Sociálny dištanc majorít voči menšinám na Slovensku: Rastúci problém a jeho dôsledky

V súčasnej slovenskej spoločnosti sa čoraz viac prejavuje znepokojivý trend - rastúca sociálna vzdialenosť medzi majoritou a rôznymi menšinami. Tento jav, ktorý podrobne skúma aj Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry, má hlboké korene a potenciálne negatívne dopady na súdržnosť a fungovanie spoločnosti.

Čo je sociálny dištanc a prečo je dôležitý?

Sociálny dištanc predstavuje mieru, do akej spoločnosť akceptuje inakosť a je ochotná vytvárať vzťahy s ľuďmi, ktorí sa odlišujú od majoritnej populácie. Ide o vzdialenosť, ktorú cítime voči iným skupinám obyvateľstva. Ak je táto vzdialenosť príliš veľká, môže to viesť k oslabeniu vzájomnej dôvery a k problémom v spolužití. V spoločnosti, kde prevláda sociálny dištanc, existuje riziko nárastu napätia, predsudkov a diskriminácie.

Prieskumy odhaľujú znepokojivý trend

Inštitút pre verejné otázky realizoval prieskum, ktorý mapoval mieru akceptácie spolunažívania s rôznymi menšinami na Slovensku. Výsledky sú alarmujúce. V roku 2008 by len 32 percent opýtaných prekážalo, ak by sa do ich susedstva nasťahovala moslimská rodina. V roku 2017 toto číslo narástlo až na 73 percent. Tento nárast sociálneho dištancu sa netýka len moslimov, ale aj ďalších menšín, ako sú Rómovia, Aziati, černosi, gejovia a lesby.

Príčiny rastúceho dištancu

Elena Gallová Kriglerová vidí hlavné príčiny tohto negatívneho trendu v dvoch oblastiach:

1. Nedostatok vzájomnej empatie a schopnosti žiť spoločne v rozmanitej krajine: Spoločnosť sa nedostatočne učí vzájomnému porozumeniu a akceptácii odlišností. Chýba nám schopnosť vcítiť sa do situácie iných a pochopiť ich perspektívu.
2. Politický diskurz a vytváranie nepriateľov z menšín: Spôsob, akým politici komunikujú o menšinách vo verejnom priestore, má zásadný vplyv na postoje verejnosti. Ak politici z menšín vytvárajú nepriateľov, prispievajú k nárastu strachu a nedôvery. Tento jav sme v minulosti mohli pozorovať voči Maďarom, v súčasnosti voči Rómom a migrantom. Tento negatívny diskurz vytvára v spoločnosti dojem, že odmietanie a dištancovanie sa od menšín je v poriadku a dokonca správne.

Verejný diskurz ako kameň úrazu

Spôsob, akým sa o menšinách hovorí vo verejnom priestore, je kľúčový. Negatívne stereotypy a zjednodušujúce súdy prispievajú k nárastu predsudkov a nedôvery. Dôležitú úlohu v tomto procese zohrávajú aj médiá, ktoré síce často informujú o problematikách týkajúcich sa menšín, ale zároveň dávajú priestor aj politikom, ktorých vyjadrenia môžu prispievať k nárastu sociálneho dištancu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vzdelávanie a osobná skúsenosť ako cesta k zmene

Na porozumenie témy a zmenu postojov verejnosti má vplyv viacero faktorov. Jedným z nich je vzdelávací systém. Školy by mali učiť deti vzájomnej akceptácii a rešpektu k odlišnostiam. Dôležité je vytvárať prostredie, v ktorom sa deti z rôznych prostredí a menšín cítia prijaté a rovnocenné. Rovnako aj na pracovisku je dôležité učiť sa spolunažívať a rešpektovať odlišnosti. Ak sa naučíme spolunažívať v mikro-priestoroch, odrazí sa to na celkovom fungovaní spoločnosti.

Inšpirácia v zahraničí: Portugalsko a Škandinávia

Existujú krajiny, ktoré k menšinám a cudzincom pristupujú odlišne ako Slovensko. Napríklad Portugalsko aktívne láka cudzincov do krajiny, pretože si uvedomuje ich prínos pre sociálny systém a ekonomiku. Zistilo sa, že cudzinci prispievajú do sociálneho systému viac než z neho berú a taktiež viac podnikajú. Okrem toho má Portugalsko dobre nastavené mechanizmy integrácie. Postoje verejnej mienky voči cudzincom sú v Portugalsku úplne opačné ako na Slovensku. Napriek vysokému počtu migrantov, len tri percentá obyvateľov majú voči nim negatívne postoje.

Podobný prístup majú aj škandinávske krajiny, ktoré vnímajú cudzincov ako svojich vlastných obyvateľov. Napríklad Nóri tvrdia, že Nórom je každý, kto žije v Nórsku a rozmanitosť je bohatstvom krajiny.

Dôsledky sociálneho dištancu a cesta k náprave

Sociálny dištanc má negatívny vplyv na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a na celkovú atmosféru v krajine. Vplýva na to, ako krajina funguje. V súčasnej atmosfére je ťažké ľuďom vysvetľovať, prečo je sociálny dištanc zlý, pretože majú strach hlboko zakorenený.

Na Slovensku je nízka dôvera nielen voči menšinám, ale aj medzi ľuďmi navzájom. Je potrebné zmeniť atmosféru v krajine a začať budovať spoločnosť, ktorá je otvorená, tolerantná a rešpektujúca voči všetkým.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #dištanc #majorita #voči #menšinám #prieskum