
Pracovná zmluva je základným kameňom pracovnoprávnych vzťahov, predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý zakladá a definuje existenciu pracovného pomeru. V slovenskom právnom systéme, konkrétne v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), sú pracovné zmluvy upravené v rôznych ustanoveniach, pričom § 311 a § 552 zohrávajú dôležitú úlohu v špecifických kontextoch. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie týchto dvoch paragrafov, ich vzájomný vzťah a praktický dopad na zamestnávateľov a zamestnancov.
Pracovná zmluva je kľúčový dokument, ktorý upravuje práva a povinnosti oboch strán pracovného pomeru, teda zamestnávateľa a zamestnanca. V súlade s § 1 ods. 2 Zákonníka práce musí práca vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu spĺňať znaky závislej práce, čo znamená, že je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a za mzdu alebo odmenu. Zákonník práce v § 18 zakotvuje, že zmluva je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Zmluvná sloboda v pracovnom práve nie je absolútna. Hoci sa v súkromnom práve uplatňuje zásada "dovolené je všetko, čo nie je zakázané", v pracovnom práve je táto sloboda obmedzená množstvom zákazov. Účastníci môžu uzatvárať len také zmluvy (dojednania), ktoré im pracovnoprávne predpisy výslovne dovoľujú.
§ 311 Zákonníka práce definuje všeobecné ustanovenia o pracovnej zmluve. Pracovná zmluva je upravená v ustanovení § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Ustanovuje, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovnou zmluvou možno založiť pracovný pomer ešte pred jeho vznikom. Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis neustanovuje, v akom časovom predstihu možno založiť pracovný pomer pred jeho vznikom. Aby došlo k platnému založeniu pracovného pomeru, obsahom takejto dohody musia byť podstatné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy podľa § 43 ZP, ktoré zaraďujeme medzi ďalší determinant pracovnej zmluvy.
Medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patrí:
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Pokiaľ by pracovná zmluva neobsahovala niektorú z týchto náležitostí, pracovný pomer by nevznikol platne.
§ 552 Zákonníka práce odkazuje na zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon upravuje pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme, teda pre zákonom vybrané kategórie zamestnávateľov. Medzi tieto subjekty patria:
Zákon o výkone práce vo verejnom záujme upravuje len niektoré oblasti pracovného práva, ako napríklad:
Ostatné oblasti sa v súlade s ustanovením § 1 ods. 4 tohto zákona spravujú zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, čomu zodpovedá aj ustanovenie § 3 ods. 2 ZP.
Vzťah medzi § 311 a § 552 Zákonníka práce je vzťah lex generalis (všeobecný zákon) a lex specialis (špeciálny zákon). To znamená, že § 311 predstavuje všeobecnú úpravu pracovnej zmluvy, ktorá sa uplatňuje na všetky pracovnoprávne vzťahy, pokiaľ zákon o výkone práce vo verejnom záujme (zákon č. 552/2003 Z. z.) neustanovuje inak.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ak zamestnanec vykonáva prácu vo verejnom záujme, jeho pracovná zmluva sa riadi ustanoveniami zákona č. 552/2003 Z. z. v rozsahu, v akom tento zákon upravuje danú oblasť. V ostatných otázkach sa použijú všeobecné ustanovenia Zákonníka práce (§ 311 a ďalšie).
Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravuje zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon upravuje výšku jednotlivých zložiek platu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme.
Nie je však pravidlom, že každý pracovný pomer pri výkone práce vo verejnom záujme sa vo vzťahu k odmeňovaniu spravuje zákonom č. 553/2003 Z. z., keďže napríklad zamestnanci obce môžu byť odmeňovaní nie tabuľkovým, ale tzv. zmluvným platom. V takomto prípade je potrebné prispôsobiť aj pracovnú zmluvu a dohodnutie a uvedenie mzdových náležitostí v nej, keďže v tom prípade už nebudú určené mimo pracovnej zmluvy v oznámení o výške a zložení funkčného platu, ale musia byť uvedené priamo v pracovnej zmluve.
Pracovná zmluva podľa § 43 ods. 1 ZP, uzatvorená podľa ustanovenia § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
V rámci výkonu práce podľa ods. 1 tohto článku bude zamestnanec vykonávať: ……………………………………….Podľa § 44 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Tzn. už nie je potrebné v pracovnej zmluve uvádzať aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby tak ako v niekdajšom § 43 ods.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Významným vnútorným predpisom každého zamestnávateľa je vlastný mzdový poriadok, ktorý podrobnejšie upravuje určitý systém odmeňovania zamestnancov. Podrobnejšie mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom priamo v pracovnej zmluve. Mzdový poriadok môže okrem tých zložiek mzdy, ktoré ako minimálne ustanovuje Zákonník práce, obsahovať rôzne ďalšie zložky, nárokovateľné alebo nenárokovateľné. Variabilita v tomto smere a výhodnejšia úprava výšky jednotlivých zložiek mzdy oproti Zákonníku práce nie je obmedzená.
V priebehu rokov bol Zákonník práce viackrát novelizovaný, pričom niektoré novely mali významný dopad na pracovnoprávne vzťahy. Napríklad, novela č. 257/2011 Z. z. priniesla zmeny v možnosti predĺženia skúšobnej doby, úpravy pracovného času pre osobitné kategórie zamestnancov, dĺžky výpovednej doby a zrušenia súbehu mzdy za výpovednú dobu a odstupného.