Sociálny experiment: Definícia a kľúčové aspekty

V súčasnosti je pomerne jednoduché natrafiť na pojem experiment, najmä v súvislosti s internetovými videami, ktoré sa prezentujú ako "sociálne experimenty". Avšak, samotné pomenovanie niečoho ako experiment nezaručuje, že ním skutočne je. Cieľom tohto článku je priblížiť problematiku sociálneho experimentu a objasniť, čo ho definuje. Experimentálna metóda má v kvantitatívnom výskume kľúčové postavenie, pretože ako jediná dokáže preukázať kauzálne dôsledky sociálneho pôsobenia.

Hypotézy a výskumné otázky

Začnime od základov, a to hypotézou. Hypotéza predstavuje predpoklad o určitom jave. Ako príklad môžeme použiť typickú tému "sociálnych experimentov" - pomoc dobre oblečenému pánovi verzus pomoc otrhanému bezdomovcovi. Jedna z možných hypotéz by mohla znieť: oblečenie ovplyvňuje spôsob, akým k nám druhí pristupujú. Predpoveď, ktorá z tejto hypotézy vyplýva, by mohla byť nasledovná: "Dobre oblečenému pánovi pomôže viac ľudí ako otrhanému bezdomovcovi."

Pri formulácii hypotéz je ideálne vychádzať zo zistení vedeckých výskumov, čo poskytuje pevný základ. Ak nemáme k dispozícii dostatok spoľahlivých podkladov, prípadne ak si rôzne zdroje navzájom odporujú, namiesto hypotézy a jej predpokladov najskôr stanovíme výskumnú otázku.

Premenné

Ďalším základným pojmom je premenná. Premenná predstavuje prakticky čokoľvek, čoho hodnota sa mení, prípadne čo existuje vo viacerých variantoch. Napríklad vek, poradie v súťaži, rod. Ak sa pozrieme na náš príklad s dobre oblečeným pánom a otrhaným bezdomovcom, ľahko identifikujeme premenné. Prvou je oblečenie figuranta, ktoré nadobúda buď otrhanú bezdomoveckú "povahu", alebo je na prvý pohľad drahé. Podľa charakteristík rozlišujeme niekoľko typov premenných.

Experimentálne vs. neexperimentálne metódy

Zjednodušene povedané, existujú dva spôsoby, ako testovať stanovenú hypotézu alebo hľadať odpoveď na výskumnú otázku. Buď budeme sledovať, čo sa udeje bez nášho zásahu, alebo začneme s niektorým aspektom prostredia manipulovať a pozorujeme vplyv na premenné, ktoré nás zaujímajú. Pokiaľ bez zásahu pozorujeme a zbierame dáta, ide o tzv. observačný výskum.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Výhodou tohto typu výskumu je, že vďaka absencii akýchkoľvek zásahov výskumníka poskytuje predstavu o danom jave v prirodzenom prostredí. Avšak, tieto dáta nám neumožňujú tvrdiť čokoľvek o príčinnej súvislosti (kauzalite) medzi nimi. Ak by sme sa napríklad rozhodli bez zásahov pozorovať mesto a zaznamenali by sme, že ľudia skutočne pomáhajú častejšie dobre oblečeným pánom než bezdomovcom (keď sa im prihodí niečo zlé), nemôžeme vyhlásiť, že príčinou je otrhané oblečenie. Môžeme tvrdiť len to, že v núdzi je otrhané bezdomovecké oblečenie tzv. prediktorom pre zníženú nápomocnosť od iných, pretože oba javy sa objavujú súčasne.

S korelačnými zisteniami ide ruka v ruke problém tertium quid (tretia osoba, prípadne vec neurčitého charakteru). Ide o to, že v skúmanom jave môže vystupovať ďalšia premenná, o ktorej existencii však nevieme. A práve tá môže byť skutočnou príčinou pozorovaných zmien. V našom príklade by takouto treťou premennou mohol byť napríklad zdravotný stav. Ľudia mohli prejaviť menšiu ochotu pomôcť nie preto, že by bol figurant oblečený ako bezdomovec, ale z obavy, že by sa mohli nakaziť, pretože ľudia s výzorom bezdomovca častejšie prenášajú infekčné ochorenia.

Čo je experiment?

Hlavný rozdiel experimentálnych výskumných metód oproti neexperimentálnym spočíva v zásahu výskumníkov. Manipulujeme jednou premennou a zisťujeme, aké zmeny nastali v hodnotách druhej premennej. Zároveň však manipulácia prebieha v kontrolovaných podmienkach, ktoré by mali eliminovať vplyv potenciálnych "tretích" premenných. Snažíme sa totiž docieliť, aby na začiatku experimentu boli všetky podmienky rovnaké, s výnimkou jedinej premennej, a to tou, s ktorou manipulujeme.

Logika experimentu teda nie je zložitá. Meníme hodnotu premennej, o ktorej sa domnievame, že je príčinou niektorého javu (teda kauzálnou premennou) a sledujeme, či došlo k príslušnej zmene v hodnotách druhej premennej (teda sa na nej daný jav prejaví). Teraz sa vrátime k nezávislej a závislej premennej. V našom príklade je nezávislou premennou odev figuranta. Upravujeme ho buď na otrhaný, alebo na drahý „štýl“. Jednotlivé nami nastavované "hodnoty" nezávislej premennej (v našom príklade bezdomovecké a drahé oblečenie) sa označujú ako rôzne podmienky experimentu. V oboch prípadoch ide o experimentálne podmienky, pretože zisťujeme vplyv niektorej možnej príčiny (nezávislej premennej). Náš príklad predstavuje typ experimentu, v ktorom nájdeme dve experimentálne podmienky. Buď má figurant na sebe otrhané bezdomovecké oblečenie alebo slušné a drahé oblečenie.

S prípadnou kontrolnou podmienkou by to mohlo byť vtipné. Môže sa zdať, že snaha zbaviť sa nezávislej premennej (oblečenie) vedie k nahému figurantovi. Nezávislá premenná je našťastie uchopená trochu inak, totiž nie samotným oblečením, ale jeho "úrovňou", respektíve sociálnym statusom, ktorý sa asociuje s niektorým typom oblečenia. Ako kontrolná podmienka tak postačí priemerne oblečený figurant.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Posledným dôležitým faktorom je kontrola podmienok. Keď vyberieme nezávislú premennú, treba kontrolovať všetkých ostatných "kandidátov", ktorí by mohli byť príčinou pozorovaného javu/zmeny (mohli by pôsobiť ako kauzálna premenná). Niekedy to môže byť problematické a treba brať do úvahy aj povahu skúmanej vzorky. Jej kľúčové vlastnosti by mali zodpovedať celkovej populácii, inak budú výsledky skreslené. Ak by sme napríklad pokus s figurantom v bezdomoveckom outfite skúšali na námestí pri proteste „cynických oblúd“ a s dobre oblečeným pánom pre zmenu na námestí v čase „zrazu filantropov“, výsledky by ozaj nemuseli súvisieť len so zjavom figuranta.

Sociálne experimenty a etika

Sociálne experimenty vyzerajú často ako hra, v ktorej nikto neurčuje pravidlá. Spoločnosť však dokáže zhodnotiť, kto dopadol lepšie a kto uspel menej. V tomto experimente ľudia hodnotili svoj úspech na škále od 1 do 10. Výsledky boli úplne odlišné. Aj bez toho, aby ste vedeli hovoriť plynule po anglicky, určite pochopíte, o čo vo videu ide. Hodnotenia ľudí, keď hodnotili samých seba, sú väčšinou celkom nízke. Tento experiment dokazuje, že máme tendenciu k podceňovaniu sa. Mnoho z nás sa nedokáže zhodnotiť objektívne. Pravdepodobne vnímame viac svoje nedostatky ako svoju silu, vytrvalosť, sebazapretie a úspech, ku ktorému to vedie.

Sociálny výskum a jeho zvláštnosti

Sociálne javy majú na rozdiel od iných javov isté výnimočnosti, ktoré súvisia s charakterom človeka. Sociálne javy sa skúmajú medzi jednotlivcami navzájom, jednotlivcom a skupinou a skupinami navzájom. Vníma sa intenzita pôsobenia, pozitívne/negatívne pôsobenie, dĺžka pôsobenia, možnosti zvýšiť/znížiť intenzitu. Majú charakter spolupráce, žičlivosti, súťaženia, súperenia, závisti či pohŕdania. Sociálne javy možno považovať za kultúru národa.

Zvláštnosti sociálnych javov:

• Skúmajú sa na vzorke ľudí, ktorú nemožno presne určiť.
• Osoby vnášajú individuálne názory, myšlienky.
• Zámery, ciele, postoje jednotlivca môžu byť skryté.
• Početnosť jednotlivcov, ktorí môžu byť predmetom výskumu, môže byť rôzna.
• Sociálne javy sa navzájom ovplyvňujú.
• Náhodilosť - je veľmi ťažké odlíšiť zákonitosť od náhodilosti.

Vlastnosti sociálnych javov:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Neuzavretosť - nie je konečná podoba, jav sa môže meniť.
• Dynamičnosť - premena javov.
• Hromadnosť - veľké množstvo jedincov.
• Javy treba skúmať v okolí, kde sa odohrávajú - v natívnom prostredí.

Typológia a druhy sociálneho výskumu

1. Prieskum - rozsahom, hĺbkou a dĺžkou trvania menej náročná činnosť prieskumu, často sa neformujú ani hypotézy.
2. Výskumná sonda - zúžený zber informácií, prehĺbený na konkrétnych problémoch.
3. Výskum - základný/aplikovaný zber informácií. Základný - analyzujú sa problémy spojené s vývojom sociológie. Aplikovaný - zaoberá sa praktickými problémami - v sociológií problémy rodiny, verejnej mienky, podniku, vzdelanosti.

Druhy sociologických výskumov: členenie - vecné, metódy a techniky, historický vývoj.

• Kvalitatívny výskum - postup je viac individualizovaný. Činnosti vo výskume sú rozdelené podľa relatívne uzatvorených etáp, každá etapa má špecifický cieľ.
• Kvantitatívny výskum

Typológia sociologických výskumov:

• Diagnostický výskum - popisný, sledujúci čiastkové charakteristiky skúmaného problému. Často je iba predvýskumom väčšieho výskumu. Získavajú sa prvé informácie o skúmanom jave, s menšou početnosťou respondentov, cieľom je sledovať intenzitu sociálnych javov.
• Empirický výskum - výskum systematicky zhromažďujúci informácie vedeckými prostriedkami. Overuje hypotézy, získané výsledky možno považovať za hodnoverné podklady.
• Chronologický výskum - výskum časového úseku, kt. sa skúma vývoj sociálneho javu.
• Komparatívny výskum - porovnávajúci sociálne javy z rozličného pohľadu.
• Kontrolný výskum - na pozorovanie a porovnávanie 2 výskumných súborov, z kt. 1 má charakter kontrolného súboru, v ňom sa podmienky nemenia. Menia sa len vo výskumnom súbore.
• Orientačný výskum - predbežný, nezáväzný zber informácií, zisťuje či má zmysel robiť väčší výskum, pretože ten môže byť drahý.
• Terénny výskum - zber informácií v teréne, na pracoviskách
• Verifikačný výskum - rozložený na dotazovanie, kt. sa potvrdzuje pravdivosť respondentov

Sociálny výskum môže skúmať trh, kde sa realizuje analýza zákazníkov, úroveň predaja výrobkov, vzťah výrobcu, predajcu a zákazníka.

Sociologický výskum trhu

Výskum trhu je systematické zhromažďovanie informácií o zákazníkoch, výrobkoch a predajcoch.

• Trh - spotrebiteľský - výrobca, predajca, spotrebiteľ
• priemyselný - najdôležitejšie požiadavky na výrobu a do akej miery sa nechá spotrebiteľ ovplyvniť

Výskum sa musí realizovať aj na úrovni predaja, či neznižuje kvalitu, potom chce lacnejšie predávať. Týka sa aj priemyselného trhu - realizuje sa na trhu výrobkov a aj v oblasti poskytovania služieb výrobcom, získavania informácií o kontraktoch, o jej výskume, o tom, ako sa predpokladá do budúcnosti zabezpečiť trh inovovanými výrobkami.

Z hľadiska spôsobu získavania informácií o kontraktoch, u odberateľov hovoríme o metódach:

• primárne spôsoby - priame informácie
• sekundárne spôsoby - slúžili najprv na iné účely

Metodický a technický aparát výskumu trhu preberá sa z matematiky, štatistiky, prognostiky. Pojem výskum trhu sa zamieňa s marketingovým výskumom - marketingový výskum je širší pojem. Výskum trhu sa zaoberá len výrobcom, predajcom a odberateľom. Marketingová analýza - akékoľvek informácie, ktoré sú potrebné na fungovanie marketingu.

Špecifiká sociologického výskumu

Skúmať ľudí je oveľa zložitejšie ako akýkoľvek iný výskum kvôli tomu, že najprv potrebujeme súhlas na spoluprácu s človekom - v úvode dotazníku je uvedené, či súhlasí. Prípadne uviesť odmenu. Je potrebné realizovať výskum časovo optimálne, aby nezasahoval do voľného času respondentov, príp. ich neobmedzoval v práci. Nemožno robiť výskum, ktorý zasahuje do súkromia respondenta. Aby sme získali čo najviac respondentov, treba ich označiť za odborníkov, ktorých názor je pre nás dôležitý. Špecifickosť z etického a právneho hľadiska. Získané informácie utajovať, použiť len na vedecké účely. Výskumník musí vystupovať ako nestranný pozorovateľ. Výsledky výskumu nemôžu ublížiť respondentovi, príp. jeho rodine, nesmú poškodiť jeho záujmy a preto s nimi výskumníci musia pracovať uvážene, nesprávne použité výsledky výskumu môžu pripraviť respondenta o zamestnanie, spôsobiť škodu, znevážiť.

Etické problémy sú aj v spôsobe skresleného priebehu celého výskumu, napr. pri zisťovaní verejnej mienky sa výberom respondentov výsledok skreslí, výsledok môže byť poznamenaný i spôsobom spracovania - (to, čo je pre nás neprijateľné vynecháme).

Z metodologického hľadiska si treba všimnúť:

• reliabilita výskumu - spoľahlivosť, treba robiť výskum na tej istej vzorke viackrát, ide o minimálne prítomnosť náhodných chýb v priebehu výskumu, ľuďom sa mení nálada, komplexné posúdenie reliability sa vyjadruje koeficientom reliability - odvodzuje sa z korelácie medzi 2 meraniami skúmaného javu.
• validita - vyjadruje do akej miery je výskumník schopný skúmať to, čo v skutočnosti chce skúmať, týka sa nielen obsahu výskumu, ale hlavne voľby výskumných metód, kt. majú validitu zabezpečiť, týka sa výsledku, zberu informácií aj výsledkoch, kt. sa dosiahli jednorázovým zberom inf., možno ju zabezpečiť porovnaním výsledkov, kt. boli dosiahnuté rozlišnými metódami, existuje nezávislý zdroj - matrika, respondent predstavuje zdroj závislý na dostupnosti materiálu, inf. kt. o ňom máme (o všetkých ľuďoch sú informácie - primárne - rodný list + sekundárne - občiansky preukaz).

Podľa úrovne znalostí v oblasti možno realizovať úspešné výsledky okolo 92%. Sociálny výskum je z etického hľadiska diskutabilný aj vtedy ak sa výskumník rozhodne propagovať nekvalitné výrobky, nesprávne politické rozhodnutia.

Druhy sociologického výskumu

• Monografický - všestranný popis 1 javu, veľa premenných + hodnoty + väzby - prípadová štúdia.
• Diagnostický - či sa objavuje/ako často sa vyskytuje jav - sledujú sa hodnoty - vybrať vlastnosti.
• Explanačný - výkladový, vysvetlenie pôvodu vlastností + fakt existencie, príčiny
• Prognostický - predvídanie budúcej udalosti, značne dlhodobý proces premien javu

Podľa druhu výskumného plánu:

• Formulatívny - predstavy o objekte sú nejasné, treba formulovať - presne formulovať hypotézy
• Opisný - deskriptívny - systematický opis kvantitatívno/kvalitatívnych javov, zvláštností, prvky musia byť definované
• Experimentálny - dostatok faktov umožňuje overenie hypotéz, predpokladov
• Štatistický - pozorovanie masových javov, s určitou % pravdepodobnosťou, podľa pravidiel
• Typologický - vyčlenenie typov v rámci celku - predbežne intuitívne/na základe precíznej analýzy, kvalitatívny opis typu
• Historický - zistenie vzniku a priebehu formovania soc. javu, zhromažďovať údaje
• Prípadové štúdie - monografické skúmanie vybraných objektov

Cieľ výskumu:

• Teoretický - kumulovanie teórie, zovšeobecňovať poznatky
• Explanačný - odhaliť závislosti a regulárnosť
• Verifikačný - overenie riešení, kontrola zákonitostí výsledkov, intenzita a hĺbka s akou sa javy skúmajú
• Základový - objavenie nových princípov, uviesť príčiny a zákonitosti, dlhodobosť, využívanie mnohých prostriedkov, nákladnosť. Hľadá príčiny a vysvetľuje javy.
• Aplikovaný - odhaliť existujúce zákonitosti, opiera sa o základný, ako využiť závery základného
• Prieskum - ide do šírky, nie do hĺbky, má opisný charakter, uskutočňuje sa počas krátkeho času, slúži na utvorenie si obrazu o celkovom jave

Podľa toho, ktoré znaky skúma:

• Komplexný - všetky významné aj menej významné znaky
• Čiastkový - parciálny, skúma len niektoré znaky

Špecifické druhy výskumu:

• Výskum verejnej mienky - stav a zmeny zmýšľania obyvateľov - metóda reprezentatívnej skupiny
• Sociografický výskum - všestranný obraz javu - teritoriálne určený
• Kauzistický - systematické štúdium jednotlivých prípadov, kt. charakterizujú hromadný jav
• Zúčastnený - profesionáli sú súčasťou skupiny pri práci, pritom plnia výskumný program
• Sociologický prieskum - na operatívne potreby politicko-správnych orgánov
• Terénny výskum - priamo na mieste skúmania, kde sa soc. javy vytvárajú
• Porovnávací - porovnávanie odlišností medzi reálnymi súbormi

Etapy sociologického výskumu

1. Prípravná
2. Zber informácií
3. Vyhodnotenie informácií
4. Publikovanie výsledkov

Prípravná - oboznamuje sa s ňou výskumník s problémom. Pozostáva z:

a) výber témy, formulácie predmetu - čo ideme skúmať

b) štúdia dostupnej literatúry - problém už mohol byť skúmaný, ak nie,

c) predbežnej analýzy - zistiť svoje možnosti, je potrebné sa zaoberať výberom skúmanej vzorky - náhodný výber, zákonité výbery - 1. stupňová, 2 stupňová, viacstupňová zákonitosť. Viacstupňová - napr. obyvatelia mesta, kt. majú telefón, vyberá sa každý 10ty v zozname. Výber vzorky rozhoduje o pravdivosti výskumu.

d) formulácie cieľov, cieľ výskumu - čo chceme získať

e) vymedzenia úloh výskumu - úlohou je získať dostatok dôkazov,

f) formulovania hypotéz - predpoklad, kt. na základe informácií o skúmanom jave v prípravnej fáze naformuluje samotný výskumník, Hypotéza je predpoklad vyslovený na základe informácií o skúmanom jave. Naformuluje ho samotný výskumník. Existuje východzia a počas výskumu môžu vznikať pracovné hypotézy, v priebehu celého výskumu hypotézy dokazujeme. Hypotéza je významným prvkom pohybu poznania k novým objavom. Vzniká na základe známych poznatkov, vychádza však za ich hranice, predpokladá niečo nové, čo nebolo ako fakt nikde formulované. Hypotéza formuluje nové tvrdenia, ktorých pravdivosť nebola doteraz preukázaná. Aktívne pôsobí na ďalší rozvoj vedeckého poznania. Umožňuje zhromažďovanie a systematizáciu nových faktov a podnecuje k novým výskumom. Dobre formulovaná hypotéza je zároveň aj projektom riešenia problému. Hypotézy formulované neurčito, vágne, nemôžu tvoriť funkciu projektu. Kvalitu hypotézy možno posudzovať aj podľa toho ako presne odporúča pre ďalšie vedecké poznávanie. Poznávacia hodnota hypotézy spočíva v tom, že objasňuje všetky známe fakty a je schopná predvídať nové, doteraz nepublikované fakty.

g) výber výskumných techník zberu informácií - dotazník, rozhovor, pozorovanie, experiment, štúdium dokumentov. Dotazník je len doplnkovým typom získavania informácií.

h) výber metód vyhodnotenia získaných údajov - tabuľky, grafy, diagramy alebo aj vzťahová analýza príčin, prečo sú takéhoto výsledky. Výsledky môže vyhodnotiť len profesionál.

• Zber informácií
• Vyhodnotenie informácií
• Publikovanie výsledkov

1. Sociologické podmienky sú premenlivé, preto je veľmi dôležitý výber témy
2. Treba spĺňať konkrétnosť témy.
3. Treba brať do úvahy finančnú náročnosť.

Okrem toho či ide o výskum praktický - riešiaci konkrétny problém alebo teoretický - ktorý má posunúť vedu. Existujú 2 druhy problémov. Sú základným zdrojom problémov, ktoré riešia výskumníci. Rozvoj samotnej vednej disciplíny, v kt. sa výskum realizuje. Ak by sa oba zdroje problémov nerozvíjali, vznikli by krajnosti: ak by riešili len praktické problémy, mal by charakter prakticizmu a veda by stagnovala ak by sa riešili len problémy vedy, prax by nedostala dosť podnetov a informácií a dochádzalo by k zastávaniu praktických.

Skúmanie v sociológií je spojené s faktami a poznatkami. Výsledok akéhokoľvek riešenia problému v spoločnosti je poznávanie faktov. Každá veda sa opiera o fakty. Vedecké fakty musia byť zachytené objektívne a nemožno s nimi zaobchádzať ľubovoľne. Nemožno vynechať alebo zamlčať fakty, kt. sú dôležité pre objektívne vyhodnotenie skutočností. Takýto subjektivizmus pri práci s faktami znemožňuje odhaliť objektívne vzťahy a poznať objektívnu skutočnosť. Skresľovať výskum možno aj preto, pokiaľ nie sú dostupné skutočné fakty. Pri zachytávaní faktov sa prejavujú aj individuálne rozdiely činnosti bádateľov. Objektívne - schopnosti komunikovať, zostaviť dotazník, neschopnosť správne vyhodnotiť výsledky.

Formulovanie problému výskumu znamená opustiť hranice poznaného a pohybovať sa v oblasti nepoznaného. Za nepoznané sa považujú nové informácie, ktoré sa získavajú pre sociálnu objednávku. Sociálna skutočnosť je zložitá, prebieha v nej veľa procesov, kt. sa navzájom prelínajú a preto sa veľmi ťažko odhaľujú. Preto niektoré fakty unikajú, iné výskumník nechá uniknúť ako menej dôležité a ďalším pripíše väčší význam ako v skutočnosti majú. S faktami možno pracovať v nasledovných etapách:

• zhromažďovanie faktov
• porovnávanie faktov, triedenie a hodnotenie
• hľadanie súvislostí medzi nimi

Do prípravnej fázy môžeme začleniť aj predvýskum. Predvýskum je súčasťou prípravnej etapy. Môže byť náhodný alebo zákonitý, je to realizácia zberu informácií na malej vzorke respondentov, ktorý nám potvrdí správnosť výberu otázok v dotazníku alebo osobné predpoklady pre vedenie rozhovoru s inými ľuďmi.

Ciele a úloha výskumu

Cieľ - čo chceme získať/dosiahnuť (napr. zozbierať dostatok inf. o tom, aby sme mohli zistiť kt. drogy sa najčastejšie konzumujú, prečo a kde)

Úloha - čo všetko sa urobí, aké sú kroky, aby sa výskum mohol objektívne realizovať, napr. preštudovať literatúru, vybrať skúmanú vzorku.

Vzorka musí byť reprezentatívna, reprezentuje určitú kategóriu ľudí. Nikdy nemôže byť vyčerpávajúca. Výber vzorky -v sociológií metóda = výberu vzorky, náhodne/zákonite, jednostupňový/viacstupňový výber, technika = spôsob zisťovania, dotazník/pozorovanie/rozhovor/experiment procedúra = spôsob vyhodnotenia výsledkov, kvantitatívne/kvalitatívne. V sociologickom výskume nehovoríme o ľuďoch ale respondentoch.

Predbežná analýza

1 - spôsob výberu výskumnej vzorky:

• náhodilý - nikým sa neobmedzujeme, zbierame inf. napr. od toho, koho stretneme
• zákonitý - vyberáme napr. región, vek, pohlavie

Rozhoduje o objektívnosti a pravdivosti výsledkov výskumu.

2 - Výber výskumnej metodiky, techniky - akým spôsobom sa informácie od respondentov budú získavať. Napr. dotazník je považovaný len za pomocnú metódu, kt. treba doplniť inou.

3 - Zvážiť, na akej úrovni vyhodnotíme zistené informácie:

• kvantitatívne vyhodnotenie - čísla, tabuľky, grafy
• vzťahová analýza - zistenie príčin týchto štatistických údajov (veľmi ťažký proces, môže ho urobiť len profesionál).

Čo si z toho celého odniesť?

V predchádzajúcich riadkoch sme si priblížili problematiku psychologického experimentu a sociálneho výskumu. Na pojem experiment dnes možno natrafiť na rôznych miestach. Vďaka znalosti jeho princípov však nebude problém zistiť, či je takéto označenie na mieste.

tags: #sociálny #experiment #definícia