Pohľadávka voči konateľovi spoločnosti: komplexný prehľad a riešenia

Pohľadávka predstavuje právo osoby (fyzickej alebo právnickej) požadovať od inej osoby plnenie z určitého záväzku. V kontexte spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) môže vzniknúť pohľadávka voči konateľovi v rôznych situáciách, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, analyzuje rôzne scenáre a navrhuje možné riešenia.

Úvod do problematiky

Vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom je komplexný a riadi sa Obchodným zákonníkom. Konateľ má voči spoločnosti určité povinnosti a v prípade ich porušenia môže spoločnosti vzniknúť pohľadávka. Táto pohľadávka môže mať rôznu podobu a môže vznikať z rôznych dôvodov.

Dôvody vzniku pohľadávky voči konateľovi

Pohľadávka voči konateľovi môže vzniknúť z viacerých dôvodov, medzi ktoré patria:

• Porušenie povinností pri zakladaní spoločnosti: Ak konateľ pri zakladaní spoločnosti porušil svoje povinnosti, napríklad tým, že majetkové vklady do spoločnosti neboli ohodnotené znaleckým posudkom v súlade s § 59a Obchodného zákonníka, môže spoločnosti vzniknúť škoda.
• Konanie v rozpore so záujmami spoločnosti: Konateľ je povinný konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Ak koná v rozpore s týmito povinnosťami a spôsobí spoločnosti škodu, môže mu vzniknúť povinnosť túto škodu nahradiť.
• Poskytnutie bezúročnej pôžičky spoločníkovi/konateľovi: Ak obchodná spoločnosť poskytne svojmu spoločníkovi a konateľovi bezúročnú pôžičku, suma pôžičky síce nepodlieha dani z príjmov, ale nepeňažným zdaniteľným príjmom pre spoločníka alebo konateľa je úrok, ktorý nie je povinný z pôžičky uhradiť. Pri výpočte výšky úroku sa vychádza z úroku, za ktorý poskytuje pôžičky banka, a to v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru.
• Neoprávnené nakladanie s majetkom spoločnosti: Ak konateľ neoprávnene nakladá s majetkom spoločnosti, napríklad ho používa na súkromné účely, môže mu vzniknúť povinnosť nahradiť spoločnosti škodu.
• Vrátenie peňazí od spoločníka: Existujú rôzne spôsoby, akými môže spoločník vrátiť peniaze do spoločnosti, napríklad prevodom zo súkromného na firemný účet alebo do firemnej pokladnice. Hotovostné platby sú však limitované sumou 5 000 EUR.
• Súkromné plnenie spoločníka: Ak firma zaplatí súkromné plnenie spoločníka, daniari to môžu považovať za jeho osobný príjem zo závislej činnosti, ktorý je potrebné zdaniť a odviesť z neho odvody.
• Chybné platby: Ak spoločník uhradí firemné výdavky zo súkromnej karty, môže si ich nechať preplatiť z firemného účtu.
• Predaj majetku spoločníkom spoločnosti: Spoločnosť môže kúpiť majetok od spoločníka. Ak spoločník predá svojej eseročke starší majetok, v prípade, ak ho ako SZČO dovtedy nemal v obchodnom majetku (tj neuplatnil si jeho kúpu v daňových nákladoch živnostníka či inej SZČO), predaj nezdaňuje, je oslobodený.
• Pracovné cesty spoločníka: Spoločník môže pre firmu vykonávať pracovné cesty a firma mu následne dlží cestovné náhrady.
• Nevyplatené mzdy alebo odmeny konateľa: Ak je spoločník zamestnaný vo firme na pracovný pomer alebo na zmluvu o výkone funkcie konateľa, môžu mu vznikať nároky na mzdu alebo odmenu.

Uplatnenie pohľadávky voči konateľovi

Spoločnosť má právo uplatniť si pohľadávku voči konateľovi súdnou cestou. Pred podaním žaloby je vhodné konateľa písomne vyzvať na splnenie povinnosti. V žalobe je potrebné presne špecifikovať dôvod vzniku pohľadávky, jej výšku a požadovaný spôsob uspokojenia.

Špecifické situácie a ich riešenia

• Pohľadávka veriteľa voči konateľovi v prípade platobnej neschopnosti spoločnosti: Ak je spoločnosť platobne neschopná, môže sa veriteľ obrátiť na konateľa a od neho vymáhať nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi. Tento postup je v súlade s § 135a Obchodného zákonníka. Ak konateľ porušil svoje zákonné povinnosti a spoločnosti tým vznikla škoda, je povinný ju nahradiť. Aj keď sa spoločnosť nárokov na náhradu škody vzdala, tie sa stávajú "živými", keď sa na spoločnosť obráti jej veriteľ.
• Vrátenie vkladu a "kríza" spoločnosti: V situácii, keď sa eseročka nachádza v režime "kríza" podľa Obchodného zákonníka, platí zákaz vrátenia vkladu a poskytnutia "plnenia bez primeraného protiplnenia" spoločníkovi. Takto poskytnuté peniaze by mal od spoločníka vymáhať konateľ.
• Pôžička spoločníkovi a úrok: Ak spoločnosť poskytne pôžičku spoločníkovi, úrok by mal byť trhový. Ak sa úrok nestanoví, mal by sa pripočítať k základu dane z príjmov a zdaniť. Úroková úľava je považovaná za zamestnanecký benefit a zdaňuje sa ako príjem zo závislej činnosti.
• Započítanie pohľadávky s dividendou: Záväzok voči spoločníkovi z titulu dividendy je možné započítať s pohľadávkou voči spoločníkovi. Zdaneniu podlieha nielen vyplatenie dividendy v peniazoch, ale aj samotný zápočet.
• Zvýšenie základného imania a jeho zníženie: Pri znížení základného imania, ktoré bolo zvýšené z nerozdeleného zisku, sa suma pripadajúca na tento vklad zdaňuje zrážkovou daňou (7% alebo 10%) pri výplate spoločníkom-fyzickým osobám, a to aj pri zápočte s prípadnými pohľadávkami voči spoločníkovi.
• Kapitálový fond: Výber z kapitálového fondu je možný, ak sa tak firma nedostane do režimu "kríza". Prostriedky kapitálového fondu možno použiť aj na zvýšenie základného imania. Ak však neskôr dôjde k zníženiu, suma zníženia sa zdaňuje na strane spoločníka.

Možnosti "likvidácie" pohľadávok voči spoločníkovi

Existuje niekoľko spôsobov, ako "zlikvidovať" pohľadávky voči spoločníkovi:

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

1. Úhrada v peniazoch: Najjednoduchší a najtransparentnejší spôsob.
2. Započítanie: Započítanie s dividendou, záväzkom z kúpnej zmluvy alebo s cestovnými náhradami.
3. Predaj majetku spoločnosti: Spoločnosť môže predať spoločníkovi majetok a tým znížiť pohľadávku.
4. Pracovné cesty spoločníka: Vyplatenie cestovných náhrad spoločníkovi.
5. Nevyplatené mzdy/odmeny konateľa: Kompenzácia pohľadávky s nevyplatenými mzdami alebo odmenami konateľa.
6. Zvýšenie a zníženie základného imania: Využitie nerozdeleného zisku na zvýšenie základného imania a následné zníženie.
7. Vklad do kapitálového fondu a jeho výber: Vklad do kapitálového fondu a jeho neskorší výber.
8. Odpis pohľadávky: Odpísaná pohľadávka sa dostáva do nákladov firmy, ale ide o nedaňový náklad.

Daňové aspekty

Pri riešení pohľadávok voči konateľovi je dôležité zohľadniť daňové aspekty. Poskytnutie úveru alebo pôžičky nie je príjmom podliehajúcim dani z príjmov. Od úveru a pôžičky je potrebné odlišovať úroky z úveru a pôžičky, ktoré sú predmetom dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov ako príjem z kapitálového majetku. Ak však veriteľ postúpi svoju pohľadávku voči dlžníkovi z poskytnutej pôžičky tretej osobe, príjem z postúpenia pohľadávky už je predmetom dane z príjmov.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

tags: #pohľadávka #voči #konateľovi #spoločnosti