
Móda a vnímanie hodnoty sú fascinujúce oblasti, kde sa prelínajú psychologické a sociálne aspekty. Ako spotrebitelia často podliehame vplyvu značky a marketingu, čo môže skresliť naše vnímanie skutočnej hodnoty produktu. Zaujímavým príkladom je sociálny experiment s topánkami, ktorý odhalil, ako ľahko sa dá manipulovať s našim vnímaním kvality prostredníctvom prostredia a prezentácie.
Spoločnosť Payless, známa predajom obuvi za prijateľné ceny, sa rozhodla otestovať silu značky a vytvorila falošný butik s názvom Palessi v luxusnej lokalite Santa Monica. Prenajali si priestory po bývalom obchode Armani a interiér navrhli tak, aby pripomínal butiky najdrahších značiek sveta. Do tohto prostredia umiestnili lacné lodičky za 20 dolárov a topánky za 40 dolárov.
Pomocou reklamnej agentúry DCX Growth Accelerator pozvali na otvorenie butiku skupinu influencerov. Predstavili im novú spoločnosť Palessi a umožnili im obdivovať vystavené produkty. Influenceri, nevediac o skutočnej cene a pôvode topánok, nešetrili chválou na materiály, dizajn a výrobu. Jeden z nich dokonca ponúkol za pár topánok 640 dolárov. Spoločnosť napokon všetkým nakupujúcim vrátila peniaze a odhalila, že išlo o experiment.
Tento experiment ukázal, ako veľmi ovplyvňuje prostredie a značka naše vnímanie hodnoty. Ľudia boli ochotní zaplatiť oveľa viac za topánky, ktoré vnímali ako luxusné, hoci v skutočnosti išlo o lacné produkty.
Balenciaga je značka, ktorá neustále prekvapuje a priťahuje pozornosť svojimi jedinečnými dizajnmi a odvážnymi spoluprácami. Od jej skromných začiatkov v roku 1919 až po kontroverzné a šialené produkty, Balenciaga sa stala ikonou módneho priemyslu.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Niektoré zaujímavosti o značke Balenciaga:
Či ju už milujete alebo nenávidíte, Balenciaga neustále prekvapuje svet a demonštruje silu značky pri ovplyvňovaní spotrebiteľského dopytu.
Myšlienka podnikateľského plánu skrsla v Borisovej hlave už počas puberty. „Nápad sa črtal v mladosti, keď som vnímal a neskôr kupoval prvé značkové tenisky. Ten pocit a stav stále nových tenisiek ma napĺňal a bavil natoľko, že som sa ho odmietol vzdať. Prvotne som si tenisky šetril a umýval skoro po každom použití. Časom sa mi tenisky kopili a neubúdali, pretože od 15-tich rokov som žiadne z nich nezničil.“
Fakt, že Borisove tenisky vyzerali vždy ako práve kúpené v obchode, prilákal aj pozornosť jeho blízkeho okolia. Časté opakovanie tejto otázky zasadilo myšlienku na projekt a neskôr aj samotný štart. Za oceánom tento koncept fungoval, Boris si preto povedal, že je čas vyskúšať to. Svoju prvú čistiareň tenisiek predstavil okolo roku 2016/2017. Išlo o obdobie, kedy sa začala rozrastať lokálna komunita okolo fanúšikov a zberateľov tenisiek.
„V našom teniskovom podnebí začal rapídne stúpať záujem o topánky s príbehom, čiže o limitované, zberateľské kúsky. Ručná prácaČistenie, ktoré Šťastné Boty ponúkajú, je poctivá ručná práca, tak ako to robili naši predkovia. „Akurát sme sa posunuli od vedra s vodou k skleneným nádobám s emulziou. Taktiež sa nepoužíva jedna kefa, ale viacero kefiek, ktoré sa delia podľa tvrdosti. Za tri roky fungovania projektu Šťastné Boty, sa podarilo zrenovovať viac ako 1 000 párov. „Samozrejme, táto cena nie je retailová, ale resellová, čo znamená, že tenisky z roku 2014 už nekúpime v kamennej predajni, ale iba od zberateľa/resellera.“
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Čo sa týka ceny čistenia tenisiek, za najvyšší program si zaplatíš 35 eur. Služby čistenia tenisiek však zďaleka nevyužívajú len bežní zberatelia, ale aj známe osobnosti, ako Separ či Pil C, ktorí si službu pochvaľujú.
„Separovu reakciu som videl naživo, pretože mi ich osobne doniesol aj si ich preberal. Bol veľmi spokojný, čo neskôr potvrdili aj jeho stories na Instagrame. S Lukášom to išlo cez manažéra, tak som prvotnú emóciu nezachytil. Každopádne prišli slová spokojnosti a pochvaly. Tohtoročný hit a model za cenu autaBoris však nie je len profesionálom v oblasti čistenie tenisiek, dokonale sa vyzná aj v teniskových trendoch. „Vytiahli sa nové aj staršie colorways ktoré sa opätovne releasujú. Tenisky sú pekné a hlavne zaujímavé aj pre výšku sumy, ktorú si vie človek zarobiť opätovným predajom tenisiek. Za pozornosť podľa odborníka stojí aj limitované spojenie značiek Dior a Air Jordan, v prípade modelu Jordan Retro High 1. „Osobne to vnímam ako kolaboráciu roka!“ Ich momentálna cena sa pohybuje na úrovni 23 000 eur.
Boris taktiež prezradil, že aj Slováci sú do tenisiek ochotní investovať. Podľa jeho pozorovaní v čistiarni, sa priemerné výdaje za tenisky pohybujú okolo 266 eur. Ak sa pozriem viac do hĺbky tak maximálna suma, ktorú ľudia dajú za tenisky je cca. 120 eur. Objasňuje pritom, že aj dnes je stále veľa ľudí, ktorí si kúpia tenisky, no nikdy si ich neobujú.
„Možno by som to rozdelil na dve skupiny ľudí. Prvá sú takzvaní snekerheads. Sú to ľudia, ktorí majú radi tú hru a žijú ju. To znamená, že sú z nich zberatelia, ktorí majú buď osobný vzťah k danému modelu, alebo ich to napĺňa ako hobby.“Ak chceš o tejto skupine vedieť viac určite si pozri filmové spracovanie alebo seriál na Netflixe s názvom Sneakerheads.„Druhá skupina sú zákazníci, ale aj bežní ľudia, ktorí vnímajú tenisky ako investíciu. Vznikli aj resell shopy, v ktorých sa zhromažďujú a predávajú takéto limitky. Dá sa povedať, že niektorí to majú ako full time job.“
Budúcnosť je ekologickáNa trhu sa začínajú objavovať aj eko tenisky, ktoré sú vyrobené napríklad z nevyužitého materiálu z tovární alebo z odpadu z oceánu. Veľkým fanúšikom tohto trendu je aj Boris, podľa ktorého je ekologické zameranie pre spoločnosť nevyhnutným krokom vpred a to v každej sfére.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
„Tak, ako sa vytrácajú slamky z našich Aperolov či plast z food-courtov, tak postupne ustupuje aj kožený zvršok zo siluliet ako Stan Smith alebo Superstar od adidasu. Aby som neubral vietor z plachiet firme Nike, tak spomeniem model Space Hippie kde sa používa nezávadný lisovaný odpad.“
Záujem o tenisky počas pandémie rastieVplyv pandémie COVID-19 neobchádza ani teniskový segment. V prípade záujmu o služby čistenia klesol na polovicu. Celkom inak to však je v prípade predaja tenisiek. „Očakávania boli nastavené na prepad. Vízia zakladateľa projektu Šťastné boty je momentálne jasná, chce u ľudí vytvoriť akúsi rutinu či kultúrny návyk. „Od počiatku projektu si prajem, aby ľudia prestali brať tenisky ako niečo, čo mi iba chráni nohy. Niečo, čo mám preto, aby mi nebola zima, prípadne, aby som nechodil bosý. „Následne ho dá do práčky, pretože špinavé oblečenie sa nemá nosiť. Tak ako pár rokov dozadu bolo pre mužov nepredstaviteľné bookovať si termín u holiča a prehnane sa starať o vhodnú kombináciu strihu vlasov a porastu tváre, tak je teraz zvláštne nosiť tenisky do čistiarne na pravidelnej báze,“ dodal.
Šťastné Boty sú príkladom toho, ako sa dá úspešne podnikať v oblasti, ktorá spája módu, ekológiu a starostlivosť o veci.
Mnohí z nás pravidelne vyhadzujú oblečenie a topánky do kontajnerov s logami známych charitatívnych organizácií. Veríme, že sa dostanú k tým, ktorí ich najviac potrebujú. Príbeh nemeckého influencera však ukazuje, že realita je oveľa zložitejšia. A nie vždy zodpovedá očakávaniam darcov.
Nemecký tvorca obsahu sa rozhodol overiť, čo sa skutočne deje s vecami vyhodenými do kontajnerov. Umístil GPS vysielač (AirTag) do páru tenisiek a potom ich hodil do kontajnera Červeného kríža v Mníchove. Zvedavý Moe sa vybral na miesto. V obchode skutočne našiel svoje tenisky, ktoré boli na predaj za 20 konvertibilných mariek (BAM), čo je približne 10 eur. Pracovníčka obchodu potvrdila, že tovar prišiel z Nemecka a priniesol ho majiteľ firmy, ktorý žije v Nemecku, ale pochádza z Bosny.
Experiment vyvolal búrlivú reakciu na sociálnych sieťach a nastolil otázky o transparentnosti činnosti charitatívnych organizácií. Ako vysvetľuje nemecký Červený kríž, len asi 10 % vyzbieraného oblečenia sa dostane priamo k tým, ktorí to potrebujú. Približne 40 % sa predáva do second handov, aj do zahraničia, a polovica sa recykluje na sekundárnu surovinu. Príjmy z predaja podporujú humanitárnu činnosť organizácie - financujú pomoc v krízových situáciách alebo vzdelávanie.
Kto na tom zarobí? Bezpochyby - a nielen charitatívne organizácie. Zisk majú aj spoločnosti zaoberajúce sa exportom odevov, triediace podniky a majitelia second handov v krajinách ako Bosna, Keňa alebo Ghana. V praxi sa vaše topánky alebo bunda môžu predať niekoľkokrát, kým sa dostanú ku konečnému spotrebiteľovi. Zamestnanci obchodov často nevedia, že veci pochádzajú z darov - pre nich sú to len tovary zakúpené od zahraničných dodávateľov.
Cesta darovaných vecí je teda dlhá a nejasná. Ak chcete, aby vaše oblečenie skončilo priamo u tých, ktorí ho potrebujú, zvážte jeho odovzdanie miestnym organizáciám, útulkom alebo domovom osamelých matiek. Keď hodíte veci do kontajnera, podporujete charitu, ale neviete, kde a do rúk koho sa vaše darčeky dostanú. Nie je to však žiadna tajná informácia. Mnoho ľudí pravdepodobne veľmi dobre vie, že Červený kríž predáva oblečenie a výťažok ide na pomoc v inej forme ako mierne opotrebované tričko.
tags: #sociálny #experiment #topánky