
Sociálne experimenty presviedčania sú fascinujúcou oblasťou výskumu, ktorá odhaľuje zložité mechanizmy, ktoré používame na ovplyvňovanie iných. Jednou z najintrigantnejších myšlienok je, že klamanie samého seba môže byť kľúčové pre úspešné presviedčanie. Prečo by sme to robili a ako to funguje? Tento článok sa hlbšie ponorí do tejto problematiky, preskúma evolučné pozadie sebaklamu, interpersonálny rozmer tohto javu a predstaví relevantné experimenty a teórie.
Od 70. rokov sa objavujú teórie, ktoré naznačujú, že sebaklamy sú adaptívnym znakom mysle. To znamená, že nám pomáhajú prežiť a rozmnožiť sa. Z evolučného hľadiska to bola veľká záhada. Prečo by sme mali klamať sami sebe? Ak by sme sebaklamy iba fingovali, hrozilo by, že by ich ľudia prekukli, lebo by sme sa červenali alebo vykazovali iné znaky, ktoré by prezrádzali, že klameme. Ak sme však presvedčení o svojej vlastnej "pravde", je pravdepodobnejšie, že presvedčíme aj ostatných.
Robert Trivers, legenda evolučnej biológie a psychológie, patrí k zástancom tejto teórie. Tvrdí, že sebaklam nám umožňuje prezentovať sa v lepšom svetle, čím zvyšujeme svoju atraktivitu pre potenciálnych partnerov a posilňujeme svoju pozíciu v sociálnych interakciách. Spolupráca sa jednoducho vypláca.
Problémom sebaklamov je, že ich používame aj v prípadoch, ktoré s evolučnou výhodou nijako nesúvisia. Nový výskum o sebaklamoch ukazuje, že majú interpersonálny rozmer, lebo slúžia na klamanie druhých.
Nedávny výskum sa zameral na interpersonálny rozmer sebaklamu a jeho úlohu pri presviedčaní. Výskumu sa zúčastnilo o niečo viac ako 300 ľudí, ktorým bola za účasť na experimente sľúbená finančná odmena. Ich úlohou bolo presvedčiť iných ľudí, že Mark, fiktívna postava, je buď sympatický, alebo nesympatický človek.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Experiment mal niekoľko fáz, počas ktorých ľuďom ukazovali videá, ktoré vykresľovali Marka buď pozitívne, alebo negatívne. Ako sa ukázalo, ľudia boli v prísune informácií o Markovi výrazne selektívni. Ak o ňom mali napísať pochvalnú ódu, videá zastavili čoskoro po tom, čo im pustili snímky, ktoré ho vykresľovali pozitívne. Naopak, ak mali Marka ohovárať, vyhľadávali negatívne informácie. Tento selektívny prístup k informáciám naznačuje, že sa podvedome snažili vytvoriť si skreslený obraz o Markovi, ktorý by im uľahčil presviedčanie ostatných.
Okrem sebaklamu zohráva dôležitú úlohu pri presviedčaní aj konformita a sociálny vplyv. Konformita označuje zmenu v správaní alebo presvedčení jedinca v dôsledku skutočného (alebo domnelého) tlaku zo strany skupiny. Prejavuje sa vtedy, keď sa jedinec prispôsobuje názorom, postojom, hodnotám alebo správaniu skupiny, do ktorej patrí alebo chce patriť. Tento tlak môže byť explicitný (priamy), napríklad keď nás niekto priamo žiada, aby sme sa správali určitým spôsobom, alebo implicitný (nepriamy), keď sa prispôsobujeme vnímaným očakávaniam skupiny.
Štúdium konformity má korene v klasických experimentoch sociálnej psychológie 20. storočia. Významný impulz priniesol Muzafer Sherif so svojimi experimentami s autokinetickým efektom, demonštrujúcimi vplyv skupiny na individuálne vnímanie. Ešte známejšie sú experimenty Solomona Ascha, ktoré ukázali, že ľudia sú ochotní poprieť vlastný úsudok a prispôsobiť sa zjavne nesprávnemu názoru skupiny. Tieto experimenty prispeli k rozvoju teórií sociálneho vplyvu, ktoré vysvetľujú mechanizmy, ktorými skupiny ovplyvňujú individuálne správanie.
Predstavte si skupinu študentov, ktorí sa pripravujú na dôležitú skúšku. Väčšina z nich sa rozhodne použiť určitú, menej efektívnu študijnú metódu, pretože ju považujú za „tradičnú“ a „osvedčenú“. Jeden študent, Peter, vie o vedecky podloženej a efektívnejšej metóde, ktorá by mohla celej skupine výrazne pomôcť. Avšak, cíti tlak prispôsobiť sa väčšine. Ak Peter podľahne konformite, nebude sa deliť o svoje poznatky a bude sa prispôsobovať zaužívanému, hoci menej účinnému spôsobu štúdia, čím zníži šance na úspech nielen sebe, ale aj celej skupine.
Jedna z najdôležitejších kníh úspešných marketérov a predajcov, "Vplyv", od Roberta B. Cialdiniho, sa od svojho prvého vydania stala takmer kultovou klasikou pre všetkých čitateľov, ktorých zaujíma psychológia ovplyvňovania a presviedčania. Kniha vysvetľuje, prečo tak ľahko podliehame určitým podnetom, a ako túto skutočnosť eticky uplatniť v podnikaní, ale aj v bežnom živote.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Autor, svetovo uznávaný odborník, na konkrétnych príkladoch z médií, reklamy, politiky, predajných stratégií známych firiem, či dokonca armády a siekt, detailne a veľmi zrozumiteľne rozoberá každú „zbraň vplyvu“ - princíp ovplyvňovania či presviedčania, ktorému pri rozhodovaní sa máme sklony podľahnúť alebo mu automaticky prispôsobiť svoje správanie a uvažovanie. Následne poskytuje návod na to, ako tieto princípy využiť vo svoj prospech; alebo naopak - ako sa voči nim obrniť.
Kniha bola preložená do vyše 40 jazykov a už tri desaťročia sa drží na popredných miestach rebríčkov najlepších kníh vo svojej kategórii. Čitatelia ju hodnotia ako skvelú knihu, ktorá im otvorila oči a pomohla im uvedomiť si, ako ľahko sú ovplyvniteľní. Mnohí si pri jej čítaní uvedomia, aké všemožné "zbrane vplyvu" na nich číhajú zo všetkých strán a ako sa im brániť.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
tags: #sociálne #experimenty #presviedčanie