradenie do poradovníka na sociálne byty musí predložiť písomnú žiadosť, ku ktorej priloží doklady preukazujúce skutočnosti, ktoré ho oprávňujú na zaradenie do príslušného poradovníka a ďalšie náležitosti požadované príslušným odborným útvarom mesta. Na nepreukázané údaje sa neprihliada. Uchádzač je povinný bezodkladne oznámiť všetky nové aj zmenené skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho nárok na zaradenie do poradovníka.
Čakajte na rozhodnutie: Po podaní žiadosti bude táto zaradená do evidencie. Bytová komisia následne prideľuje uvoľnené byty podľa kritérií stanovených vo VZN. Treba počítať s tým, že čakacia lehota na sociálny byt môže byť pomerne dlhá, v závislosti od dostupnosti voľných bytov a počtu žiadostí. Po predložení potrebných dokladov a po zhodnotení jeho začlenenia do spoločnosti, je uchádzač zaradený do poradovníka na ten druh bytu, ktorý najviac zodpovedá jeho sociálnym pomerom a potrebám.
Pri prideľovaní sociálnych bytov sa zohľadňujú rôzne kritériá. Medzi najčastejšie patria:
Matky s deťmi, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii, majú možnosť požiadať o sociálny byt. Je dôležité aktívne hľadať pomoc a informácie.
Ak sa nachádzate v situácii, kedy sa rozvádzate a nemáte vlastné bývanie, môžete požiadať o sociálny byt. Je dôležité si uvedomiť, že ak bývate v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve vášho manžela, súd môže po rozvode rozhodnúť o vašom vysťahovaní, ale zároveň by mal manželovi uložiť povinnosť zabezpečiť vám náhradné bývanie.
Zmena trvalého bydliska môže mať vplyv na vašu žiadosť o sociálny byt. Ak sa chystáte požiadať o byt v Košiciach, je vhodné mať trvalý pobyt v tomto meste. Ak ide o domácnosť s osamelým rodičom, nezaopatreným dieťaťom a zarábajúcim členom, je možné, že výška príjmu toho zarábajúceho člena môže ovplyvniť Vašu nárokovateľnosť na sociálny byt. Zmeniť trvalé bydlisko zarábajúceho člena domácnosti môže mať vplyv na výšku príjmu domácnosti, ak sa na základe toho preukáže, že domácnosť spĺňa podmienky pre pridelenie sociálneho bytu.
Už dlhšie sa spomínajú takzvané štátne nájomné byty, ktoré by mali byť za symbolickú sumu mesačného nájmu dostupné pre ľudí, ktorí si “bežné” nájomné byty dovoliť nemôžu. V skutočnosti však nájomníci týchto bytov musia mať určitý príjem, nesmú mať dlhy a podmienky budú mať omnoho prísnejšie ako “bežný” nájomca. Zákon o štátnej podpore nájomného bývania a jeho regulovanie štátom by malo vytvoriť fungujúci systém, no v súčasnosti stále chýbajú byty. Tie však nebudú podľa všetkého štátne. Systém by mali zastrešovať Agentúra štátom podporovaného bývania, ktorej členmi budú investiční partneri schválení vládou a tí budú zároveň spoločníkmi prenajímateľov. Prenajímateľ tak nebude štát, ale samostatná právnická osoba.
Hoci zákon o podpore nájomného bývania je účinný už od júla 2022, “Štátny” nájomný byt môže získať plnoletá fyzická osoba, ktorá má trvalý, prechodný alebo iný pobyt na Slovensku a nemá zákonom stanovené dlhy, teda podlžnosti na sociálnom a zdravotnom poistení ani zápis v centrálnom registri exekúcií. Ďalej musí mať žiadateľ alebo žiadatelia minimálny príjem vyšší ako maximálna výška nájmu bez energií a iných poplatkov. Minimálny príjem je rozdiel priemerného čistého mesačného príjmu domácnosti a jej životného minima, pričom toto je posudzované za určité obdobie. Maximálny priemerný čistý príjem domácnosti alebo žiadateľa musí byť rovný alebo nižší ako osemnásobok životného minima domácnosti. Treba však poznamenať, že do príjmu sa započítavajú aj sociálne dávky a iné príspevky zo štátu.
Prísnejšie pravidlá platia aj pri výpovedi z nájmu. Určovať sa bude aj maximálna výška nájomného bez energií a iných služieb, ktorá sa bude každoročne zvyšovať o infláciu. Zohľadňovať sa bude aj priemerná nominálna mzda a percentuálna miera rastu Indexu cien stavebných prác.
Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) zverejnila na svojej stránke formulár, kde sa môžu záujemcovia o nájomné byty so štátnou podporou registrovať. Zároveň musia špecifikovať, aký veľký byt by potrebovali a v akej lokalite.
Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, ak sa prenajíma byt, na ktorý je táto podmienka viazaná vnútorným predpisom ústredného orgánu štátnej správy alebo zmluvou podľa § 3 ods. 4, alebo byt, u ktorého je to potrebné vzhľadom na jeho účelové určenie. Prenajímateľ je povinný v nájomnej zmluve určiť podmienky nájmu, zohľadňujúce všetky aspekty vzťahujúce sa na príslušný druh bytu, dom v ktorom sa byt nachádza, účel bývania, ktorý zabezpečuje, ako aj na sociálne pomery a potreby ostatných nájomníkov.