Sociálny darwinizmus: Definícia, historické korene a vplyv

Sociálny darwinizmus je kontroverzná sociologická a politická teória, ktorá vznikla v 19. storočí. Aplikuje darwinovské princípy prirodzeného výberu a "prežitia najsilnejšieho" na ľudské spoločnosti. Táto teória extrapoluje biologické pojmy evolúcie do spoločenskej sféry a argumentuje tým, že nerovnosti v bohatstve, moci a sociálnom postavení sú prirodzeným dôsledkom "prirodzeného výberu" medzi ľuďmi.

Základné princípy sociálneho darwinizmu

Sociálni darwinisti verili, že tí, ktorí sú úspešní v spoločnosti, sú biologicky a morálne nadradení, zatiaľ čo tí, ktorí sú neúspešní, sú menejcenní a predurčení na neúspech. Táto teória často slúžila na ospravedlnenie rasizmu, imperializmu, eugeniky a ekonomickej nerovnosti.

Sociálny darwinizmus sa opiera o niekoľko kľúčových princípov:

• Prirodzený výber: Aplikácia Darwinovho konceptu prirodzeného výberu na ľudskú spoločnosť, kde "najschopnejší" prežívajú a prosperujú.
• Individuálna súťaž: Zdôraznenie individuálnej súťaže ako hnacej sily pokroku a vývoja spoločnosti.
• Odmietanie intervencie: Odmietanie štátnej intervencie do ekonomiky a sociálnych záležitostí, pretože by to narušilo prirodzený výber.
• Hierarchia: Presvedčenie, že spoločnosť je prirodzene hierarchická a že nerovnosť je nevyhnutná a dokonca žiaduca.

Historické korene a vývoj

Sociálny darwinizmus vznikol v druhej polovici 19. storočia, najmä v Anglicku a Spojených štátoch. Jeho hlavným propagátorom bol filozof Herbert Spencer, ktorý zaviedol termín "prežitie najschopnejšieho" a aplikoval ho na ľudské spoločnosti ešte predtým, ako Charles Darwin publikoval svoju teóriu evolúcie. Spencerove myšlienky boli ovplyvnené laissez-faire kapitalizmom a individualistickou filozofiou.

Sociálny darwinizmus sa stal populárnym ospravedlnením pre imperializmus, kolonializmus a sociálnu nerovnosť. Bol použitý na obhajobu nadvlády bielych Európanov nad "menej rozvinutými" rasami a národmi, ako aj na ospravedlnenie extrémnej nerovnosti v bohatstve a moci.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vplyv na sociálnu prácu a sociálne myslenie

Hoci sociálny darwinizmus nie je priamo psychologickou teóriou, ovplyvnil vývoj niektorých psychologických konceptov a kontroverzií. Jeho vplyv možno pozorovať v skorých diskusiách o inteligencii a dedičnosti, ako aj v debatách o sociálnej nerovnosti a diskriminácii.

Psychológia sa dištancuje od sociálneho darwinizmu, pretože ten ignoruje sociálne, kultúrne a environmentálne vplyvy na ľudské správanie a vývoj. Moderná psychológia a sociálna práca zdôrazňujú dôležitosť sociálnej spravodlivosti, rovnosti príležitostí a sociálnej podpory pre všetkých ľudí.

Sociálna práca, ako veda a prax, sa formovala na prelome 19. a 20. storočia a jej poslaním je zlepšovať kvalitu života všetkých ľudí. Vychádza z teórie aj praxe a zameriava sa na riešenie problémov jednotlivcov, skupín a komunít, ktoré vznikajú z konfliktov medzi potrebami jednotlivcov a spoločenskými inštitúciami.

Postavenie sociálnej práce v systéme vedeckého poznania

Sociálna práca sa týka všetkých, začína pri problémoch, zasadzuje sa o lepšiu kvalitu života, podporuje ľudskosť a zahŕňa všetky vekové skupiny. Ak chceme hovoriť o akejkoľvek vednej disciplíne, musí mať svoj predmet skúmania, metódy ktorými sa zaoberá, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy vzťahy k jednotlivým hraničným disciplínam.

• Predmet: Klient (jednotlivec, skupina, komunita, celá spoločnosť), proces zlyhávania klienta, odhaľovanie faktorov, ktoré vedú k zlyhávaniu klienta, ktoré posilňujú nežiaduce správanie a socializácia a resocializácia.
• Metódy: Sociálnym učením, sociálnou komunikáciou, interakciou a nátlakom (socializácia); u ľudí, kde socializácia neprebehla v súlade s požiadavkami spoločnosti (resocializácia).
• Základné pojmy: Sociálny (chápaný v troch základných rovinách), klient (objekt soc. práce), sociálny pracovník (subjekt soc. práce).

Sociálna práca je vedecky uznaná a patrí do sústavy sociálnych vied (o spoločnosti). Je to pomerne mladý odbor, ktorý sa začína formovať na prelome 19. a 20. storočia. Jej poslaním je zlepšiť kvalitu života všetkých ľudí.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálna práca sa buduje dvojakým spôsobom: od teórie k praxi (hlavne u denných študentov) a od praxe k teórii (u externých študentov). Vzťah medzi sociálnou pedagogikou a sociálnou prácou je komplexný, pričom existujú rôzne prístupy: identifikačný (sú rovnaké), diferenciálny (sú odlišné) a prístup postupného približovania sa.

Filozoficko-historické základy teoretického poznania

Vývoj sociálnych názorov a teórií siaha do staroveku.

• Sociálne myslenie v starom Oriente: Ľudia sa snažili vyjadrovať k základným otázkam ľudského bytia a medziľudských vzťahov, ale nevytvárali sa ucelené koncepcie a teórie. Vzory pre správanie sa členov pospolitostí tvorili príkazy, pravidlá a zákazy. Za zdroj sociálnych súvislostí a zmien boli považované nadprirodzené sily.
• Počiatky sociálneho myslenia v starovekom Grécku a Ríme:
  • Platón: V diele "Ústava" navrhuje ideálnu spoločnosť slobodných občanov (vládcovia, strážcovia a výrobcovia).
  • Aristoteles: Rozvíjal svoje teórie na empírii a racionálnej analýze, hľadal dobro.
• Učenie cirkvi a sociálne myšlienky cirkvi: Kresťanské učenie zdôrazňovalo cnosť a pomoc. Filantropia (dobročinnosť, pomoc) bola poskytovaná v náboženských textoch. Najvýraznejšie smery: Husitstvo (Ján Hus) a Martin Luter (odstránenie žobrania). Súčasná koncepcia cirkvi je založená na sústave encyklík.
• Auguste Comte: V diele "Kurz pozitívnej filozofie" predstavil sociálnu statiku a sociálnu dynamiku (teória vývoja). Zdôrazňoval, že jednotlivec je úzko spojený so svojím prostredím a prostredie sa rozvíja na základe solidarity.
• Emil Durkheim: Hovoril o sociálnej solidarite organickej a mechanickej. Za základ prežitia človeka považoval kolektivizmus.
• Sociálny Darwinizmus (Charles Darwin, Herbert Spencer): Teória boja o život, prežije ten, kto je silnejší. Herbert Spencer ponímal spoločnosť ako organizmus.
• Social welfare a Teória sociálneho štátu (Wiliam Beveridge): Anglický lord vypracoval komplexný systém sociálneho zabezpečenia pod názvom "Sociálne poistenie". Anglický štát je orientovaný na blahobyt.

Príklad sociálneho darwinizmu v praxi

Predstavte si spoločnosť, v ktorej je zdravotná starostlivosť dostupná len pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť. Sociálny darwinista by mohol argumentovať, že tí, ktorí sú zdraví a prosperujú, sú "najschopnejší" a zaslúžia si prístup k zdrojom, zatiaľ čo tí, ktorí ochorejú alebo trpia chudobou, sú "menejcenní" a nemali by byť podporovaní. Tento argument ignoruje faktory ako sociálna nerovnosť, dostupnosť vzdelania, pracovné príležitosti a systémové bariéry, ktoré ovplyvňujú zdravie a blahobyt.

Kritika sociálneho darwinizmu

Sociálny darwinizmus bol široko kritizovaný za svoje nevedecké základy, etické nedostatky a škodlivé dôsledky. Medzi hlavné argumenty kritikov patria:

• Nesprávna aplikácia biológie: Kritici tvrdia, že sociálny darwinizmus nesprávne aplikuje biologické princípy na ľudskú spoločnosť. Ľudské správanie je ovplyvnené komplexnými sociálnymi, kultúrnymi a ekonomickými faktormi, ktoré nemožno redukovať na jednoduchý "boj o prežitie".
• Ospravedlňovanie nerovnosti: Sociálny darwinizmus bol kritizovaný za to, že ospravedlňuje nerovnosť a nespravodlivosť v spoločnosti. Argumentuje tým, že nerovnosť je prirodzená a nevyhnutná, čo vedie k ignorovaniu sociálnych a ekonomických bariér, ktoré bránia ľuďom v dosiahnutí úspechu.
• Rasizmus a diskriminácia: Teória bola použitá na ospravedlnenie rasizmu, diskriminácie a eugeniky. Argumentuje tým, že niektoré rasy alebo skupiny ľudí sú biologicky nadradené iným, čo viedlo k diskriminačným politikám a praktikám.
• Nedostatok empatie: Sociálny darwinizmus bol kritizovaný za nedostatok empatie a súcitu s tými, ktorí trpia chudobou, chorobami alebo inými ťažkosťami. Argumentuje tým, že títo ľudia sú "menejcenní" a nemali by byť podporovaní, čo vedie k ignorovaniu ich potrieb a práv.

Alternatívy k sociálnemu darwinizmu

Existuje mnoho alternatívnych teórií a prístupov, ktoré sa snažia vysvetliť sociálnu nerovnosť a ponúknuť riešenia pre zlepšenie sociálnej spravodlivosti. Medzi ne patria:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Sociálny konštruktivizmus: Zdôrazňuje, že sociálna realita je konštruovaná prostredníctvom sociálnych interakcií a kultúrnych významov.
• Teórie spravodlivosti: Snažia sa definovať a dosiahnuť spravodlivú distribúciu zdrojov a príležitostí v spoločnosti.
• Kritická teória: Analyzuje mocenské vzťahy v spoločnosti a snaží sa odhaliť a prekonať nespravodlivosť a útlak.
• Sociálna práca: Profesionálna disciplína, ktorá sa zameriava na pomoc jednotlivcom, rodinám a komunitám pri riešení sociálnych problémov a zlepšovaní ich blahobytu.

Genéza sociálneho zabezpečenia

Začiatky sociálnych aktivít sú spojené s obdobím, kedy ľudia žili v rodovom zriadení. Základné sociálne problémy si rodina riešila sama. Veľká rodina poskytovala jednotlivým príslušníkom prácu, ktorá zodpovedala ich schopnostiam a podľa miesta, ktoré človek v rodine zastával. So spoločenskou deľbou práce v spoločnosti a organizovanosťou a vývojom spoločnosti sa začali objavovať prvé problémy starostlivosti o tých, ktorí sa nemohli o seba sami postarať.

Staroveký paternalizmus predstavoval postoj o vlastnej nadradenosti nad niekým.

Počiatky sociálnych opatrení sú spojené s vznikom prvých štátnych útvarov v Severnej Afrike, Egypte, krajinách Starovekého Východu - Akadov, Sumerov, Babylončanov.

Spoločné znaky opatrení v staroveku boli, že boli neoddeliteľnou súčasťou vládnucich štruktúr, dôležitým nástrojom na tlmenie sociálneho napätia. Samotná vláda určovala na aké sociálne potreby bude reagovať, akým spôsobom ale aj rozsah, aký si určí.

V starovekom Grécku štát dával plat ľuďom, ktorí zastávali verejné funkcie. Nepatrná časť bola dávaná na dôchodky ľudí, ktorí boli nemajetní a neschopní práce. Dôchodky dostávali predovšetkým siroty a vdovy po padlých vojakoch. Solónove zákony zrušili hypotekárne dlhy a dlžobné otroctvo.

V starovekom Ríme sa bohatí Rimania obklopovali klientmi, ktorým za určité služby poskytovali dary a stravovanie. Boli zriadené aj tzv. "mestské pokladne", ktoré boli povinne dotované majetnými občanmi.

Stredoveká filantropia (ľudomilnosť, dobročinnosť) nebola systémovým opatrením, ale len náhodná a dobrovoľná činnosť vybraných jednotlivcov, ktorí mali na to prostriedky. V najstarších dobách kresťanstva existovala dvojaká dobročinnosť: súkromná a verejná (realizovaná cirkvami). Po Milánskom tolerančnom edikte sa mohla poskytovať kresťanská charita verejne a začalo sa s budovaním zvláštnych ústavov pre odkázaných ľudí. Už v 9. storočí prikázal Karol Veľký, aby jednotlivé kláštory a kostoly začali zriaďovať hosťovské domy a chudobince. Od 11. storočia vznikajú špitále (osobitné charitatívne zariadenia, útulky, poskytujúce duchovnú pomoc a vo veľmi obmedzenej miere aj zdravotnícka starostlivosť). V 13. a 14. storočí, keďže cirkev už nebola schopná sama obsiahnuť širokú bázu ľudí potrebujúcich pomoc, vznikajú v záp. Európe cechy, ktoré poskytovali svojim členom ochranu. Okrem cechov vznikali aj tzv. Bratstvá, ktoré boli náboženské záujmové združenia. Samotné bratstvá fungovali na príspevkovom princípe. Neskôr boli bratstvá premenované na Bratské pokladnice. Postupne cechy a bratstvá zanikali a vytvárali sa robotnícke podporné spolky.

Sociálny liberalizmus a počiatky životného poistenia

Liberalizmus je voľnomyšlienkárstvo a súbor ekonomických názorov a hospodárskych opatrení, že všetka ekonomická činnosť prebieha v podmienkach ekonomickej slobody. Pre obdobie sociálneho liberalizmu je typická inštitucionalizovaná filantropia.

Revizuálne chápanie sociálnej politiky - zvyškové chápanie.

K výrazným prejavom sociálneho liberalizmu patria tzv. 16. stor. anglický panovník Jindřcih VIII. vydal zákon, že žobranie musí byť každému žobrákovi povolené a žobrať mohli len na vymedzenom území.

K pracovným zákonom patrí aj zákon Kráľovnej Alžbety = Alžbetínsky zákon (Poor Law). Týmto zákonom boli zavedené 3 základné kategórie ľudí: práceschopní (ubytovaní v pracovných domoch a mali povinnosť pracovať aj donútením), práceneschopní (ubytovaní v chudobincoch, ale mali byť zaopatrení len v tom prípade, ak sa o nich nemal kto postarať, nemali bydlisko) a závislé deti (deti, ktoré boli bez rodičov, alebo nemali iných príbuzných). Toto bol prvý zákon, ktorý nepočítal s cirkvou ako s inštitúciou, ktorá má pomáhať pri zaopatrovaní chudobných. Bismarc zaviedol poistenie pre široké vrstvy pracujúcich.

Sociálny štát

Pojem sociálny štát - pojem zaviedol Viliam Beveroidge.

1. etapa - etapa po 2. svetovej vojne - vo veľkej miere sa začínajú rozvíjať sociálne štáty, rast všeobecného blahobytu, idú veľké sociálne prostriedky do sociálnej oblasti.
2. roky ropná kríza - zvyšovanie verejných výdavkov, najmä na podporu v nezamestnanosti, zvyšovanie výdavkov na sociálne programy.
3. roky - soc. štáty sa dostávajú do krízy - snažia sa ju prekonať redukciou jednotlivých nákladov- úsporné opatrenia, ktoré sa začínajú uplatňovať : znižovanie dávok v nezamestnanosti, odbremeňovanie zamestnávateľov od prispievania na poistenia, platenie dávok - zaťaženosť prechádza zo zamestnávateľa na občana, sprísnenie zdaňovania dôchodkov, podpora adresnosti dávok (prechod od plošnosti k adresnosti), všeobecné znižovanie všetkých dávok všetkým príjemcom, zvyšuje sa vek odchodu do dôchodku.

3 základné modely sociálneho štátu: univerzalistické (škandinávske krajiny), korporativistické (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko) a reziduálne (anglosaské krajiny).

Margaret Teachrová bola výraznou osobnosťou reprezentujúcou znižovanie výdavkov na sociálne účely.

Záchranná sociálna sieť je protipólom neoliberalizmu a predstavuje určité usporiadanie sociálneho systému, aby tí, ktorí sú celkom odkázaní, neprepadli celkom na dno.

Počiatky sociálneho zabezpečenia a konštituovanie sociálnej práce

Konštituovanie sociálnej práce je spojené hlavne so ženskými predstaviteľkami, ako Amália Sviebekingová (založila ženskú starostlivosť o chudobných), Elizabet Fryová (venovala sa predovšetkým ženám, navštevovala ženskú väznicu v Londýne) a Octavia Hillová (skupinová a komunitná sociálna práca, problematika bývania). Jeanne Addamsová sa zaujímala predovšetkým o život prisťahovalcov a založila stredisko pomoci prisťahovalcom Hull house.

Medzi predchodcov linky dôvery patril Chad Barah - systém telefonickej pomoci. Prvými spolupracovníkmi boli dobrovoľníci z radov veriacich.

Neskôr sa rozvíjali dobrovoľné organizácie a svojpomocné skupiny, ktoré majú určité podstatné prvky: oslabujú sa pocity izolácie, jednotliví členovia sa navzájom emocionálne podporujú, jednotlivé ťažkosti, ktoré majú členovia svojpomocnej skupiny zvládajú tým, že jeden postihnutý pomáha druhému postihnutému a jednotlivé záujmy skupiny sa presadzujú na verejnom priestranstve smerom vonku.

Sociálne zabezpečenie na území Slovenska

Vývoj sociálnej práce na Slovensku siaha do stredoveku, kedy sa zakladali ústavy a špitály. V renesancii a dobe osvietenstva Mária Terézia vytvorila rozsiahlu sústavu obecného školstva. Jozef II. zrušil niektoré po hygienickej stránke nevyhovujúce nemocnice a za ne zriadil nové zdravotno-sociálne inštitúcie a vybudoval tzv. Nálezince pre opustené deti. V Rakúsko-Uhorskej monarchii platil chudobinský zákon, ktorý obciam ukladal povinnosť postarať sa o občana, ktorý sa ocitol v núdzi.

Po vzniku 1. Československej republiky prešla k nám legislatíva z Rakúsko-Uhorska. Základným cieľom sociálnej politiky bolo predovšetkým zlepšenie podmienok širokých vrstiev.

tags: #sociálny #darwinizmus #definícia