Sociálny dištanc majorita voči menšinám na Slovensku: Alarmujúci trend a cesty k náprave

V súčasnej slovenskej spoločnosti sa prejavuje znepokojivý trend rastúcej sociálnej vzdialenosti medzi majoritou a rôznymi menšinami. Tento jav, ktorý podrobne skúma aj Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry, má hlboké korene a potenciálne negatívne dopady na súdržnosť a fungovanie spoločnosti.

Čo je sociálny dištanc?

Sociálny dištanc predstavuje mieru, do akej spoločnosť akceptuje inakosť a je ochotná vytvárať vzťahy s ľuďmi, ktorí sa odlišujú od majoritnej populácie. Ide o vzdialenosť, ktorú cítime voči iným skupinám obyvateľstva. Ak je táto vzdialenosť príliš veľká, môže to viesť k oslabeniu vzájomnej dôvery a k problémom v spolužití. V spoločnosti, kde prevláda sociálny dištanc, existuje riziko nárastu napätia, predsudkov a diskriminácie. Podľa psychológa Aleša Bednaříka je dištanc "meradlo odporu, strachu a nenávisti voči iným skupinám."

Prieskumy odhaľujú nárast sociálneho dištancu

Inštitút pre verejné otázky realizoval prieskum, ktorý mapoval mieru akceptácie spolunažívania s rôznymi menšinami na Slovensku. Výsledky sú alarmujúce. V roku 2008 by len 32 percent opýtaných prekážalo, ak by sa do ich susedstva nasťahovala moslimská rodina. V roku 2017 toto číslo narástlo až na 73 percent. Tento nárast sociálneho dištancu sa netýka len moslimov, ale aj ďalších menšín, ako sú Rómovia, Aziati, černosi, gejovia a lesby. Čoraz menej Slovákov by akceptovalo mať za susedov rómsku, ázijskú, černošskú rodinu, ale aj gejov a lesby.

Lucia Žitňanská vysvetlila, že v prieskume otázka znela: „Predstavte si, že by sa do Vášho susedstva nasťahovala osoba, resp. osoby patriace do nasledujúcich skupín. Prekážali by Vám v susedstve, alebo nie?“

Príčiny rastúceho dištancu

Elena Gallová Kriglerová vidí hlavné príčiny tohto negatívneho trendu v dvoch oblastiach:

Prečítajte si tiež: Rastúci sociálny dištanc na Slovensku

1. Nedostatok vzájomnej empatie a schopnosti žiť spoločne v rozmanitej krajine: Spoločnosť sa nedostatočne učí vzájomnému porozumeniu a akceptácii odlišností. Chýba nám schopnosť vcítiť sa do situácie iných a pochopiť ich perspektívu. Nedarí sa nám vytvárať si vzťahy, učiť sa vzájomnej empatii a spolunažívaniu v rozmanitej krajine.
2. Politický diskurz a vytváranie nepriateľov z menšín: Spôsob, akým politici komunikujú o menšinách vo verejnom priestore, má zásadný vplyv na postoje verejnosti. Ak politici z menšín vytvárajú nepriateľov, prispievajú k nárastu strachu a nedôvery. Tento jav sme v minulosti mohli pozorovať voči Maďarom, v súčasnosti voči Rómom a migrantom. Tento negatívny diskurz vytvára v spoločnosti dojem, že odmietanie a dištancovanie sa od menšín je v poriadku a dokonca správne. Zároveň to vytvára autentický strach z jednotlivých menšín.

Kameň úrazu je podľa Gallovej Kriglerovej hlavne vo verejnom diskurze a v tom, ako sa o menšinách hovorí.

Vzdelávanie a osobná skúsenosť ako cesta k zmene

Na porozumenie témy a zmenu postojov verejnosti má vplyv viacero faktorov. Jedným z nich je vzdelávací systém. Školy by mali učiť deti vzájomnej akceptácii a rešpektu k odlišnostiam. Dôležité je vytvárať prostredie, v ktorom sa deti z rôznych prostredí a menšín cítia prijaté a rovnocenné. Aj v škole máme rôznych spolužiakov, z rôznych krajín, z rôznych menšín. Je dôležité, ako učíme deti, aby sa vzájomne k sebe správali a akceptovali sa. Rovnako aj na pracovisku je dôležité učiť sa spolunažívať a rešpektovať odlišnosti. Ak sa naučíme spolunažívať v mikro-priestoroch, odrazí sa to na celkovom fungovaní spoločnosti. Ide o to, že sa musíme naučiť spolunažívať najprv v mikro-priestoroch. To sa potom odrazí na tom, ako bude žiť kompletne celá spoločnosť.

Inšpirácia v zahraničí

Existujú krajiny, ktoré k menšinám a cudzincom pristupujú odlišne ako Slovensko a kde je miera sociálneho dištancu oveľa nižšia.

Portugalsko

Portugalsko aktívne láka cudzincov do krajiny, pretože si uvedomuje ich prínos pre sociálny systém a ekonomiku. Zistilo sa, že cudzinci prispievajú do sociálneho systému viac než z neho berú a taktiež viac podnikajú. To znamená, že napríklad živia dôchodcov, ktorých je tam už veľa. Okrem toho má Portugalsko dobre nastavené mechanizmy integrácie. Postoje verejnej mienky voči cudzincom sú v Portugalsku úplne opačné ako na Slovensku. Napriek vysokému počtu migrantov, len tri percentá obyvateľov majú voči nim negatívne postoje. Elena Gallová Kriglerová, ktorá nedávno navštívila Portugalsko, opisuje, ako sa správajú k menšinám a cudzincom tam.

Škandinávske krajiny

Podobný prístup majú aj škandinávske krajiny, ktoré vnímajú cudzincov ako svojich vlastných obyvateľov. Napríklad Nóri tvrdia, že Nórom je každý, kto žije v Nórsku a rozmanitosť je bohatstvom krajiny. Ľudia sú bohatstvom krajiny a rozmanitosť prináša bohatstvo.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

To, ako to zarámujeme a ako sa na to pozrieme, má veľký vplyv, aký bude mať názor široká verejnosť.

Dôsledky sociálneho dištancu a cesta k náprave

Sociálny dištanc má negatívny vplyv na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a na celkovú atmosféru v krajine. Vplýva na to, ako krajina funguje. Podľa Eleny Gallovej Kriglerovej má sociálny dištanc vo všeobecnosti vplyv na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, ale aj na celkovú atmosféru v krajine.

V súčasnej atmosfére je ťažké ľuďom vysvetľovať, prečo je sociálny dištanc zlý, pretože majú strach hlboko zakorenený. Treba zmeniť atmosféru v krajine. Na Slovensku rastie medzi ľuďmi sociálny dištanc.

Na Slovensku je nízka dôvera nielen voči menšinám, ale aj medzi ľuďmi navzájom. Výskumy ukazujú, že na Slovensku máme medzi sebou nízku dôveru, a to nielen voči menšinám, ale voči komukoľvek.

Gallová Kriglerová neobviňuje vyslovene média, pretože mnohé z nich robia záslužnú prácu a informujú o týchto problematikách a snažia sa vyvracať rôzne fake news. Skôr je to podľa nej o politickom diskurze. Médiá dávajú priestor politikom, ale je otázne, či to robia dostatočne kriticky. Každopádne, samotné média za to nemôžu.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Je veľmi dôležité, aby v spoločnosti existovala základná súdržnosť. To znamená, aby rôzne skupiny obyvateľstva dokázali žiť spoločne. Dištanc je vzdialenosť v spoločnosti, do akej miery akceptujeme iných ľudí, alebo do akej miery sme schopní a ochotní vytvárať určité typy vzťahov. V prípade, že to v krajine nemáme, dochádza k tomu, že je ohrozená naša vzájomná dôvera aj vzájomné spolužitie. Už od 89. roku je dištanc voči menšinám pomerne veľký a vyzerá to tak, že sa neustále zvyšuje.

Možné riešenia a odporúčania

• Podpora vzdelávania a osvety: Zvýšiť úsilie v oblasti vzdelávania o ľudských právach, interkultúrnej komunikácii a histórii menšín na Slovensku.
• Zodpovedná mediálna prezentácia: Apelovať na médiá, aby sa vyhýbali stereotypom a zjednodušujúcim súdom pri informovaní o menšinách. Podporovať kritické myslenie a overovanie informácií.
• Konštruktívny politický diskurz: Vyzývať politikov, aby sa zdržali nenávistných prejavov a vytvárania nepriateľov z menšín. Podporovať dialóg a hľadanie spoločných riešení.
• Podpora integrácie menšín: Vytvárať podmienky pre úspešnú integráciu menšín do spoločnosti, napríklad prostredníctvom jazykových kurzov, rekvalifikačných programov a podpory zamestnanosti.
• Posilňovanie medzikultúrneho dialógu: Podporovať aktivity, ktoré spájajú ľudí z rôznych kultúr a prostredí, napríklad kultúrne festivaly, workshopy a dobrovoľnícke projekty.
• Zvyšovanie dôvery v spoločnosti: Podporovať aktivity, ktoré posilňujú dôveru medzi ľuďmi, napríklad komunitné projekty, susedské stretnutia a aktivity zamerané na budovanie vzťahov.

tags: #sociálny #dištanc #majorita #voči #menšinám #prieskum