Sociálny cestovný ruch: Definícia a aspekty

Cestovný ruch (CR) je komplexný fenomén, ktorý ovplyvňuje rôzne aspekty spoločnosti a ekonomiky. Ako odvetvie národného hospodárstva sa začal formovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

Vplyv cestovného ruchu na vonkajšie prostredie

Cestovný ruch vo veľkej miere ovplyvňuje vonkajšie prostredie, a to v niekoľkých rovinách:

  1. Ekonomické prostredie: Ekonomický rast, miera nezamestnanosti, stabilita meny, výška príjmov.
  2. Sociálne prostredie: Dĺžka pracovného času, pracovné prostredie, voľný čas, sociálne zabezpečenie.
  3. Kultúrne prostredie: Predstavuje rozličné spôsoby uspokojovania duchovných potrieb ľudí (vzdelávací, alternatívny, náboženský).
  4. Politické prostredie: Cestovný ruch je závislý od politiky štátu a spoločenského prostredia. Štát vytvára podmienky pre rozvoj CR - štátne orgány, právne normy, stratégie jeho rozvoja. Bezpečnosť a mier na svete je najdôležitejšia politická podmienka.
  5. Ekologické prostredie: Cestovný ruch závisí od atraktívnosti prirodzeného prostredia a narušenie krajiny vedie k narušeniu CR. V súčasnosti sa zdôrazňuje tzv. „stratégia trvalo udržateľného rozvoja“, ktorej cieľom je udržať kvalitu života na Zemi, vyhnúť sa trvalému ohrozovaniu životného prostredia a zachovať nepretržité využívanie prírodných zdrojov. Vplyv CR na životné prostredie sa môže znížiť, ak z neho odstránime masovosť(ekologický cestovný ruch).

Druhy cestovného ruchu

Ak sa za kritérium delenia cestovného ruchu berie motivácia jeho účastníkov, t.j. cieľ, účel, pre ktorý cestujú a prechodne zotrvávajú na cudzom mieste, hovoríme o druhoch cestovného ruchu.

  • Športový a dobrodružný CR: Pobyt vo vhodnom prírodnom prostredí spojený s vykonávaním rozličných športových činností (napr. turistika - paragliding, snowboarding, rafting a pod.).
  • Kultúrny CR: Zahŕňa vzdelávanie, poznávanie, učenie - návšteva múzeí, galérií, kultúrnych pamiatok, archeologických nálezísk, hudobných, divadelných a filmových festivalov, výstav a náboženských podujatí.
  • Kúpeľný a zdravotný CR: Zdravotno-preventívne a liečebné činnosti pod odborným dohľadom v kúpeľných miestach, ale aj v rekreačných strediskách.
  • Obchodný (kongresový) CR: Ide o súhrnný názov pre obchodné rokovania, kongresy, veľtrhy a výstavy. Na rozdiel od ostatných druhov cestovného ruchu sa uskutočňuje v pracovnom čase.
  • Mestský CR: Predstavuje návštevy a pobyty v meste, jeho hlavným cieľom je zážitok. Môže ísť o pracový, alebo turistický CR. Umožňuje spoznávať kultúrne a historické pamätihodnosti. Stavebné, výtvarné, umelecké diela, ale aj život v meste. Mestá na Slovensku majú rozličný stupeň atraktivity. Mestá so zachovaným historickým jadrom sú vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie.
  • Vidiecky CR: Zahŕňa činnosti spojené s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí, teda návrat človeka k prírode. Jeho podstatou je odklon od masového CR a návrat k individuálnemu užitiu dovolenky a voľného času. Na Slovensku je asi 350 obcí a lokalít pre uskutočňovanie VCR. Sú to obce najmä s ľudovou architektúrou - Vlkolínec, Čičmany, Brhlovce (okres Levice). Dovolenka na sedliackom dvore alebo farme. S tým sú spojené rekreačné činnosti ako jazda na koni, poľovníctvo, ale aj tradície a remeslá napr. Poľovníctvo si vyžaduje poskytovanie špecifických služieb, ktoré súvisia s poľovačkou. Povolanie na odstrel, zorganizovanie lovu, ošetrovanie trofeje…
  • Rekreačný CR: Predstavuje aktívny a pasívny odpočinok vo vhodnom prostredí s cieľom obnoviť fyzické a psychické sily. Sú to rôzne rekreačné aktivity, športové činnosti, pobyty v prírode, spoznávanie pamiatok. RCR má podobu individuálnej alebo rodinnej rekreácie, kde účastníci CR chodia individuálne do chát, chalupy, alebo má formu organizovanú do rekreačných zariadení podnikov, odborov alebo iných organizácií.

Formy cestovného ruchu

Ak sa za kritérium delenia cestovného ruchu vezmú rôzne príčiny, ktoré ho ovplyvňujú, a dôsledky, ktoré prináša, hovoríme o formách cestovného ruchu. Formy umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska potrieb a očakávaní účastníkov.

  1. Podľa pôvodu účastníkov (z geografického hľadiska): domáci, zahraničný, regionálny, medzinárodný.
  2. Podľa počtu účastníkov: individuálny, kolektívny (klubový), masový, rodinný.
  3. Podľa veku účastníkov: mládežnícky, seniorský.
  4. Podľa dĺžky pobytu (účasti): výletný, krátkodobý víkendový.
  5. Podľa ročných období: sezónny (letný, zimný), mimosezónny, celoročný.
  6. Podľa spôsobu organizovania: individuálna cesta, organizovaný zájazd.
  7. Podľa prevažujúcich miest pobytu: mestský, prímestský, vidiecky, horský, prímorský.
  8. Podľa vplyvu na platobnú bilanciu štátu: aktívny CR (príchod zahraničných účastníkov do krajiny znamená prílev peňazí do tejto krajiny); pasívny CR (vycestovanie občanov do zahraničia znamená odlev peňazí z krajiny, z ktorej občania pochádzajú).

Subjekt a objekt cestovného ruchu

Do procesu cestovného ruchu vstupujú:

Prečítajte si tiež: Filozofia sociálneho cestovného ruchu

  1. Účastníci cestovného ruchu (návštevníci, turisti, výletníci, hostia a pod.): Predstavujú dopyt po službách cestovného ruchu. Označujeme ich spoločným pojmom subjekt cestovného ruchu.
  2. Podniky, inštitúcie cestovného ruchu, cieľové miesto atď.: Pripravujú, ponúkajú a realizujú produkt cestovného ruchu a sú nositeľmi ponuky. Označujeme ich spoločným pojmom objekt cestovného ruchu.

Účastníci cestovného ruchu cestujú na miesto svojho prechodného pobytu - cieľové miesto, kde im ponúkajú služby podniky a inštitúcie cestovného ruchu.

Cieľové miesto (stredisko CR) je určitý územný celok, ktorý má vytvorené vhodné prírodné, kultúrne a materiálne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.

Ponuka a dopyt v cestovnom ruchu

V trhovom hospodárstve riadia trh ponuka a dopyt. Ponuka v cestovnom ruchu závisí od potrieb účastníka cestovného ruchu. Keďže potreby účastníkov sú rôznorodé, rôznorodá musí byť aj ponuka. Môžeme ju rozdeliť na dve skupiny:

  1. Primárna ponuka cestovného ruchu: Je to potenciál daný prírodnými podmienkami alebo vytvorený človekom. Primárna ponuka nie je rovnomerne rozmiestnená v krajine a má rozličný stupeň atraktívnosti z hľadiska CR. Môže mať miestny, celoštátny, alebo až medzinárodný význam. Patria sem najmä:
    • Prírodné podmienky (geografická poloha, klíma, flóra, fauna, jaskyne, minerálne pramene, vodné toky atď.).
    • Kultúrno-historické podmienky (architektonické pamiatky, umelecko-výtvarné diela, hmotný a duchovný folklór, archeologické náleziská a zbierky, rodiská a pôsobiská významných osobností, kultúrno-osvetové zariadenia).
    • Organizované podujatia, ktoré majú kultúrny, športový, politicko-spoločenský a obchodný charakter (hudobné festivaly, jarmoky a pod.).
  2. Sekundárna ponuka cestovného ruchu: Vytvára podmienky na využívanie primárnej ponuky a prispôsobuje sa jej. Je prostriedkom na dosiahnutie cieľa cestovania. Zaraďujeme do nej najmä:
    • Ubytovacie, stravovacie a zábavné zariadenia.
    • Sprostredkovateľské zariadenia (cestovné kancelárske, cestovné agentúry, združenia cestovného ruchu).
    • Všeobecnú infraštruktúru (napr. dopravu).

Účastník cestovného ruchu pri uspokojovaní svojich potrieb využíva nielen jednu službu, ale celý balík služieb (ubytovanie, stravovanie, doplnkové služby atď.).

Dopyt v cestovnom ruchu predstavuje subjekt - účastník cestovného ruchu, ktorý túži uspokojiť svoje potreby súvisiace s cestovaním a pobytom mimo miesta trvalého bydliska. Je potrebné rozlišovať pojmy potreba a dopyt. Potreba je pocit nedostatku, niečo, čo sa nám žiada uspokojiť. Dopyt vzniká, keď účastník cestovného ruchu prejaví záujem o produkt cestovného ruchu ako kupujúci. Na dopyt po cestovnom ruchu vplýva množstvo činiteľov - potreby, motívy účastníka, jeho ekonomická situácia (príjmy, dostatok voľného času, ceny produktov, kvalita životného prostredia atď.).

Prečítajte si tiež: Definícia sociálneho cestovného ruchu

Služby cestovných kancelárií

Cestovné kancelárie sú podniky cestovného ruchu, ktorých činnosť do veľkej miery ovplyvňuje rozvoj CR a pomáha uspokojiť potreby najmä účastníkov organizovaného CR. Podmienky podnikania cestovných kancelárií na Slovensku upravuje Zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr v znení zmien a doplnkov. Podľa tohto zákona je kancelária „podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy, a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu“.

Hlavnou činnosťou cestovnej kancelárie je:

  • Sprostredkovanie služieb a iných zariadení - dopravných, ubytovacích, stravovacích; kultúrnych, športových a iných podujatí.
  • Poskytovanie vlastných služieb - organizovanie zájazdov a pobytov, ich predaj inej cestovnej kancelárii alebo agentúre, informačné a poradenské služby, sprievodcovské služby a animácia, organizovanie výletov, kongresových podujatí, poľovníckej turistiky a pod.
  • Predaj vecí súvisiacich s cestovným ruchom - najmä vstupeniek, turistických máp, turistickej literatúry, cestovných poriadkov, suvenírov a prospektov.

Cestovné kancelárie môžeme klasifikovať z rôznych hľadísk. Najčastejšie však podľa predmetu činnosti, jej rozsahu a štruktúry, formy vlastníctva, veľkosti, prípadne podľa ďalších kritérií. Z hľadiska predmetu činnosti ide o:

  • Organizátorov cestovného ruchu - touroperátorov (Tour Operatory, Reiseveranstaler), ktorí kontrahujú (nakupujú, zabezpečujú) služby CR od jednotlivých dodávateľov, navzájom ich kombinujú, tvoria balíky služieb, publikujú ich v katalógoch a predávajú buď vo vlastnej predajnej sieti, alebo prostredníctvom siete sprostredkovateľov.
  • Sprostredkovateľov cestovného ruchu - cestovné agentúry (Retailers, Travel Agents, Travel Agency, Reisevermittler), ktoré sa okrem predaja produktu touroperátora obyčajne špecializujú aj na sprostredkovanie jednotlivých druhov služieb (napr. dopravných, ubytovacích).

Z hľadiska obsahu svojej činnosti a svojho hlavného zamerania sa môžu cestovné kancelárie ďalej špecializovať napr. na domáci alebo na zahraničný CR. Cestovné kancelárie často uzatvárajú zmluvy s cestovnými agentúrami, ktoré pôsobia ako predajcovia jednotlivých služieb cestovného ruchu (zájazdy, ubytovanie, letenky a pod.). Cestovné agentúry zájazdy neorganizujú. Organizujú ich len cestovné kancelárie (touroperátori). Ak klient uzavrie zmluvu s cestovnou agentúrou o zájazde, je v nej vždy uvedené, ktorá cestovná kancelária zájazd organizuje.

Dôležitou povinnosťou cestovnej kancelárie z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa (klienta) je, aby bola poistená proti úpadku. Predmetom poistenia je suma zaplatená za zájazd. Týmto poistením vzniká zákazníkovi cestovnej kancelárie právo na poistné plnenie (úhradu nákladov od poisťovne) v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku neposkytne zákazníkovi rozsah služieb, ktoré si zaplatil (napr. neposkytne ubytovanie, dopravu a pod.).

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Informačné služby

Významné zdroje informácií v cestovnom ruchu sú:

  • Cestovateľské časopisy a turistickí sprievodcovia.
  • Katalógy.
  • Internet.
  • Výstavy a veľtrhy.
  • Rozhlas, televízia. V cieľovom mieste získava turista informácie v informačných centrách, turistických centrách a pod.

Ubytovacie služby

CR poskytuje množstvo ubytovacích zariadení:

  • Hotel.
  • Garni hotel (v tomto zariadení sa podávajú len raňajky).
  • Horský hotel (v ťažko prístupnom teréne).
  • Motel (na hlavných cestovných trasách a diaľniciach).
  • Botel (hotel na kotviacej lodi).
  • Penzión (min. 5 izieb, ktoré sú max. súčasťou rodinného domu).

Stravovacie služby

Stravovacie služby sa delia na:

  1. Služby základné.
  2. Doplnkové služby.

Športovo-rekreačné služby

Služby poskytujú tieto zariadenia:

  1. Univerzálne - nezávisia od prírodných predpokladov (posilňovňa, telocvičňa, kolkáreň).
  2. Závislé od prírodných podmienok (lyžiarske strediská, kúpaliská).

Kultúrno-spoločenské služby

Služby poskytujú:

  1. Kultúrnohistorické objekty - hrady, zámky a kaštiele, sakrálne stavby a pamiatky, pamätníky a pamätné izby, skanzeny.
  2. Kultúrne zariadenia - divadlá, kiná, koncertné siene, galérie, múzeá.

Sprostredkovateľské služby

Poskytujú najmä cestovné kancelárie. Cestovná kancelária je základná organizačná a ekonomicky samostatná jednotka cestovného ruchu. Funkcie cestovných kancelárií:

  • Funkcia poskytovania služieb.
  • Preklenovacia funkcia.
  • Kontaktná funkcia - spája dodávateľov služieb s odberateľmi.
  • Informačná funkcia - sprostredkúva informácie pomocou propagačných prostriedkov.
  • Kontrolná funkcia - kontroluje činnosť všetkých zúčastnených strán CR.

Činnosť cestovných kancelárií spočíva:

  1. V sprostredkovaní služieb - ubytovacích, stravovacích, dopravných.
  2. V poskytovaní vlastných služieb - sprievodcovských, informačných.
  3. V predaji vybraného sortimentu obchodného tovaru.

Sprievodcovské služby a animácia

Sprievodcovské služby sú osobné služby spojené so sprevádzaním skupín alebo jednotlivých návštevníkov. Tieto služby poskytujú sprievodcovia, ktorí môžu byť:

a) pracovníci cestovných kancelárií alebo aj iného podniku cestovného ruchu.

b) živnostníci.

Všetci sprievodcovia musia mať vykonanú kvalifikačnú skúšku, ktorou získajú preukaz sprievodcu. Rôzne kategórie sprievodcov:

  • Sprievodca cestovného ruchu.
  • Miestny sprievodca.
  • Sprievodca po kultúrno-historických pamiatkach.
  • Sprievodca po jaskyni.
  • Technický sprievodca.
  • Sprievodca - animátor.
  • Horský sprievodca.

Požiadavky na osobnosť sprievodcu: musí byť dobrý psychológ, mať pokojnú povahu, pohotové rozhodovanie, musí mať schopnosť riešiť konflikty, fyzickú kondíciu, jazykovú zdatnosť, výborný slovný prejav, odbornú pripravenosť.

Animátor vykonáva tieto činnosti:

  • Pohybové a športové činnosti.
  • Spoločenské a zábavné činnosti.
  • Tvorivé činnosti.
  • Vzdelávacie a poznávacie činnosti.
  • Dobrodružné činnosti.
  • Meditačné činnosti.

Kongresové služby

Sú určené špeciálnej cieľovej skupine - účastníkom kongresových podujatí.

Marketing v cestovnom ruchu

Marketingom CR rozumieme politiku podniku CR, ktorá sa orientuje na trh. Pri určovaní marketingových cieľov musí brať podnik CR do úvahy:

  • Postavenie podniku na trhu.
  • Ktorým cieľovým skupinám bude služby poskytovať.
  • Aké služby bude poskytovať.
  • Región, v ktorom bude služby poskytovať.
  • Predpokladaný obrat.

Na dosiahnutie stanovených cieľov používa podnik cestovného ruchu rôzne marketingové nástroje, jedným z nich je propagácia. Propagácia súvisí s tvorbou imidžu podniku a uskutočňuje sa:

  1. Masovokomunikačnými prostriedkami.
  2. Priamym kontaktom so zákazníkmi.

Propagačné prostriedky v CR členíme na:

  1. Vnútorné - názov zariadenia, logo, výkladná skriňa, úprava interiéru, svetelná propagácia, správanie zamestnancov.
  2. Vonkajšie.

Podniky cestovného ruchu

Podniky CR ponúkajú služby alebo balíky služieb. Podniky CR môžeme členiť z rôznych hľadísk:

  1. Vlastné - uspokojujú výlučne potreby návštevníkov (napr. hotely, cestovné kancelárie, lanovky, jaskyne).
  2. Ostatné - majú viacúčelový charakter (napr. dopravné podniky, pohostinstvá).
  3. Producenti služieb (ubytovacie zariadenia, kúpele, športovo-rekreačné zariadenia).

Zodpovedné podnikanie (CSR - Corporate Social Responsibility) v cestovnom ruchu

Zodpovedné podnikanie (CSR - Corporate Social Responsibility) predstavuje v súčasnosti relatívne novú podnikovú orientáciu, resp. filozofiu. V kontexte podnikania zahŕňa celý rámec činností a aktivít realizovaných vo vzťahu k jednotlivým záujmovým skupinám (stakeholderom) tak, aby prispievali nielen k vyššej výkonnosti podniku, ale aj k plneniu iných, ako na zisk orientovaných cieľov. CSR úzko súvisí s pojmami ako etika a udržateľnosť. Spoločensky zodpovedné podnikanie.

CSR sa stal predmetom akademického záujmu v 50. rokoch 20. storočia, kedy vznikali prvé definície spoločenskej zodpovednosti. Americký autor Bowen (1953) definoval CSR ako „záväzok podnikateľov vykonávať také politiky, robiť také rozhodnutia a podnikať také kroky, ktoré sú žiaduce z pohľadu hodnôt a cieľov v spoločnosti“. Do súčasnosti prebiehajú spory o tom, či je vôbec možné jednoznačne vymedziť samotnú myšlienku zodpovednosti, čo vyplýva z existencie veľkého počtu rôznych definícií. Kľúčovou je z tohto pohľadu skutočnosť, že predmetom záujmu spoločenskej zodpovednosti sú rôzne záujmové skupiny, ktoré sa usilujú o často antagonistické ciele. Tomu zodpovedajú aj definície, deformujúce skutočný význam spoločenskej zodpovednosti. Koncept sa tak stáva prázdny a bez zjavného významu.

Definície sa líšia aj podľa metodologického prístupu, využitého pri ich konštruovaní - analýza dostupnej literatúry, riadené rozhovory a teoretický prístup. Obsahové vymedzenie konceptu spoločenskej zodpovednosti vždy zodpovedá spoločenskej, ekonomickej, politickej a environmentálnej situácii, platnej v danom čase, ale závisí aj od odvetvia, v ktorom sa výskum realizoval. Výsledkom je, že jednotlivé definície pokrývajú rôzne dimenzie od ekonomického rozvoja, etického konania, ochrany životného prostredia, angažovanosti záujmových skupín, transparentnosti, spoľahlivosti, zodpovedného správania, morálneho záväzku až po spoločenskú zodpovednosť podnikania. Prostredníctvom identifikovania základných dimenzií je možné následne posúdiť mieru spoločenskej zodpovednosti konkrétneho subjektu.

V súčasnosti je spoločenská zodpovednosť často definovaná najmä na základe aktuálnych problémov. Environmentálne prostredie sa vyznačuje inflexnými bodmi ako klimatické zmeny, energetická nedostatočnosť, nedostatok materiálových zdrojov, nedostatok vody, zánik ekosystémov, rastúca populácia, problémy spojené s urbanizáciou alebo odlesňovanie. Do sociálnej oblasti možno zahrnúť pokles životnej úrovne, nedostatok potravín a hladomor, kvalita života, ochrana ľudských práv; do ekonomickej oblasti hlavne negatíva -všeobecný pokles ekonomického rozvoja a rastu, boj s korupciou, transparentnosť atď.

Pod vplyvom globalizačných tendencií si koncept zodpovedného podnikania našiel miesto aj v odvetví cestovného ruchu. Turistický priemysel patrí do odvetvia služieb, ktorého hlavnou náplňou je zabezpečiť zážitky, transport, ubytovanie a zábavu. Vo vzťahu k CSR plní turizmus rad funkcií, ktoré úzko súvisia s jednotlivými dimenziami zodpovednosti. Rozvinutý cestovný ruch sa prejavuje v ekonomických, sociálnych a environmentálnych výsledkoch príslušnej destinácie. Zodpovedné podnikanie a koncept udržateľného rozvoja sa často vnímajú ako synonymá.

Jednou z najnovších foriem turizmu je udržateľný turizmus, ktorý podľa dokumentov Spojených národov plní dvanásť základných funkcií vo vzťahu k princípom udržateľnosti. Predstavujú stavebné piliere CSR v oblasti cestovného ruchu - ekonomická životaschopnosť, lokálna prosperita, kvalita zamestnania, sociálna spravodlivosť, spokojnosť návštevníkov, lokálna kontrola, blahobyt komunity, kultúrne bohatstvo, fyzická integrita, biologická diverzita, efektívne využívanie zdrojov a environmentálna čistota.

V praktickej rovine sa zodpovedné podnikanie v turizme prejavuje v podobe implementácie politík, ktoré by v žiadnom prípade nemali degradovať sociálne, ani environmentálne vplyvy. Častým prejavom zodpovedného správania sa je investovanie a rozvoj do oblasti sociálnej starostlivosti a ochrany prírody. Nakoľko sa často jedná o investične náročné projekty, odporúča sa vytvoriť silnejšie partnerstvá s lokálnymi vládami, organizáciami aj s lokálnymi záujmovými skupinami a komunitami. Nevyhnutným predpokladom je správanie sa v súlade s platnou legislatívou, dokonca aj konanie nad rámec povinného. Dimenzia dobrovoľnosti je neraz vnímaná ako znak úprimného úmyslu, ktorý je v prípade zodpovedného podnikania často spochybňovaný. Veľkým prínosom etického turizmu je aj podpora lokálnych dodávateľov, ktorým je potrebné zabezpečiť príjem na udržanie primeranej kvality života.

Výhody implementácie CSR v cestovnom ruchu

Koncept CSR prešiel významným vývojom. Negatívne konotácie vo sfére podnikania, sa neskôr zmenili na všeobecne prijímaný a akceptovaný podnikateľský koncept, ktorý prináša podnikateľským subjektom množstvo výhod. K hlavným patrí prítomnosť morálneho záväzku, ktorý je relatívne dobre pochopiteľný a ľahko aplikovateľný. Princíp udržateľnosti akcentuje ochranu a starostlivosť o prírodu a komunitu. Zodpovedné podnikateľské správanie udeľuje podniku tichý, niekedy aj otvorený, súhlas vlády, komunity a iných záujmových skupín a organizácií podnikať, čím možno predísť riziku bojkotov alebo súdnych sporov. Ak sa podnikateľské aktivity rozširujú do nových destinácií, aktívna politika CSR môže prispieť k lepšiemu prijatiu aj v takých oblastiach podnikania, ktoré sú vnímané ako nezodpovedné aj napriek tomu, že je veľkým problémom preukázať priamy vzťah medzi zodpovednosťou a finančnou výkonnosťou podniku. Pozitívny vplyv CSR na dobré meno firmy - public relations manažment oživuje morálku zamestnancov. V súčasnom, krízou zmietanom prostredí, môže predstavovať reálne preukázateľné zodpovedné podnikanie významný zdroj konkurenčnej výhody. Pozitívne ovplyvňuje zákaznícku lojalitu a uľahčuje nákupné rozhodnutia.

tags: #socialny #cestovny #ruch #definicia

Ďalšie články