Sociálny cestovný ruch: Definícia a charakteristika

Cestovný ruch je fenomén, ktorý sa v priebehu storočí vyvíjal a nadobúdal rôzne formy. Dnes predstavuje významné odvetvie národného hospodárstva s rozsiahlym dopadom na ekonomiku, spoločnosť, kultúru a životné prostredie. V tomto článku sa zameriame na sociálny cestovný ruch, jeho definíciu, charakteristiku a význam.

Úvod do cestovného ruchu

Cestovný ruch je súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného zážitku. Ako odvetvie národného hospodárstva sa začal formovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

Cestovný ruch je medzirezortným odvetvím, ktoré priamo zasahuje do sféry hospodárstva, priemyslu, obchodu a služieb, financií, dopravy, regionálneho rozvoja, kultúry, zdravotníctva, vzdelávania, športu, ochrany životného prostredia, lesného a vodného hospodárstva, pôdohospodárstva, zamestnanosti, vytvárania nových pracovných miest a pôsobnosti samospráv. Pre cestovný ruch je typické, že kým väčšina iných odvetví sa zaoberá relatívne úzkym segmentom svojej pôsobnosti po vertikálnej osi, charakter cestovného ruchu je taký, že spája aj rôzne odvetvia po horizontálnej osi. Zahrňuje teda viaceré problémy, ktoré možno riešiť len spoluprácou.

Politikou cestovného ruchu treba chápať cieľavedomé (programové) ovplyvňovanie vývoja cestovného ruchu prostredníctvom zainteresovaných subjektov (nositeľov politiky) a pomocou špecifických nástrojov. Keďže cestovný ruch má prierezový charakter, aj jeho politika má prierezový charakter - jeho realizáciu ovplyvňujú politiky vo viacerých oblastiach.

Sú to najmä: hospodárska politika (menový kurz, cenová politika, daňová politika, colná politika, dopravná politika), sociálna politika (dĺžka pracovného času, dĺžka dovolenky, politika zamestnanosti, sociálne a zdravotné zabezpečenie), zahraničná politika (medzištátne dohody o vízovej povinnosti, medzištátne dohody o uľahčení cestovania, uznávanie cestovných dokladov, liberalizácia cestovného styku), vnútorná politika (politika vnútornej bezpečnosti, ochrana bezpečnosti turistov a ich majetku, kvalita života, využívanie voľného času), kultúrna politika (ochrana kultúrneho dedičstva, využívanie kultúrnych pamiatok v cestovnom ruchu, regulovanie návštevnosti pamiatok, prihlasovanie pamiatok do zoznamu UNESCO), politika životného prostredia (ochrana prírodného dedičstva, návštevné poriadky v národných parkoch, zonácia chráneného územia), školská a vedecko-technická politika (príprava absolventov pre profesie v cestovnom ruchu, zásady vedeckého výskumu), politika štátu v oblasti propagácie krajiny, marketingová a propagačná politika (propagácia cestovného ruchu SR, marketingové aktivity, koordinácia aktivít doma i v zahraničí).

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Cestovný ruch je hospodárska činnosť, ktorá je v EÚ schopná vytvárať rast a zamestnanosť, a súčasne prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a integrácii, najmä pokiaľ ide o vidiecke a horské oblasti, pobrežné regióny, ostrovy, okrajové a veľmi vzdialené regióny. Odvetvie európskeho cestovného ruchu, ktoré tvorí približne 1,8 milióna podnikov, najmä malých a stredných podnikov zamestnávajúcich okolo 5,2 % celkovej pracovnej sily (čo je asi 9,7 milióna pracovných miest s významným podielom mladých ľudí), vytvára v EÚ viac ako 5 % HDP a táto miera sa neustále zvyšuje. Cestovný ruch tak predstavuje tretiu najrozsiahlejšiu sociálnoekonomickú aktivitu v EÚ, a to po obchodnom a distribučnom odvetví a stavebníctve. S ohľadom na súvisiace odvetvia je prínos cestovného ruchu k HDP ešte väčší, ak zvážime, že vďaka nemu vzniká viac ako 10 % HDP Európskej únie a približne 12 % pracovných miest. Ak v tomto ohľade porovnáme vývoj za posledných desať rokov, rast zamestnanosti v odvetví cestovného ruchu bol vždy výraznejší ako v ostatných odvetviach hospodárstva.

Ak návštevník cestovného ruchu uspokojuje potreby vo vlastnom štáte, hovoríme o domácom cestovnom ruchu, ak sa ale stane návštevníkom v inom štáte, hovoríme o zahraničnom cestovnom ruchu. Z hľadiska účinku na hospodárstvo štátu členíme zahraničný cestovný ruch na aktívny (príchodový) a pasívny (odchodový). Toto členenie je totožné s členením z hľadiska účinkov na platobnú bilanciu štátu.

Aktívny zahraničný cestovný ruch - príchod zahraničných návštevníkov do cieľovej krajiny. Má taký účinok ako vývoz tovaru. Tovar ani služby však neprekračujú hranicu štátu, ale zahraniční návštevníci prichádzajú na územie štátu, aby tam uspokojovali svoje potreby za platobné prostriedky, ktoré priniesli so sebou. Pasívny zahraničný cestovný ruch - má také účinky ako dovoz tovaru, čiže obyvatelia štátu cestujú do zahraničia, aby tam uspokojovali svoje potreby. Spotrebné výdavky tranzitne cestujúcich majú pre národné hospodárstvo také isté účinky ako aktívny zahraničný cestovný ruch.

Cestovný ruch má interdisciplinárny charakter. Je predmetom skúmania rôznych vedných disciplín - ekonómie, geografie, sociológie, psychológie, pedagogiky a pod. Výsledky jednej vednej disciplíny využívajú aj iné vedné disciplíny a tak obohacujú svoje poznanie. Každá vedná disciplína svojím spôsobom definuje cestovný ruch a presnejšie vymedzuje predmet svojho skúmania. Vo vedeckej literatúre existuje vyše 200 rozličných definícií cestovného ruchu.

Podľa prof. Cestovný ruch - predstavuje ľudské aktivity, ktoré vytvárajú spojenie medzi ľuďmi bez geografických hraníc štátov. Zahrňuje dočasné premiestnenie ľudí do iného regiónu, krajiny alebo na iný kontinent s cieľom uspokojiť ich rozličné potreby.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

História cestovania a cestovného ruchu

Už v dávnej minulosti ľudia cestovali z rozličných dôvodov: existenčných, obchodných, zdravotných, kultúrnych, športových, ale aj za zábavou, rozptýlením, oddychom a pod. Cestovanie bolo spočiatku neorganizované a až postupne nadobúdalo organizovaný charakter súvisiaci s existenciou a činnosťou prvých organizátorov ciest vrátane sprievodcov.

Najstarší cestovatelia boli Gréci, Egypťania a Rimania. Z čias panovania rímskeho cisára Diokleciána (280-305) sa zachoval informátor Itinerárium so súpisom vtedajších suchozemských a vodných ciest vrátane uvedenia predpokladaných cestovných výdavkov.

V stredoveku patrilo cestovanie k bontónu najvyšších vrstiev európskej šľachty, synov bohatých mešťanov a kupcov, ktorí sa vydávali na cesty s cieľom pripraviť sa na budúce povolanie v diplomatickej službe alebo v službe na kráľovskom dvore.

Rozvoj priemyslu a dopravy v 19. storočí, najmä v jeho druhej polovici, mal veľký vplyv aj na rozvoj cestovného ruchu. Cestovanie získalo charakter spoločenskej činnosti so všetkými znakmi podnikania.

Začiatky novodobého cestovného ruchu môžeme nájsť v roku 1841, v ktorom sa uskutočnil prvý hromadný výlet 570 účastníkov vlakom z Leicesteru do Loughbourgh pri príležitosti otvorenia železničnej trate z Derby do Ragby v Anglicku. Zorganizoval ho Thomas Cook (1808-1892), ktorý sa považuje za zakladateľa prvej modernej cestovnej kancelárie. Nemecký vydavateľ a kníhkupec Karl Baedeker (1801-1895) má výraznú zásluhu na vydávaní knižných sprievodcov so všetkými potrebnými informáciami (mapami, trasami, údajmi o kultúrnych a historických pamätihodnostiach, obyvateľstve, ubytovacích zariadeniach, doprave, cenách a pod.). Prvého sprievodcu vydal v r. Pojmom bedeker sa aj v súčasnosti často označuje cestovná príručka - cestovný (knižný) sprievodca.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

V 50-tych až 70-tych rokoch 19. storočia tvorili väčšinu zahraničných turistov cestujúcich po Európe Angličania. Vďaka lodnej doprave začali však Európu navštevovať čoraz viac Američanov. Rozvoju cestovného ruchu napomáhal aj vznik ďalších cestovných kancelárií, turistických klubov a asociácií.

Na prelome 19. a 20. storočia došlo k ďalšiemu rozvoju dopravy. Okrem železníc sa stali módnymi plavby luxusnými parníkmi poskytujúcimi zábavu a pohodlie. Napriek tomu práve železnice, ktoré boli lacnejšie, rýchlejšie a poskytovali istý komfort cestovania, prispeli k tomu, že sa cestovný ruch stal javom, zasahujúcim široké vrstvy obyvateľstva. Neskorší nástup leteckej dopravy zase zvýšil mobilitu obyvateľstva.

V 20. storočí dosiahol cestovný ruch vysoký stupeň rozvoja, stal sa súčasťou spotreby a životného štýlu obyvateľov najmä ekonomicky vyspelých štátov.

Druhy a formy cestovného ruchu

Cestovný ruch môžeme deliť z viacerých hľadísk. Ak sa za kritérium jeho delenia berie motivácia jeho účastníkov, t.j. cieľ, účel, pre ktorý cestujú a prechodne zotrvávajú na cudzom mieste, hovoríme o druhoch cestovného ruchu (Gúčik, M.: Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie, 2001).

Druhy cestovného ruchu však v praxi nevystupujú v čistej podobe, ale sa vzájomne dopĺňajú, pričom jeden druh je zvyčajne dominantný.

Športový a dobrodružný CR

Pobyt vo vhodnom prírodnom prostredí spojený s vykonávaním rozličných športových činností (napr. Turistika - paragliding, snowboarding, rafting a pod.).

Kultúrny CR

Zahŕňa vzdelávanie, poznávanie, učenie - návšteva múzeí, galérií, kultúrnych pamiatok, archeologických nálezísk, hudobných, divadelných a filmových festivalov, výstav a náboženských podujatí. Plní významnú funkciu ako prostriedok zvyšovania spoločenskej, kultúrnej a všeobecnej úrovne človeka.

Kúpeľný a zdravotný CR

Zdravotno-preventívne a liečebné činnosti pod odborným dohľadom v kúpeľných miestach, ale aj v rekreačných strediskách. Aby sa mohol uskutočňovať musí existovať prírodný liečivý zdroj (voda, plyny,klíma). Kúpeľná liečba sa kombinuje s liečbou s liekmi a rehabilitáciou. Na Slovensku existuje okolo 21 s celoštátnym až medzinárodným významom napríklad Piešťany, Bardejov, Trenčianske, Turčianske Teplice, Rajecké sklenené Teplice, Korytnica, Dudince, Kováčová…

Obchodný (kongresový) CR

Ide o súhrnný názov pre obchodné rokovania, kongresy, veľtrhy a výstavy. Na rozdiel od ostatných druhov cestovného ruchu sa uskutočňuje v pracovnom čase. V rámci obchodného CR sa uskutočňujú obchodné rokovania, kongresy, veľtrhy a výstavy. Tento druh CR sa označuje aj ako Kongresný CR. Na rozdiel od ostatných druhov CR sa uskutočňuje v pracovnom čase a náklady zvyčajne hradí zamestnávateľ.

• Semináre a školenia ak je počet osôb do 50.
• Sympózia, konferencie ak je počet osôb do 300.
• Kongresy, zjazdy ak je počet osôb nad 300.

Najvýznamnejšie štáty, ktoré usporadúvali kongresy sú - USA, Francúzsko, VB.

Ak sa za kritérium delenia cestovného ruchu vezmú rôzne príčiny, ktoré ho ovplyvňujú, a dôsledky, ktoré prináša, hovoríme o formách cestovného ruchu (Gúčik, M.: Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie,2001). Formy umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska potrieb a očakávaní účastníkov.

1. Podľa pôvodu účastníkov (z geografického hľadiska): domáci, zahraničný, regionálny, medzinárodný.
2. Podľa počtu účastníkov: individuálny, kolektívny (klubový), masový, rodinný.
3. Podľa veku účastníkov: mládežnícky, seniorský.
4. Podľa dĺžky pobytu (účasti): výletný, krátkodobý víkendový.
5. Podľa ročných období: sezónny (letný, zimný), mimosezónny, celoročný.
6. Podľa spôsobu organizovania: individuálna cesta, organizovaný zájazd.
7. Podľa prevažujúcich miest pobytu: mestský, prímestský, vidiecky, horský, prímorský. Zahŕňa činnosti spojené s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí, teda návrat človeka k prírode. Jeho podstatou je odklon od masového CR a návrat k individuálnemu užitiu dovolenky a voľného času. Na Slovensku je asi 350 obcí a lokalít pre uskutočňovanie VCR. Sú to obce najmä s ľudovou architektúrou - Vlkolínec, Čičmany, Brhlovce (okres Levice). Dovolenka na sedliackom dvore alebo farme. S tým sú spojené rekreačné činnosti ako jazda na koni, poľovníctvo, ale aj tradície a remeslá napr. Poľovníctvo si vyžaduje poskytovanie špecifických služieb, ktoré súvisia s poľovačkou. Povolanie na odstrel, zorganizovanie lovu, ošetrovanie trofeje… Predstavuje návštevy a pobyty v meste, jeho hlavným cieľom je zážitok. Môže ísť o pracový, alebo turistický CR. Umožňuje spoznávať kultúrne a historické pamätihodnosti. Stavebné, výtvarné, umelecké diela, ale aj život v meste. Mestá na Slovensku majú rozličný stupeň atraktivity. Mestá so zachovaným historickým jadrom sú vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie.
8. Podľa vplyvu na platobnú bilanciu štátu: aktívny CR - príchod zahraničných účastníkov do krajiny znamená prílev peňazí do tejto krajiny; pasívny CR - vycestovanie občanov do zahraničia znamená odlev peňazí z krajiny, z ktorej občania pochádzajú.

Subjekt a objekt cestovného ruchu

Do procesu cestovného ruchu, ako neustále sa rozvíjajúceho a otvoreného systému, vstupujú:

1. Účastníci cestovného ruchu (návštevníci, turisti, výletníci, hostia a pod.) Predstavujú dopyt po službách cestovného ruchu. Označujeme ich spoločným pojmom subjekt cestovného ruchu.
2. Podniky, inštitúcie cestovného ruchu, cieľové miesto atď. Pripravujú, ponúkajú a realizujú produkt cestovného ruchu a sú nositeľmi ponuky. Označujeme ich spoločným pojmom objekt cestovného ruchu.

Účastníci cestovného ruchu cestujú na miesto svojho prechodného pobytu cieľové miesto, kde im ponúkajú služby podniky a inštitúcie cestovného ruchu.

Cieľové miesto (stredisko CR) - určitý územný celok, ktorý má vytvorené vhodné prírodné, kultúrne a materiálne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.

Na cestovný ruch ako systém vplýva okolie - vonkajšie prostredie, ktoré tvorí:

1. Ekonomické prostredie: Je charakterizované takými prvkami, ako je ekonomický rast krajiny(HDP), výška nezamestnanosti, miera inflácie, stabilita meny, úroková miera a pod.
2. Sociálne prostredie: Pracovné podmienky občanov- pracovná doba, nárok na zákonnú platenú dovolenku, sociálne zabezpečenie pre nezamestnaných občanov, dôchodcov, rodiny s viacerými deťmi a pod.
3. Politické prostredie: Cestovný ruch je závislý od politiky štátu a od spoločenského prostredia. Štát vytvára podmienky pre rozvoj CR- štátne orgány, právne normy, stratégie jeho rozvoja. Bezpečnosť a mier na svete je najdôležitejšia politická podmienka.
4. Ekologické prostredie: Cestovný ruch závisí od atraktívnosti prirodzeného prostredia a narušenie krajiny vedie k narušeniu CR.

V súčasnosti sa zdôrazňuje tzv. „stratégia trvalo udržateľného rozvoja“, ktorej cieľom je udržať kvalitu života na Zemi, vyhnúť sa trvalému ohrozovaniu životného prostredia a zachovať nepretržité využívanie prírodných zdrojov. Vplyv CR na životné prostredie sa môže znížiť, ak z neho odstránime masovosť(ekologický cestovný ruch).

Trh cestovného ruchu a jeho osobitosti

Trh predstavuje ekonomické prostredie, kde sa konfrontuje ponuka s dopytom, zohľadňujú sa potreby zákazníkov a tiež sa konfrontuje cena s kúpnou silou.

Ponuka a dopyt v cestovnom ruchu

V trhovom hospodárstve riadia trh ponuka a dopyt. Ponuka v cestovnom ruchu závisí od potrieb účastníka cestovného ruchu. Keďže potreby účastníkov sú rôznorodé, rôznorodá musí byť aj ponuka. Môžeme ju rozdeliť na dve skupiny.

1. Primárna ponuka cestovného ruchu: Je to potenciál daný prírodnými podmienkami alebo vytvorený človekom. Primárna ponuka nie je rovnomerne rozmiestnená v krajine a má rozličný stupeň atraktívnosti z hľadiska CR. Môže mať miestny, celoštátny, alebo až medzinárodný význam. Patria sem najmä:

   • prírodné podmienky (geografická poloha, klíma, flóra, fauna, jaskyne, minerálne pramene, vodné toky atď.),
   • kultúrno-historické podmienky (architektonické pamiatky, umelecko-výtvarné diela, hmotný a duchovný folklór, archeologické náleziská a zbierky, rodiská a pôsobiská významných osobností, kultúrno-osvetové zariadenia),
   • organizované podujatia, ktoré majú kultúrny, športový, politicko-spoločenský a obchodný charakter (hudobné festivaly, jarmoky a pod.).

2. Sekundárna ponuka cestovného ruchu: Vytvára podmienky na využívanie primárnej ponuky a prispôsobuje sa jej. Je prostriedkom na dosiahnutie cieľa cestovania. Zaraďujeme do nej najmä:

   • ubytovacie, stravovacie a zábavné zariadenia;
   • sprostredkovateľské zariadenia (cestovné kancelárske, cestovné agentúry, združenia cestovného ruchu);
   • všeobecnú infraštruktúru (napr.

Účastník cestovného ruchu pri uspokojovaní svojich potrieb využíva nielen jednu službu, ale celý balík služieb (ubytovanie, stravovanie, doplnkové služby atď.).

Dopyt v cestovnom ruchu predstavuje subjekt - účastník cestovného ruchu, ktorý túži uspokojiť svoje potreby súvisiace s cestovaním a pobytom mimo miesta trvalého bydliska. Je potrebné rozlišovať pojmy potreba a dopyt. Potreba je pocit nedostatku, niečo, čo sa nám žiada uspokojiť. Potreby rozlišujeme životne nevyhnutné, ktoré treba uspokojovať každý deň, napr. potreby výživy, bývania, odievania, hygieny, a menej nevyhnutné, napr. kultúrne potreby a potreby uspokojované v cestovnom ruchu. Dopyt vzniká, keď účastník cestovného ruchu prejaví záujem o produkt cestovného ruchu ako kupujúci. Na dopyt po cestovnom ruchu vplýva množstvo činiteľov - potreby, motívy účastníka, jeho ekonomická situácia (príjmy, dostatok voľného času, ceny produktov, kvalita životného prostredia atď.

Služby cestovných kancelárií

Cestovné kancelárie sú podniky cestovného ruchu, ktorých činnosť do veľkej miery ovplyvňuje rozvoj CR a pomáha uspokojiť potreby najmä účastníkov organizovaného CR. Podmienky podnikania cestovných kancelárii na Slovensku upravuje Zákon č. 281/2001Z.z o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr v znení zmien a doplnkov(Zákon č. Podľa tohto zákona je kancelária „podnikateľ ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy, a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu“

Hlavnou činnosťou cestovnej kancelárie je:

• Sprostredkovanie služieb a iných zariadení - Dopravných, ubytovacích, stravovacích; kultúrnych, športových a iných podujatí;
• Poskytovanie vlastných služieb - organizovanie zájazdov a pobytov, ich predaj inej cestovnej kancelárií alebo agentúre, informačné a poradenské služby, sprievodcovské služby a animácia, organizovanie výletov, kongresových podujatí, poľovníckej turistiky a pod.;
• Predaj vecí súvisiacich s cestovným ruchom - najmä vstupeniek, turistických máp, turistickej literatúry, cestovných poriadkov, suvenírov a prospektov.

Cestovné kancelárie môžeme klasifikovať z rôznych hľadísk. Najčastejšie však podľa predmetu činnosti, jej rozsahu a štruktúry, formy vlastníctva, veľkosti, prípadne podľa ďalších kritérií.

Z hľadiska predmetu činnosti ide o:

• organizátorov cestovného ruchu - touroperátorov (Tour Operatory, Reiseveranstaler), ktorí kontrahujú (nakupujú, zabezpečujú) služby CR od jednotlivých dodávateľov, navzájom ich kombinujú, tvoria balíky služieb, publikujú ich v katalógoch a predávajú buď vo vlastnej predajnej sieti, alebo prostredníctvom siete sprostredkovateľov;
• sprostredkovateľov cestovného ruchu - cestovné agentúry (Retailers, Travel Agents, Travel Agency, Reisevermittler), ktoré sa okrem predaja produktu touroperátora obyčajne špecializujú aj na sprostredkovanie jednotlivých druhov služieb (napr. Dopravných ubytovacích).

Z hľadiska obsahu svojej činnosti a svojho hlavného zamerania sa môžu cestovné kancelárie ďalej špecializovať napr. na domáci alebo na zahraničný CR. Cestovné kancelárie často uzatvárajú zmluvy s cestovnými agentúrami, ktoré pôsobia ako predajcovia jednotlivých služieb cestovného ruchu (zájazdy, ubytovanie, letenky a pod.) Cestovné agentúry zájazdy neorganizujú. Organizujú ich len cestovné kancelárie (touroperátori). Ak klient uzavrie zmluvu s cestovnou agentúrou o zájazde, je v nej vždy uvedené, ktorá cestovná kancelária zájazd organizuje.

Dôležitou povinnosťou cestovnej kancelárie z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa (klienta) je, aby bola poistená proti úpadku. Predmetom poistenia je suma zaplatená za zájazd. Týmto poistením vzniká zákazníkovi cestovnej kancelárie právo na poistné plnenie (úhradu nákladov od poisťovne) v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku neposkytne zákazníkovi rozsah služieb, ktoré si zaplatil (napr.

Faktory ovplyvňujúce cestovný ruch

CR vo veľkej miere ovplyvňuje vonkajšie prostredie:

1. ekonomické - ekonomický rast, miera nezamestnanosti, stabilita meny, výška príjmov,…
2. sociálne - dĺžka prac. času, pras. prostredie, voľný čas, soc.
3. kultúrny - predstavuje rozličné spôsoby uspokojovania duchovných potrieb ľudí ( vzdelávací, alternatívny, náboženský) - napr.
4. spoločensky orientovaný - napr.
5. športový - CR s aktívnymi a pasívnymi športovými činnosťami - napr.

Služby v cestovnom ruchu

1. Informačné služby - významné zdroje inf. sú:

   • cestovateľské časopisy a turistický sprievodcovia
   • katalógy
   • internet
   • výstavy a veľtrhy
   • rozhlas, televízia- v cieľovom mieste získava turista inf.

2. Ubytovacie služby - CR poskytuje množstvo ubytovacích zariadení:

   • hotel
   • garni hotel - v tomto zariadení sa podávajú len raňajky
   • horský hotel - v ťažko prístupnom teréne
   • motel - na hlavných cestovných trasách a diaľniciach
   • botel - hotel na kotviacej lodi
   • penzión - min. 5 izieb, ktoré sú max.

3. Stravovacie služby

4. Športovo-rekreačné služby - služby poskytujú tieto zariadenia:

   • univerzálne - nezávisia od prírodných predpokladov (posilňovňa, telocvičňa, kolkáreň,…)

5. Kultúrno-spoločenské služby - služby poskytujú:

   • kultúrnohistorické objekty - hrady, zámky a kaštiele
   • sakrálne stavby a pamiatky
   • pamätník a pamätné izby
   • skanzeny, …

6. Sprostredkovateľské služby - poskytujú najmä cestovné kancelárie - cestovná kancelária je zákl. organizačná a ekonomicky samostatná jednotka cestovného ruchu - funkcie cest. kancelárií:

   • funkcia poskytovania služieb

     tags: #socialny #cestovny #ruch #definicia #charakteristika